Super El Niño naberá na sile a jeho dôsledky môžu ďaleko presiahnuť hranice Pacifiku. Vedci upozorňujú na riziko extrémnych horúčav, sucha, ničivých povodní, požiarov aj problémov s produkciou potravín, pričom účinky mimoriadne silnej epizódy môžu pretrvať až do roku 2027. Čo môže tento klimatický fenomén znamenať pre svet, Európu a Slovensko?
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V rovníkovom Pacifiku sa rozbieha mimoriadne silné El Niño. Prognózy hovoria o vrchole okolo 4 stupňov Celzia a o pokračovaní jeho vplyvov do roku 2027. WMO varuje pred povodňami, suchom a extrémnymi horúčavami. Dôsledky môžu zasiahnuť poľnohospodárstvo, ceny potravín aj svetovú ekonomiku.
El Niño je prirodzená súčasť klimatického systému ENSO. Dochádza pri ňom k otepleniu centrálnej a východnej časti rovníkového Pacifiku. Jav sa objavuje v niekoľkoročných cykloch a strieda sa s chladnou fázou La Niña. Keď oteplenie dosiahne alebo prekročí 2 °C, hovorí sa o „super El Niñe“. Súčasná epizóda však môže túto hranicu výrazne prekonať.
Klimatológ Bill McGuire z University College London vo svojom komentári pre The Guardian upozorňuje, že teplotná anomália môže koncom roka dosiahnuť približne 4 °C. Pri El Niñe z rokov 1997 – 1998 dosiahla približne 2,4 °C. Súčasný jav je podľa McGuirea už na úrovni 2,7 °C. Ak sa prognózy naplnia, išlo by o mimoriadne silnú epizódu.
Tibor Gašpar nerozumie, ako je možné, že Európska komisia nemá problém podporovať Ukrajinu a obludnú korupciu, pričom občania EÚ sa musia uskromniť.
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Nafta je drahá, kuchynský olej láka. Ktoré diesely ho zvládnu a pri ktorých môže lacné tankovanie skončiť drahou opravou?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Hlas ľudu Hlavného denníka
O Dankovej nevyspytateľnej povahe sa už toho veľa popísalo. Raz darmo, kapitán je ako neriadená strela. Tentoraz to podľa mňa prepískol.
Komentáre
31. 10. 2025
Začiatkom septembra bola podľa údajov citovaných The Guardian teplota oceánu v jadre El Niña 2,6 °C nad 30-ročným priemerom. Priemer 14 modelov zároveň počíta s vrcholom okolo 4 °C v novembri. Mimoriadne teplá je aj voda pod hladinou. V niektorých oblastiach boli podpovrchové teploty v júli a začiatkom augusta až 8 °C nad priemerom.
Rozmer udalosti naznačuje aj paleoklimatický pohľad. Analýza koralov, letokruhov a historických dokumentov podľa klimatického analytika Zeka Hausfathera naznačuje, že El Niño s predpokladanou intenzitou okolo 4 °C nemuselo nastať najmenej tisíc rokov. To však neznamená, že vieme s istotou rekonštruovať každý detail dávnych udalostí. Ide o porovnanie súčasných modelov s nepriamymi historickými údajmi.
El Niño pritom nie je novým javom. Jeho existencia siaha hlboko do minulosti a klimatický systém ENSO funguje na Zemi už veľmi dlho. Dnešná situácia je odlišná tým, že silná epizóda prichádza do výrazne teplejšieho sveta. Práve táto kombinácia zvyšuje obavy z ďalších teplotných rekordov a extrémov.
Pri El Niñe neplatí jednoduchá rovnica: čím vyššia teplota Pacifiku, tým horšie počasie všade. Rozsah následkov sa medzi regiónmi výrazne líši. Zmena oceánskych teplôt mení atmosférickú cirkuláciu a tým aj rozloženie zrážok a teplôt tisíce kilometrov od Pacifiku.
Západné pobrežie Južnej Ameriky a západ USA môžu čeliť prívalovým dažďom, povodniam a zosuvom pôdy. Amazónia, juhovýchodná Ázia a veľká časť Austrálie môžu naopak zápasiť so suchom, horúčavami a požiarmi. India už podľa McGuirea zažíva veľmi slabý monzún. V Pacifiku môže zároveň narastať aktivita tropických búrok a tajfúnov.
Naopak, Atlantik môže dostať určitú úľavu. Počas rokov El Niño má totiž aktivita atlantických hurikánov tendenciu klesať. Nie je to však jednoduchá výmena jedného rizika za druhé. Počasie reaguje na El Niño regionálne a každý výsledok závisí aj od ďalších atmosférických podmienok.
Extrémne počasie má jednu spoločnú vlastnosť: zasahuje produkciu potravín. Sucho môže zničiť úrodu v jednej časti sveta, zatiaľ čo záplavy poškodia polia v inej. Ak sa problémy skombinujú vo viacerých významných poľnohospodárskych oblastiach, dôsledky sa môžu preniesť na svetové ceny potravín a komodít.
Riziko pritom nie je iba ekonomické. Podľa údajov citovaných v Guardian-e môže silné El Niño vystaviť približne 50 miliónov ľudí riziku akútneho hladu. Ide najmä o oblasti, kde je obyvateľstvo už teraz citlivé na výpadky úrody, vysoké ceny a nedostatok vody. El Niño tak môže z meteorologického problému urobiť sociálny problém s globálnym dosahom.
Výskum systému ENSO ukazuje, že jeho správanie nie je nemenné. Štúdia publikovaná v Nature Geoscience zistila, že za posledných približne 7 000 rokov sa viacročné udalosti ENSO predlžovali. Neznamená to, že každé budúce El Niño bude automaticky dlhšie. Ukazuje to však, že prirodzený klimatický systém sa môže meniť aj v dlhších časových mierkach.
Ďalšie výskumy citované McGuireom naznačujú rastúcu frekvenciu silnejších epizód El Niña. Vedci však upozorňujú, že oddeliť prirodzenú premenlivosť ENSO od vplyvu rastúcej koncentrácie CO₂ nie je jednoduché. Práve preto treba pri predpovediach rozlišovať medzi pozorovaným trendom, modelovým odhadom a istotou.
Kalifornia patrí medzi oblasti, ktoré pri silnom El Niñe sledujú situáciu mimoriadne pozorne. Dôvodom sú atmosférické rieky – dlhé pásy vlhkého vzduchu prúdiace z Pacifiku, ktoré môžu v krátkom čase priniesť obrovské množstvo zrážok.
Historická povodeň z roku 1862 ukázala, aký rozsah môže podobná udalosť dosiahnuť. Zaplavené bolo rozsiahle územie Kalifornie vrátane približne 480 kilometrov dlhého úseku Centrálneho údolia. Dnes sa ako extrémny hypotetický scenár uvádza ARkStorm. Počíta s rozsiahlymi záplavami, poškodením infraštruktúry a ekonomickými škodami blížiacimi sa k biliónu dolárov.
Takýto scenár by neostal iba americkým problémom. Kalifornia je jedným z najdôležitejších technologických a ekonomických centier sveta. Rozsiahle poškodenie infraštruktúry a výpadky technologických spoločností by preto mohli mať sekundárne dôsledky aj mimo Spojených štátov. Ide však o hypotetický katastrofický scenár, nie o predpoveď, že ARkStorm určite nastane.
El Niño už v minulosti ukázalo, že jeho cena sa nekončí pri poškodených domoch a cestách. Epizóda z rokov 1997 – 1998 bola podľa odhadov spojená s globálnymi stratami vo výške 5,7 bilióna dolárov. Časť škôd nevzniká priamo počas katastrof, ale cez narušenie výroby, poľnohospodárstva, obchodu a ďalšej hospodárskej aktivity.
McGuire porovnáva tento údaj s globálnou finančnou krízou z roku 2008, pri ktorej pokles globálneho HDP predstavoval približne 2 bilióny dolárov. Výskum zároveň naznačuje, že hospodárske následky silného El Niña môžu byť dlhodobé a v niektorých prípadoch pretrvávať viac rokov.
Európa je od Pacifiku vzdialená a El Niño ju nezasiahne rovnakým spôsobom ako západné pobrežie Ameriky či juhovýchodná Ázia. Jeho vplyv sa prejavuje cez zmeny veľkopriestorovej atmosférickej cirkulácie. Preto nemožno z intenzity El Niña automaticky odvodiť, aká bude európska zima.
Spojené kráľovstvo však už dostalo konkrétne upozornenie. Met Office uvádza zvýšenú pravdepodobnosť búrlivej a vlhkej jesene a začiatku zimy. Silné El Niño môže neskôr v zime podporiť aj vpády arktického vzduchu. Ani jeden zo scenárov však nie je istý.
Británia má navyše s dôsledkami silného El Niña vlastnú skúsenosť. Udalosť z rokov 2015 – 2016 bola spojená s mimoriadne rozsiahlymi povodňami. Pri súčasnej situácii sa navyše sleduje stav stromov oslabených letným suchom, ktoré môžu byť pri silných vetroch náchylnejšie na poškodenie.
Pri Slovensku treba byť ešte opatrnejší. Silné El Niño neznamená automaticky tuhú ani teplú zimu. Stredná Európa je príliš vzdialená od hlavného zdroja javu a naše počasie ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov.
Dlhodobé modely preto môžu naznačiť pravdepodobný trend, nie presný priebeh zimy. Ak bude El Niño pokračovať podľa súčasných prognóz, môže sa jeho vplyv prejaviť skôr zmenami cirkulačných pomerov a väčšou premenlivosťou než jedným jasným typom počasia.
Pre Slovensko môže byť významnejší nepriamy ekonomický vplyv. Ak výpadky úrody zasiahnu významných producentov potravín, následky sa môžu preniesť aj na európsky trh. To isté platí pre suroviny, dopravu a ďalšie komodity. El Niño preto nemusí Slovensko zasiahnuť priamo počasím, aby sme jeho dôsledky pocítili.
Podľa súčasných prognóz bude El Niño pokračovať do začiatku roku 2027. McGuire očakáva, že jeho účinky budú citeľné aj v ďalšom roku. Priemerná globálna teplota by podľa jeho odhadu mohla dosiahnuť najmenej 1,6 °C nad predindustriálnou úrovňou a možno aj 1,7 °C alebo viac. Rok 2027 preto označuje za kandidáta na najteplejší rok v histórii meraní. Ide však o prognózu autora komentára, nie o istotu.
WMO očakáva, že El Niño bude ďalej silnieť a jeho vplyvy môžu pretrvať do roku 2027. Organizácia zároveň upozorňuje na riziko regionálne odlišných extrémov – od sucha a horúčav až po povodne a prívalové dažde. Národné meteorologické a hydrologické služby preto posilňujú pripravenosť a systémy včasného varovania.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
