Ako vnímajú pomoc od štátu drobní podnikatelia, ktorí sa kvôli protipandemickým opatreniam ocitli v nepriaznivej situácii? K spokojnosti by potrebovali oveľa viac.
Pre Denník N opísali svoje pocity a skúsenosti niektorí slovenskí
podnikatelia, prevádzkujúci služby. Mnohí z nich sú v neľahkej situácii.
Majiteľka kvetinárstva má otvorené do 15. apríla, predáva z okienka. Tržby jej poklesli o viac ako 80 percent. To, čo teraz ide na odbyt sú zvyčajne semiačka za niekoľko desiatok centov a občas rezané kvety. „Kvety nie sú pre ľudí nevyhnutný tovar, vidno, že radšej na nich ušetria a kúpia si potraviny,“ uvádza. Nezlepšil to ani sviatok matiek, podľa nej „nikto nič, kvety sa nekupujú“.
Nájom za marec zaplatila celý, za apríl, našťastie, len polovicu. „Platím aj vývoz smetia, neviem, ako to celé utiahnem. Žiadala som o príspevok pre SZČO od štátu pre pokles tržieb. Ešte žiaden neprišiel.“
Kaderníctvo je ďalšia z prevádzok, ktoré už môžu fungovať, hoci v obmedzenom režime. Majiteľka jedného z nich o príspevok ani nežiadala, pretože jej to prišlo veľmi zložité a je to „minimum pomoci“. Keďže nemôžu prijať toľko klientov, koľko by chceli, boli nútení zdvihnúť ceny. „Takmer dva mesiace sme mali zatvorené, musíme to niekde dobehnúť. V takomto obmedzenom režime tržby určite nebudú štandardné. V podstate by pomohlo už len to, keby sme mohli byť na prevádzke o jednu viac,“ vysvetľuje. Ľudia sa podľa nej neboja chodiť strihať, len sa pýtajú na hygienické opatrenia.
Pre vizážistku, ktorá si nedávno otvorila štúdio, by záchranou bolo, keby sa prestali nosiť rúška. „Štát mi ako príspevok pre SZČO poslal za marec 270 eur.“ Len jej nájom pritom predstavuje 280 eur, k tomu má ďalšie výdavky. „Hoci sa hovorilo aj o podpore pre platcov nájomných priestorov, nejako to utíchlo. Takže táto pomoc neprišla, aj keď by to takisto pomohlo. Dokonca mi už prišiel aj nedoplatok za elektrinu,“ opisuje svoju situáciu začínajúca podnikateľka.
Nadšený nie je ani živnostník, ktorý začal na konci januára podnikať v gastronómii. Svoju prevádzku nedokázal zachrániť a so spoločníkom ju predal za polovičnú cenu. „Zo začiatku som si myslel, že pôjdem žobrať. Štát mi totálne v ničom nepomohol, gastronómia je pre nich na poslednom mieste. Na jednotlivca samoživiteľa v tomto štáte každý kašle. Pokiaľ nie ste firma a nezamestnávate najmenej 10 ľudí, nikto vám nepomôže,“ vyznáva sa zo svojich pocitov.
Podľa neho „teraz sú aj 20 eur veľké prachy, vystačí to na uživenie rodiny na dva-tri dni. Niekedy som to bral ako smiešnu sumu,“ a dodáva, že pôjde z tohto štátu preč hneď, ako to bude možné.
Prevádzkovateľka psieho salóna si myslí, že príspevok je na to, aby ho človek zase vrátil štátu späť v podobe odvodov. Jej zariadenie je opäť otvorené od 22. apríla, nefungovalo mesiac. Príjemne ju prekvapila ústretovosť klientov, ktorí jej dokonca finančne pomohli. „Od štátu by mi malo prísť 270 eur za marec, čo nie je veľmi relevantné, zaplatím tým akurát odvody. Na zaplatenie nájmu mi nezostalo nič, ani na internet s mobilom.“
V rovnakom termín chod svojho hostinca obnovil aj ďalší podnikateľ. Najprv len cez okienko, teraz už môže byť otvorená aj terasa. Veľa však podľa neho závisí od počasia. „Za marec som dostal 270 eur, čo mi nepokrylo ani odvody. Je to facka do tváre. Kašlem im na tie almužny. Tento príspevok mi, navyše, nerieši živobytie ani úver. Jediná pozitívna vec je, že odpustili zdravotné poistenie,“ uvádza.
Podľa jeho názoru je to stále nedostatočné. Za príklad dáva Čechov, ktorým odpustili odvody úplne. „Ja pracujem celý život a odvádzam všetko poctivo a štát mi nevie pomôcť. Teraz sa ja cítim diskriminovaný. Ešte šťastie, že nájom za prevádzku neplatím, pretože pohostinstvá vlastním. Živnostníci ako ja teraz padajú ako hrušky."
