Od tragických udalostí ukrajinského Majdanu uplynulo už takmer šesť rokov.
20. február bude pre Ukrajinu dňom štátneho smútku. Odpoveď na otázku, kto dal príkaz snajperom strieľať do demonštrantov a členov milície stále nie je jasná. Objavujú sa však skutočnosti, ktoré na masaker z februára 2014 môžu vrhať celkom iné svetlo. Zdá sa, že stopy vedú aj k oligarchom a korupcii.
Píše o tom portál realclearpolitics.com
Masové protivládne demonštrácie na Ukrajine sa
oficiálne spájajú s nepodpísaním asociačnej dohody na vstup do Európskej únie. Integráciu vtedajšia vláda pozastavila napriek rokom príprav, a miesto toho prehĺbila ekonomickú spoluprácu s Ruskom.
Smerovanie krajiny na Západ malo byť v rozpore so záujmami Ruska. Moskva preto sľúbila zadĺženej Ukrajine, ktorá musela v roku 2014 splatiť časť svojich dlhov v objeme asi 12 miliárd dolárov, že nakúpi jej štátne dlhopisy za 15 miliónov dolárov a poskytne tiež nižšiu cenu plynu.
Ľudia brali na zodpovednosť Janukovyča
Ukrajinský veľvyslanec v Českej republike Jevhen Perebyjnis si na Majdan ako priamy účastník
spomína takto:
„Bola to dráma, ktorá bola zrovnateľná s hladomorom na Ukrajine alebo so stalinskými represiami a väčšina z nás, diplomatov na ministerstve zahraničných vecí chápala, že Ukrajina už nebude táka, ako bola, že sa Ukrajina musí zmeniť. Ľudia, ktorí zomreli, by nám neodpustili, keby sme krajinu nezmenili, keby sa nestala proeurópskou. Majdan začal, pretože vtedajší prezident Viktor Janukovyč odmietol dohodu o pripojení sa k Európskej únii.“
A tak sa v novembri 2013 postupne začali protesty. Ľudia vyšli do ulíc, aby vyjadrili, že chcú byť súčasťou únie. Najprv boli protesty pokojné. Postupne sa ale začali vyostrovať. Po krvavých zásahoch z januára sa teraz hľadalo riešenie ukrajinskej krízy aj s pomocou zahraničia.
Na stole sa ocitla dohoda o obmedzení právomoci aktuálneho prezidenta a vypísanie predčasných volieb, za účasti ministrov Poľska, Francúzska a Nemecka (ruská strana ju odmietla a Janukovyč sa jej bránil). Po 18. februári však na scénu prišli aj strelné zbrane. Prezident preto vydal povolenie na opätovanie streľby a rozkaz vyzbrojiť príslušníkov Berkutu, špeciálnej jednotky milície.
Ráno 20. februára údajne dostala neonacistická bojová jednotka protivládnych protestov od svojho šéfa príkaz zaútočiť na ukrajinskú políciu. Spustil sa masaker. Z okien budov na námestí Nezávislosti začali strieľať snajperi. Prví mŕtvi boli na strane milície, po nich sa živými terčmi stali demonštranti. O život prišlo viac ako 100 ľudí.
Janukovyča parlament 22. januára zosadil a ten následne utiekol do Ruska. Majdan sa v očiach mnohých stal zámienkou na protiruské nálady. Rusko začalo blokovať ukrajinské základne. V ďalších dňoch došlo k obsadeniu Krymu ruskými vojskami a nepokojom v Doneckej a Luhanskej oblasti.
Dopad na svetovú politiku
Dráma sa zapísala nielen do dejín Ukrajiny, ovplyvnila dianie aj vo svetovej politike. Anexia Krymu, sankcie voči Rusku, impeachment Trumpa, to všetko má spojitosť s Majdanom.
Protesty viedli k pádu proruského prezidenta Viktora Janukovyča a krajina sa obrátila viac na Západ. EÚ a USA akceptovali novú ukrajinskú vládu, i keď v nej bolo nemalé zastúpenie neonacistov. Americký prezident sa čoskoro stretol s novým premiérom Arsenijom Jaceňukom, milionárom, ktorého prezývali „ukrajinský Obama“ a prisľúbil Ukrajine podporu. Podľa amerických médií sa na schôdzke zúčastnil aj viceprezident Joe Biden. Jaceňuk však ešte predtým absolvoval rokovanie s ministrom zahraničia Johnom Kerrym, s ktorým si „
mali čo povedať“, ale neuviedli bližšie podrobnosti.
Zahraničný výbor amerického Senátu schválil návrh zákona o sankciách proti Rusku a finančnej podpore ukrajinskej vlády. Navrhovaný zákon tiež splnomocnil americké úrady, aby pomohli vláde Ukrajiny v boji s korupciou a v úsilí o návrat rozkradnutých peňazí do krajiny.
Viaceré otázky však zostali stále nezodpovedané.
Kto boli snajperi, ktorí na Majdane strieľali aj do demonštrantov? Mali za úlohu vyeskalovať napätie? Bolo cieľom zásahu zdiskreditovať vládu Janukovyča?
Jednou z teórií je, podľa uniknutého telefonického rozhovoru vtedajšej šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej s estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom, že za streľbou mohol byť niekto z opozície. Podľa tohto zdroja, ľudia, ktorí stáli v pozadí a organizovali protivládne protesty, sú podozriví, že dali postrieľať demonštrantov i milíciu, aby nakoniec vyhrotili situáciu a dosiahli svoj zámer.
Ohlupovanie ako možný manéver na zmenu moci
Svoj pohľad priniesol aj bývalý veliteľ vnútorných vojsk Ukrajiny Stanislav Šuľiak, ktorý bol v centre dramatických udalostí. Pre RIA Novosti ešte v roku 2017
povedal, že rozhodnutie o pozastavení podpisu dohody s EÚ o vytvorení zóny voľného obchodu vyvolalo agresívnu reakciu Západu. Politická destabilizácia situácie na Ukrajine bola, podľa neho, organizovaná diplomatickými predstaviteľmi USA a štátov EÚ.
„Preto všetko to, čo sa udialo na Majdane, počnúc od 20. novembra 2013, bolo dobre režírovaným, koordinovaným a financovaným procesom, nasmerovaným na zmenu existujúcej moci.“
Podľa jeho ďalších slov, Ukrajina neodmietla podpísať dohodu, len dočasne pozastavila jej podpis. Išlo o obranu národných záujmov. Prečo teda ľudia reagovali masívnymi protestami?
„V novinových správach i televíziách som videl neskrývané klamstvo, ktorým sa ohlupovalo obyvateľstvo.“ Sám Šuľiak si kládol otázky, kto mal na tom všetkom záujem.
„Dnes už nie je pre nikoho tajomstvom, že ukrajinskí oligarchovia, peniaze ktorých ležia v západných bankách, sú v plnej miere závislí a kontrolovaní zo Západu...“ Financovanie Majdanu a všetkého, čo bolo s ním spojené, pochádzalo, podľa neho, aj z tzv. západných fondov.
„Čo sa týka mňa, tak viem, že organizátormi tohto krutého zločinu boli Parubij (šéf parlamentu Ukrajiny), Pašinskij (predseda komisie rady pre obranu a bezpečnosť) a ďalší. Prevažná väčšina snajperov boli zahraniční žoldnieri,“ dodal.
Široká verejnosť, vrátane najvyšších predstaviteľov, podľa všetkého, však stále berie na zodpovednosť Janukovyča.
Súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský označil vo svojom
rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina Majdan za najzložitejší prípad.
„Stratené dôkazy, dokumenty. Žiadni ľudia, žiadni svedkovia,“ uviedol. Podľa ukrajinskej hlavy štátu sú do týchto prípadov zapojené všetky sily a robia svoje maximum. Súčasné vedenie štátu viní za smrť vyše 100 ľudí exprezidenta Janukovyča a velenie organizácie Berkut. Šuľiak to však odmieta, hoci aj na neho poukazovali, že dal príkaz použiť zbrane a strieľať do protestujúcich. Tvrdí, že takéto obvinenia sú
„protiprávne a bez dôkazov. Ani ja, ani Zacharčenko a ani Janukovyč nevydal rozkaz nijakým snajperom na spustenie paľby na protestujúcich.“
Ukrajinský podvod: je za tým korupcia a peniaze?
Americký poradca Bieleho domu Michael Caputo je v politike ako ryba vo vode. Počas svojej kariéry pôsobil rovnako na Východe aj na Západe. Nedávno sa do sveta dostal jeho
dokument a kniha, ktoré odhaľujú korupciu prezidenta Baracka Obamu a Joa Bidena so jeho synom Hunterom. Caputove
informácie tým vnášajú nové svetlo do diania, pri ktorom museli zomrieť protivládni aktivisti v Kyjeve - hrdinovia Nebeskej stotiny. Pripúšťa dokonca priamu zodpovednosť amerického ministerstva zahraničných vecí i ambasády v Kyjeve.
Podľa Caputa je za všetkým od začiatku korupcia.
V roku 2014 sa vo vedení ukrajinskej plynárskej spoločnosti Burisma Holding objavili Hunter Biden, syn viceprezidenta Joa Bidena, a tiež Devon Archer, ktorý mal úzke väzby na ministra zahraničných vecí Johna Kerryho a jeho rodinu.
Caputo sa vyjadril, že Spojené štáty sa miešali do ukrajinských volieb, bolo zavraždených 130 ľudí – a Ukrajina potom zasiahla do amerických volieb.
Nové odhalenie naznačuje viacero možností. Podľa všetkého v tom Spojené štáty mohli zohrať svoju úlohu. Do akej miery však zatiaľ ešte nie je jasné.
Existujú tiež
dokumenty, ktoré ukazujú prevody hotovosti z ukrajinskej plynárskej spoločnosti do „čierneho fondu“, ktorý prevádzkuje niekoľko hlavných demokratov. Tento fond údajne prevádzkoval John Kerry, ďalší členovia jeho rodiny a Hunter Biden. Peniaze pochádzali z ukrajinskej spoločnosti Burisma Holding Limited a časť peňazí bola prevedená okrem iného aj na Huntera Bidena a Devona Archera.
Ako je už známe, dôvodom impeachmentu amerického prezidenta Donalda Trumpa bol jeho politický tlak na vyšetrovanie Huntera Bidena, syna bývalého viceprezidenta Joa Bidena. Biden je Trumpovým politickým rivalom. Trump požadoval od ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského vyšetrenie tejto korupcie. „
Motiváciou“ k tejto spolupráci mala byť vojenská pomoc pre Ukrajinu v stovkách miliónov dolárov, ktorú Trump využíval ako páku voči Zelenskému.
Prepis rozhovoru s Michaelom Caputom pre One America News (január 2020):
Nový dokument Michaela Caputa odhaľuje korupciu Obama-Biden
„Ukrajinský podvod: obžaloba prezidenta, Bidenove peniaze a masová vražda s Michaelom Caputom“
Hlásateľka: One American News (OAN) bude vysielať nový dokument zameraný na Ukrajinu a odhalí pravdu o tom, čo sa stalo v Kyjeve pred pár rokmi. Otázky Michaelovi Caputovi kladie Jack Posobiec.
J.Posobiec: Sme veľmi radi, že tu, v One America, môžeme privítať Michaela Caputa, bývalého Trumpovho poradcu, ktorý práve vytvoril nový dokument pod názvom „Ukrajinský podvod“. Michael, ďakujem veľmi pekne, že Ste tu s nami.
Caputo: Ďakujem za pozvanie, Jack.
J.Posobiec: Povedzte mi, kedy Ste túto vec natočili a keď Ste na nej pracovali, vedeli ste, že sa Ukrajina takto zapíše do histórie?
Caputo: Nemal som o tom ani tušenia, ale viete, Ukrajinu dobre poznám. Vedel som, že Bidenovci tu niečo chystajú a vedel som, že (teraz už) bývalý prezident Porošenko zasahoval do amerických volieb. Myslel som, že by som to mohol dokázať a tak som tam v auguste (2019 pozn. red.) odletel. V ten deň, ako som prišiel, nejaký informátor (CIA, pozn. red.) zjavne podal oficiálnu sťažnosť. Biely dom, komisia spravodajských služieb, všetci mali „horúce“ linky. Takže som absolvoval niekoľko rozhovorov. Bývalý prezident Porošenko, podľa mňa veľmi jasne organizoval zásahy do našich volieb v roku 2016. Ale „odstrihli“ ma a už som sa k tomu nedostal. Vrátil som sa do Spojených štátov dokončiť film. Bol som doma asi 3 alebo 4 dni, keď to v septembri všetko začalo dávať zmysel (došlo k impeachmentu Donalda Trumpa, pozn. red.).
J.Posobiec: Povedzte nám o dokumente a čo Ste objavili, keď ste tam boli. Pretože veľa ľudí počulo meno Hunter Biden, veľa ľudí vie o (
spoločnosti) Burisma, ale je to skutočne začiatok príbehu...?
Caputo: Nie. V skutočnosti americko-ukrajinský problém nezačal telefonickým hovorom medzi dvomi prezidentmi (Donald Trump a Volodomyr Zelenský, pozn. red.). Začal omnoho rokov skôr, s pádom Sovietskeho zväzu a skončil hromadnou vraždou na hlavnom námestí Kyjeva. Vo februári 2014 stovka ľudí na centrálnom námestí, jedného z najväčších národov v Európe, čo sa týka rozlohy, sto ľudí bolo zabitých v priebehu 20 minút ostreľovačmi a ani po šiestich rokoch stále nevieme, kto to urobil. Nekonali sa žiadne procesy. Bolo tu množstvo vyšetrovaní a teórií. Ale priamo uprostred všetkých týchto teórií je vláda Spojených štátov a Európska únia a Rusko.
Som presvedčený, že Spojené štáty, predovšetkým prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a americkej ambasády v Kyjeve to dotlačili až na „okraj priepasti“, čo skončilo vraždou 130 ľudí v priebehu 20 minút. A Spojené štáty si potom nad tým „umyli ruky“ a odišli od toho.
Ale zrodila sa tu nová vláda, vláda Petra Porošenka, ktorý bol zvolený za prezidenta a dožadoval sa podpory od Obamu a Joa Bidena, ktorého prezident urobil viceprezidentom. Prišiel sem Joe Biden a o 45 dní neskôr, bol jeho syn vo vedení jednej z najviac skorumpovaných spoločností na Ukrajine, zarábajúcej milióny dolárov. Pomyslel som si, že to smrdí až do neba. Bola to korupcia už od začiatku a môj záver z filmu a knihy je, že Hunter Biden a jeho obchodný partner Devon Archer, obaja vo vedení Burisma (Holding), porušili federálny zákon tým, že sa neregistrovali na FARA (Foreign Agents Registration Act).
Z tohto dôvodu je Paul Manafort práve vo výkone trestu. Celý impeachment (obžaloba prezidenta Trumpa) nie je teda o ochrane Joa Bidena. Je to hlavne o udržaní jeho syna Huntera Bidena mimo väzenia. Pretože Hunter loboval u svojho otca najmä za ochranu oligarchov, ktorí vlastnili Burismu. A myslím, že to môžem dokázať, že išlo aj o lobovanie u ministra zahraničných vecí Johna Kerryho, spolu s jeho obchodným partnerom Archerom, ktorý mal veľmi blízko ku Kerryho rodine. A urobil to takisto bez toho, aby sa registroval. Obaja zjavne porušili federálny zákon.
J.Posobiec: Mike Caputo, nemôžem sa dočkať, kedy uvidím dokument a prečítam si knihu. Ďakujem.
Caputo: Ďakujem Vám.
Kto je Michael Caputo
Michael R.
Caputo (24. marec 1962) je politický stratég a konzultant. Počas pôsobenia v armáde ho nadchol Ronald Reagan, vďaka čomu sa z neho stal republikán. Pracoval aj pre ďalších politikov, okrem iného pre prezidenta Georga H. W. Busha.
V roku 1994, po páde Sovietskeho zväzu, sa presťahoval do Ruska, kde sa stal poradcom Borisa Jeľcina a pomohol mu, aby sa stal prezidentom aj v druhom volebnom období. V roku 2000 pôsobil v Gazprom Media, kde bolo jeho úlohou zlepšiť imidž Vladimíra Putina, predovšetkým jeho podporu v USA.
Potom sa presťahoval späť do Ameriky, v ktorej založil spoločnosť zaoberajúcu sa stykom s verejnosťou a v roku 2007 odišiel na Ukrajinu, aby pracoval na kampani kandidáta do parlamentu.
Caputo bol tiež manažérom kampane pre Carla Paladina v roku 2010, keď sa uchádzal o post guvernéra New Yorku. V roku 2016 sa pripojil ku kampani Donalda Trumpa.
V 2016 bol následne vyšetrovaný legislatívnou komisiou spravodajských služieb v rámci preverovania zásahov Ruska do amerických prezidentských volieb. V máji 2016 sa Caputo a jeho bývalý mentor Roger Stone stretli s Henrym Greenbergom, ruským štátnym príslušníkom, ktorý tvrdil, že má správy s negatívnym dosahom na Hilary Clintonovú. Caputo uviedol, že v tom čase nevedel o tom, že nejde o amerického občana a poprel tiež prepojenie na ruských funkcionárov počas jeho práce na kampani pre Trumpa. Caputo spolupracoval s komisiou spravodajských služieb dobrovoľne.
