Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultúry)
Čo čaká Donbas po úprave Minských dohôd?
Trik ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa po príchode do Jeruzalema odmietol zúčastniť spomienkového stretnutia pri príležitosti výročia oslobodenia Osvienčimu, všetkých prekvapil.
Hlavným dôvodom úskoku ukrajinského prezidenta je nejednoznačnosť postoja Kyjeva k problémom Doneckej a Luhanskej republiky. Zelenskyj na jednej strane neustále vyhlasuje, že sú potrebné priame rokovania s ruským vodcom. Na druhej strane sa obáva, že ho miestni nacionalisti obvinia zo „zrady“. Nie je pripravený na efektívne rokovania na základe Minských dohôd.
Pozícia ruskej strany zostáva rovnaká. Nikto nepotrebuje rokovania len kvôli rokovaniam. Na skutočné rokovania treba prísť s vopred pripravenými materiálmi a vypracovanými rozhodnutiami. Obyvatelia Donbasu sa nenachádzajú v takej situácii, aby si obe strany mohli dovoliť pokračovať v neefektívnej improvizácii.
Krátko pred príchodom do Jeruzalema vystúpil Zelenskyj pred potenciálnymi investormi na ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Zelenskyj tam vyriekol niekoľko tvrdých vyhlásení na adresu Ruska. Zaujímavé vyhlásenie mal tiež zástupca Ukrajiny v pracovnej trojstrannej skupine Alexej Reznikov. Ten trvá na „stiahnutí všetkých nezákonných ozbrojených formácií z územia Ukrajiny. A zavedení ukrajinskej kontroly nad východnou hranicou“. Teda hranicou medzi Ruskou federáciou a Luhanskou ľudovou republikou. Podľa Reznikova nie sú voľby v Donbase možné, ak ukrajinská armáda neovláda hranicu s Ruskou federáciou. „Ukrajinská delegácia bude trvať na tom, aby prinajmenšom v tejto časti boli dohody z Minska predmetom zmeny a aktualizácie," uviedol Reznikov.
Pred predpokladaným, ale neuskutočneným stretnutím Putina a Zelenského v Jeruzaleme, ukrajinská strana zopakovala svoju požiadavku na vykonanie auditu Minských dohôd. Táto požiadavka vedie k zavedeniu kontroly ukrajinských orgánov nad časťou Donbasu, ktorá sa oddelila od Ukrajiny. „Revízia Minských dohôd“ nestanovuje nič iné. A po uspokojení tejto požiadavky bude isto potlačený odpor východu Ukrajiny voči režimu zavedenému v Kyjeve po štátnom prevrate v roku 2014.
Moskva opakovane vyhlásila, že predmetom rokovaní o Donbase môžu byť iba mechanizmy na vykonávanie Minských dohôd. A nie ich „revízia“. Francúzsko sa k tejto pozícii priblížilo po nedávnych rokovaniach. A po stretnutí Angely Merkelovej s ruským prezidentom v Moskve sa k nej v skutočnosti pripojilo i Nemecko.
Medzitým sa v posledných dňoch situácia v Donbase opäť výrazne skomplikovala. Prímerie dohodnuté v Paríži, ktoré Zelenskyj predbežne zaručil, bolo znova porušené.
Presne o to sa snažilo „vojnové krídlo“ v Kyjeve. To, ktoré od Majdanu v roku 2014 určuje smerovanie ukrajinského vedenia.
Zelenskyj, ako sme už niekoľkokrát uviedli, sa nakoniec zmenil na formálneho prezidenta. Evidentne sa s touto úlohou, ktorá mu bola v skutočnosti vopred určená, už aj zmieril.
„Vojnové krídlo“ v tejto nerovnováhe síl pokračuje v ďalšej ofenzíve. Deň po neúspešnom stretnutí Putina a Zelenského v Jeruzaleme prišla z Donecka smutná správa. Hovorila po veľmi dlhom čase o ostreľovaní okraja mesta pomocou zbraní veľkého kalibru. Bolo počuť po celom meste. Bolo prvé od zimy 2015. A ešte jedna zaujímavá správa z toho dňa. Prinieslo ju Centrum pre styk s verejnosťou ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). „Obyvateľ Krymskej republiky zadržaný FSB mal u seba muníciu a výbušniny pochádzajúcu od ukrajinských špeciálnych služieb. V úkrytoch, ktoré mal v Simferopole, bolo nájdených a zadržaných 9 elektrických rozbušiek, 3 poistky, oneskorené poistky a výbušniny s celkovou hmotnosťou viac ako 5 kilogramov,“ uviedla FSB.
Podobné epizódy sa iste odohrali aj skôr v minulosti. Keď bol ukrajinským prezidentom ešte Petro Porošenko. Nie všetky ale vtedy boli zrejme sprístupnené pre verejnosť. Tentoraz sa však ruská strana rozhodla tieto prípady zverejniť. Čo zjavne naznačuje, že niet skutočnej nádeje na dosiahnutie kompromisu s Kyjevom. Berúc do úvahy hlboký záujem obyvateľov Donbasu o udržiavanie najbližších vzťahov s Ruskom. Medzitým už ruské pasy dostali stovky tisíc ukrajinských občanov. Nielen obyvatelia Donecka a Luhanska. Teraz sa možnosť na získanie pasov „krajiny agresora“ predĺžila až do septembra.