fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Je Japonsko utajenou jadrovou veľmocou? (Vladimír Maľšev)

Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

Čína a USA sú presvedčené, že Japonsko dokáže rýchlo vyrobiť 5 až 6 000 atómových bômb.

Čínsky denník Sohu uverejnil správu, že Japonsko v zariadeniach civilných jadrových elektrární v utajení vyrába veľké objemy jadrového paliva.

Hirošima po americkom atómovom bombardovaní v roku 1945

V auguste 1945 zažilo Japonsko dve jadrové bombardovania. Hirošima a Nagasaki sa vtedy doslova zmenili na „peklo na Zemi“. Na výsledku druhej svetovej vojny to už nemohlo veľa zmeniť. Jadrové útoky však prinútili Japonsko prijať medzinárodné sankcie. Ich súčasťou bol i zákaz výroby lietadlových lodí a jadrových zbraní.

Japonci a japonské ostrovy ako také dlhé stáročia cudzincov na svoje územia nepúšťali. Ani dnes sa na tom veľa nezmenilo. Po druhej svetovej vojne sa Japonsko s podporou USA rýchlo vyvinulo na vysoko rozvinutú hospodársku veľmoc. A k tomu patrilo i budovanie jadrových elektrární. „V prípade celosvetového konfliktu by mohlo Japonsko len na základe vlastného jadrového materiálu vyrobiť účinné jadrové zbrane. Odhadom je Japonsko schopné vyrobiť najmenej 6 000 atómových bômb,“ tvrdí čínsky denník Sohu.

Japonská lietadlová loď

Záujem Japonska o jadrové zbrane má dlhšiu históriu. Japonsko počas druhej svetovej vojny spolupracovalo s fašistickým Nemeckom. Výskumy Nemecka a Japonska vtedy úzko spolupracovali. V Nemecku viedol výskum „otec jadrovej bomby“ Niels Bohr. V Japonku bol vedúcim programu doktor Yoshio Nishina. V Japonsku vývoj jadrovej bomby zastrešoval fyzikálny inštitút RIKEN. V máji 1943 začal japonský jadrový projekt Ni-Go. Nemal ale dostatok surovín. Hitlerova nemecká Tretia ríša poslala do Japonska uránovú rudu na dvoch ponorkách. Jednu sa však americko-britským silám podarilo potopiť a druhú zajať.

Japonskí vojaci.

Svetová verejnosť bola na konci druhej svetovej vojny presvedčená, že americké bombardovanie štandardnými bombami úplne zničilo japonské zariadenia na výrobu jadrovej bomby. Podľa najnovších odhalení však Japonsko ešte krátko pred kapituláciou v noci z 12. na 13. augusta 1945 v oblasti vtedy kórejského mesta Hynnam na pobreží Japonského mora testovalo prvú verziu vlastnej jadrovej bomby.

Ústava Japonska vyslovene odmieta, aby krajina vlastnila útočné jadrové sily. Japonskí politici posledných desaťročí sa však opakovane snažili o ich zaradenie do výzbroje japonskej armády. Napríklad bývalý predseda vlády Eisaku Sato po testovaní jadrových zbraní v Číne mal údajne povedať prezidentovi USA Lyndonovi Johnsonovi v roku 1964, že „ak majú mať čínski komunisti jadrové zbrane, malo by ich mať aj Japonsko“.

Jadrová elektráreň Fukušima

V roku 2006 noviny Sankei uverejnili pôvodný vládny dokument, ktorý svedčil o japonských plánoch na vytvorenie malých jadrových hlavíc. Vtedajšia predsedníčka vlády Yasuhisa Shiozaki ale oficiálne poprela tieto informácie.

V roku 2012 dokonca vodca Liberálnej strany Japonska povedal: „Vieme vyrobiť jadrové hlavice. V jadrových elektrárňach máme dosť plutónia na tisíce jadrových hlavíc“.

 

Rothschildovci si chcú ponechať kontrolu nad zlatom (Valentín Katasonov)

Americký The American Interest v roku 2014 uviedol: „Japonsko má k dispozícii 9 ton plutónia na vojenské účely. Ďalších 1,2 ton obohateného uránu má uložené v na ďalších rôznych územiach. Približne 35 ton plutónia má uložené na územiach patriacich Francúzsku a Veľkej Británii. Toto množstvo stačí na vytvorenie 5 000 jadrových bômb. Reaktor Rokkasho dokáže vyrobiť 8 ton plutónia ročne. To je dosť na výrobu niekoľko tisíc bômb. Každá z nich by mohla mať silu tej, ktorú USA zhodili na Nagasaki“.

Podľa oficiálnej odpovede japonskej vlády na otázku poslanca dolnej komory parlamentu Muneo Suzuki má Japonsko „právo vlastniť jadrové zbrane, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho obrany“. Japonský premiér Shinzo Abe povedal pre The Washington Post: „Situácia vo svete sa zmenila. V japonskej ústave sú články, ktoré vlastnenie jadrových zbraní úplne nezamietajú“. V Japonsku sa už dlhšiu dobu vedú diskusie o možnej držbe jadrových zbraní. Nebráni sa jej ani minister zahraničných vecí Taro Aso.

A čo ak Japonsko jadrovú bombu už má?
Havária jadrovej elektrárne Fukušima.

Severokórejskí vedci, odvolávajúc sa na iránsku tlačovú agentúru IRNA, tvrdia, že jadrová elektráreň vo Fukušime pracovala na vývoji jadrovej zbrane. Keď bol v oblasti elektrárne v roku 2011 v dôsledku zemetrasenia vyhlásený mimoriadny stav, japonské úrady odmietli prijať medzinárodný tím pozorovateľov. Už vtedy to vzbudilo podozrenie. Švédsky denník Svenska Dagbladet vtedy uviedol: „Japonsko má všetko, čo potrebuje na okamžitú výrobu jadrových zbraní“.

Henry Kissinger, keď bol ešte ministrom zahraničným vecí USA, povedal austrálskemu veľvyslancovi, že „Japonsko už môže mať niekoľko jadrových hlavíc. Hoci ich oficiálne netestovalo“. Japonsko už teda má zrejme technológiu na vytvorenie jadrového výbuchu v laboratóriu. Teda bez oficiálneho testovania na povrchu Zeme. Po katastrofe vo Fukušime boli odhalené podzemné priestory, ktoré ani terajšia oficiálna japonská vláda nevie vysvetliť.

Japonsko je vždy schopné prekvapiť. Japonský samurajský duch stále žije. Stačí len pripomenúť, ako Japonsko pokračuje s Ruskom v boji o Kurilské ostrovy. Možnosť, že by Japonsko malo jadrovú zbraň, by nemali brať na ľahkú váhu nielen v Číne a USA.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info