fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
KOMENTÁRE

Snový svet Grety Thunbergovej by spôsobil „ľudskú tragédiu katastrofálnych rozmerov“

TASR

Ak ste boli inšpirovaní emocionálnou rečou Grety Thunbergovej v OSN a jej starostlivosťou o našu planétu, možno si neuvedomujete, ako by sa váš každodenný život mohol zmeniť, ak by sa svet riadil radami tejto aktivistky v oblasti zmeny klímy.

Portál RT prehovoril s ekonómami, aby zistil, ako by navrhované zmeny mohli ovplyvniť globálnu ekonomiku a každodenný život ľudí na celom svete.

Fosílne palivá

Prvá vec, ​​ktorá príde človeku na myseľ pri zastavení globálneho otepľovania, je uvalenie dane na oxid uhličitý a odtrhnutie sa od priemyslu fosílnych palív, pretože toto odvetvie je jedným z hlavných prispievateľov k emisiám skleníkových plynov.

„Daň z oxidu uhličitého alebo vynútený odpredaj fosílnych palív by v konečnom dôsledku premenil lacnú, rozmanitú a efektívnu prepravu, na ktorú sú ľudia po celom svete zvyknutí, na extrémne drahšiu a obmedzenejšiu,“ varuje Peter C. Earle z Amerického inštitútu pre ekonomický prieskum (AIER).

Okrem verejnej dopravy by autá mohli byť pre väčšinu jednotlivcov menej prístupné. Ak by ste teda jazdili do práce stále autom, uhlíková daň, by podľa analytikov mohla zdvojnásobiť alebo až strojnásobiť náklady na vašu dennú cestu, čím by bolo niekoľko desiatok miliónov ľudí odrezaných od živobytia.

Zníženie emisií skleníkových plynov môže mať oveľa vážnejšie ekonomické dôsledky, uviedol Dr. Pierre Noël, vedúci oddelenia pre ekonomickú a energetickú bezpečnosť Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS).

„Zníženie emisií na nulu si bude vyžadovať takmer úplné prepracovanie kapitálu v celom hospodárstve,“ napísal Noël.

„Počúvať vedcov, ako radí slečna Thunbergová, by znamenalo vykonať túto zmenu rýchlo, nanajvýš o niekoľko desaťročí. Bude to veľmi nákladné. Aj keď prechod na obnoviteľnú energiu by sa mohol považovať za vítanú zmenu, konečné zníženie emisií môže trvať roky a mohlo by viesť k veľkým hospodárskym výzvam,“ dodáva Noël.

Pavol Jesenský: V Maďarsku sa pre zvyšovanie minimálnej mzdy prepúšťalo. Čaká nás to isté?

Poľnohospodárstvo

Odvetvie energetiky je pre ekológov ďalším zrejmým cieľom, ale o inom kritickom sektore, ktorý naňho nadväzuje sa zvyčajne nerozpráva. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, je poľnohospodárstvo považované za ďalšieho významného znečisťovateľa, ktorý je zodpovedný za približne 15 percent všetkých antropogénnych emisií skleníkových plynov.

Okrem oxidu uhličitého (CO2), na ktorý ľudia prichádzajú v súvislosti s skleníkovými plynmi, sa produkuje aj metán (CH4), ktorý je ešte horší pre ozónovú vrstvu, a oxid dusný (N2O). Podľa americkej agentúry na ochranu životného prostredia (EPA), je v porovnaná vplyv CH4 viac ako 25-krát väčší ako CO2 v priebehu 100 rokov, zatiaľ čo 1 libra N2O na otepľovanie atmosféry je takmer 300 krát vyššia ako 1 libra oxida uhličitého.

Celosvetová populácia sa však rýchlo zvyšuje a je potrebné zvýšiť poľnohospodársku produkciu, aby sa všetci uživili. To sťažuje znižovanie emisií spôsobených poľnohospodárstvom.

Kriminálna rodina Pelosi a aféra Ukrajina 2. (Vladimír Prochvatilov)

Rozvojové krajiny

Väčšina rozhovorov vychádza, a aj je zameraných na rozvinutý svet, ale rozvojové krajiny by ako prvé pocítili vplyv ekologického protekcionizmu, poznamenal Earle.

„V mnohých chudobných oblastiach, sú priemyselné aktivity s veľkými uhlíkovými stopami, na ktorých závisí ich životná úroveň, ale aj dlhovekosť, detská úmrtnosť, zdravotná starostlivosť, gramotnosť a väčší výber pre spotrebiteľov v posledných niekoľkých desaťročiach,“ ďalej napísal Earle , a dodal: „Odneste ich a vznikla by ľudská tragédia katastrofálnych rozmerov.“

Noël zdôrazňuje, že na rozvinuté krajiny by nemuseli byť nútené uvalené žiadne opatrenia na riešenie zmeny klímy.

„Vo Francúzsku boli najnásilnejšie masové protesty za posledných päťdesiat rokov vyvolané zvýšením dane na oxid uhličitý, pričom sa nakoniec zvrátili. Pred niekoľkými rokmi, taktiež vo Francúzsku, sa systém poplatkov za používanie ciest pre nákladné automobily musel tiež zrušiť, a to tesne pred tým, keď sa malé podniky vzbúrili,“ prehlásil ďalej Noël.

Takže zatiaľ čo značný počet rozvinutých krajín prijíma legislatívu na úplné odstránenie svojich emisií do roku 2050, neznamená to, že ich výber nebude mať žiadne politické dôsledky na tie rozvojové, verí Noël. Vlády budú musieť upraviť daňový systém „na zmiernenie distribučných dôsledkov, a na zabránenie neprimeraného vplyvu na rodiny s nízkymi príjmami“, a tiež zabrániť „tomu, čo zostalo z ich priemyslu“, aby sa nepresunul do zahraničia.

„To všetko bude ťažké, chaotické a bude to zahŕňať konfrontácie medzi krajinami, a aj v rámci nich. Tieto konfrontácie môžu skončiť s úrovňou zníženia emisií menšou, ako sa pôvodne predpokladalo,“ dodal na záver Noël.

Peter Haluza: Prečo vláda klame o rozpočte

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info