Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.


Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Schválený návrh Smeru -SD, aby od roku 2021 bola minimálna mzda vo výške najmenej 60 % priemernej mzdy, môže teoreticky ohroziť až desatinu pracovných miest vo firmách, kde ľudia za minimálku pracujú.
Nie, nejde o „strašenie“ zo strany zamestnávateľov. Takto by sme mohli dopadnúť, ak sa na Slovensku zopakuje scenár z Maďarska. Tam totiž na prelome tisícročí drasticky zvýšovali niekoľko rokov po sebe minimálnu mzdu a presne takýto výsledok dosiahli.
Najnovšie výsledky dopadov zvyšovania minimálnej mzdy zverejnil ekonomický časopis
Výsledky však hovoria ale najmä to, že firmy, ktoré zamestnávali iba pracovníkov s minimálnou mzdou, mali o desať percent nižšiu zamestnanosť štyri roky po zavedení vyššej „minimálky“ ako firmy, ktoré nezamestnávali žiadnych zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu. Inak povedané, približne každý desiaty zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu prišiel o prácu.
Keďže reálne výsledky sú teraz jasne preukázané v krajine s podobnou ekonomikou, stojí na mieste otázka: "Čaká to isté aj Slovensko?" Iste, môžeme argumentovať, že tento vývoj nastal u susedov pred dvadsiatimi rokmi, ale ako vieme, dejiny sa opakujú. Rovnako tak platia ekonomické zákonitosti. Pripomeňme pritom, že vďaka Ficovmu zákonu sa Slovensko dostalo v pomere výšky minimálnej mzdy k tej priemernej na prvé miesto v Európskej únii.
Z minimálnej mzdy sa totiž vypočítavajú aj príplatky za prácu v noci a cez víkend. Práve tie boli predmetom tvrdých vyjednávaní medzi zamestnávateľmi a vládou. Premiér Pellegrini dokonca osobne odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy sľúbil, ale „skutek utek“. Minister práce Richter totiž prišiel na rokovanie tripartity s riešeniami, ktoré boli pre zamestnávateľov neakceptovateľné. Proti rozviazaniu závislosti príplatkov od minimálnej mzdy boli navyše aj dborári. Pripomeňme, že tí majú so Smerom-SD dlhodobo nadštandadnú, dokonca aj zmluvnú, spoluprácu. Takže výsledok rokovaní bol vopred jasný.
Príplatky za prácu v noci a cez víkend aj samotné zvyšovanie minimálnej mzdy už reálne ohrozujú podnikanie v pekárenstve a majú dopad aj na ceny chleba a pečiva. Ale viac bude nutné platiť v sociálnych službách alebo napríklad v službách cestovného ruchu. Nehovoriac o automobilkách, kde je nočná a víkendová práca samozrejmosťou.
V prípade príplatkov by teda ešte stálo za to pouvažovať, ako sa dopadom na zamestnanosť a ceny vyhnúť a nájsť nejaké širšie akceptovateľné riešenie. Keďže zákon o vzorci na výpočet minimálnej mzdy je už schválený, bolo by potrebné ešte pouvažovať o jeho prípadnej modifikácii. Môžeme ale pokojne počkať, kým o nás o dvadsať rokov napíšu štúdiu tak, ako o Maďaroch. Snáď ich netromfneme v tej rozsiahlej miere prepúšťania. Stačí, že máme vyšší stožiar.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.