Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia

Muž v hoteli v Banskej Štiavnici ostal dlžný 400 eur. Ubytoval sa na náhradný, navyše falošný náhradný doklad s výhovorkou, že občiansky preukaz stratil.

Brazílska legenda Ronaldinho poslal slovenským fanúšikom jasný odkaz.
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami

Britská rozhlasová stanica Radio Caroline porušila pravidlá vysielania, keď v máji omylom oznámila smrť kráľa Karola III. a následne odvysielala britskú hymnu a približne 16 minút ticha.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk





Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Kéry hovorí o hanbe PS


Komentáre
31. 10. 2025
Schválený návrh Smeru -SD, aby od roku 2021 bola minimálna mzda vo výške najmenej 60 % priemernej mzdy, môže teoreticky ohroziť až desatinu pracovných miest vo firmách, kde ľudia za minimálku pracujú.
Nie, nejde o „strašenie“ zo strany zamestnávateľov. Takto by sme mohli dopadnúť, ak sa na Slovensku zopakuje scenár z Maďarska. Tam totiž na prelome tisícročí drasticky zvýšovali niekoľko rokov po sebe minimálnu mzdu a presne takýto výsledok dosiahli.
Najnovšie výsledky dopadov zvyšovania minimálnej mzdy zverejnil ekonomický časopis American Economic Review a štúdiu o nich publikoval týždenník Trend. Výsledky v skratke: približne 75 percent nákladov zvýšenej minimálnej mzdy zaplatili spotrebitelia formou vyšších cien a zvyšných 25 percent nákladov museli pokryť firmy.
Výsledky však hovoria ale najmä to, že firmy, ktoré zamestnávali iba pracovníkov s minimálnou mzdou, mali o desať percent nižšiu zamestnanosť štyri roky po zavedení vyššej „minimálky“ ako firmy, ktoré nezamestnávali žiadnych zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu. Inak povedané, približne každý desiaty zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu prišiel o prácu.
Keďže reálne výsledky sú teraz jasne preukázané v krajine s podobnou ekonomikou, stojí na mieste otázka: "Čaká to isté aj Slovensko?" Iste, môžeme argumentovať, že tento vývoj nastal u susedov pred dvadsiatimi rokmi, ale ako vieme, dejiny sa opakujú. Rovnako tak platia ekonomické zákonitosti. Pripomeňme pritom, že vďaka Ficovmu zákonu sa Slovensko dostalo v pomere výšky minimálnej mzdy k tej priemernej na prvé miesto v Európskej únii.
Z minimálnej mzdy sa totiž vypočítavajú aj príplatky za prácu v noci a cez víkend. Práve tie boli predmetom tvrdých vyjednávaní medzi zamestnávateľmi a vládou. Premiér Pellegrini dokonca osobne odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy sľúbil, ale „skutek utek“. Minister práce Richter totiž prišiel na rokovanie tripartity s riešeniami, ktoré boli pre zamestnávateľov neakceptovateľné. Proti rozviazaniu závislosti príplatkov od minimálnej mzdy boli navyše aj dborári. Pripomeňme, že tí majú so Smerom-SD dlhodobo nadštandadnú, dokonca aj zmluvnú, spoluprácu. Takže výsledok rokovaní bol vopred jasný.
Príplatky za prácu v noci a cez víkend aj samotné zvyšovanie minimálnej mzdy už reálne ohrozujú podnikanie v pekárenstve a majú dopad aj na ceny chleba a pečiva. Ale viac bude nutné platiť v sociálnych službách alebo napríklad v službách cestovného ruchu. Nehovoriac o automobilkách, kde je nočná a víkendová práca samozrejmosťou.
V prípade príplatkov by teda ešte stálo za to pouvažovať, ako sa dopadom na zamestnanosť a ceny vyhnúť a nájsť nejaké širšie akceptovateľné riešenie. Keďže zákon o vzorci na výpočet minimálnej mzdy je už schválený, bolo by potrebné ešte pouvažovať o jeho prípadnej modifikácii. Môžeme ale pokojne počkať, kým o nás o dvadsať rokov napíšu štúdiu tak, ako o Maďaroch. Snáď ich netromfneme v tej rozsiahlej miere prepúšťania. Stačí, že máme vyšší stožiar.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.