HLAVNÝ DENNÍK
Ilustračný obrázok / Wikipedia
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Valentín Katasonov: Niekoľko čísel k 90. výročiu Veľkej hospodárskej krízy

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Dva ekonomické zázraky na pozadí globálneho kolapsu

Pred 90 rokmi začala celosvetová hospodárska kríza. Podnetom bola panika na newyorskej burze cenných papierov v októbri 1929. Do konca roka sa zrútenie akciových indexov zmenilo na prudkú recesiu. V nasledujúcom roku sa kríza rozšírila do Európy. Najsilnejšia fáza trvala do konca roku 1932. Následne vstúpili ekonomiky väčšiny krajín do stagnácie. Svet bol v tomto štádiu od roku 1933 až do vypuknutia druhej svetovej vojny. Na pozadí globálnej stagnácie sa napriek tomu dynamicky rozvíjali dve krajiny. Sovietsky zväz a Nemecko.

Je pozoruhodné, že vo fáze akútnej krízy v rokoch 1929 až 1933 bolo Nemecko v skupine krajín, ktoré utrpeli obzvlášť veľké straty. Dôkazom toho sú čísla:

Tabuľka č.1

Zmeny ekonomických ukazovateľov v hlavných krajinách Západu v rokoch 1929-1932 (v %)

Priemyselná výroba

Veľkoobchodné ceny

Obrat zahraničného obchodu

Nezamestnanosť

USA

-46

-32

-70

607

Veľká Británia

-23

-33

-60

129

Francúzsko

-24

-34

-54

214

Nemecko

-41

-29

-61

232

Zdroj: Jerome Blum, Rondo Cameron, Thomas G. Barnes, Európsky svet: História. Little, Brown; 2. vydanie (1970) 

Ako vidno z tabuľky č.1, zo štyroch popredných západných krajín bola kríza najsilnejšia v USA. Nemecko bolo na druhom mieste v poklese priemyselnej výroby, znížení zahraničného obchodu a raste nezamestnanosti. Francúzsko a Veľká Británia na treťom a štvrtom mieste. Ak však v roku 1933 akútna fáza krízy v ostatných západných krajinách prešla do hospodárskej stagnácie, Nemecko začalo prekvapivo rásť.

BLÍŽI SA KRÍZA? Rast ekonomiky eurozóny sa v 2. kvartáli spomalil na 0,2 %

Známy európsky špecialista v oblasti hospodárskej histórie Paul Bairoch sa pokúsil zhodnotiť ekonomiky európskych krajín dvadsiateho storočia pomocou ukazovateľa hrubého domáceho produktu (HDP). Nižšie v tabuľke č.2 sú hodnoty HDP popredných európskych krajín za rok 1900 (začiatok storočia), 1913 (predvečer prvej svetovej vojny), 1925 (hospodárske oživenie Európy po vojne) a 1938 (predvečer druhej svetovej vojny). Bairoch tu už zahrnul do porovnania aj Ruskú ríšu a ZSSR.

Tabuľka č.2

Hrubý domáci produkt európskych krajín v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia

(v miliónoch USD v prepočte na rok 1960)

Krajiny

1900

1913

1925

1938

Celá Európa *

188534

256845

257434

376947

Rusko resp. ZSSR

32.000

52420

32,600

75964

Nemecko

35,800

49760

45,002

77178

Veľká Británia

36273

44074

43,700

56103

Francúzsko

23.500

27401

36262

39284

Taliansko

 10820

15624

18510

23701

* Vrátane Ruska resp. ZSSR

Zdroj: Bairoch, Paul. Hrubý národný produkt Európy: 1800 – 1975 // Journal of European Economic History, 1976, roč. 5, str. 273-340. 

V roku 1938 bol HDP celej Európy presne dvakrát vyšší ako jeho hodnota z roku 1900. Údaje sú uvedené v stálych cenách. V rokoch 1925 až 1938 narástol európsky HDP 1,46 krát. Napriek tomu, že väčšina sledovaného obdobia pripadá na krízu. Prevažná väčšina nárastu európskeho HDP v hodnote 75,5 z celkových 119,5 miliárd dolárov v období rokov 1925 až 1938 pripadala len na dve krajiny. ZSSR a Nemecko.

Pavol Jesenský: Ekonomická kríza sa už dotkla aj Slovenska

Pre lepší prehľad tabuľky č. 2 sa pozrime na údaje vo forme relatívnych ukazovateľov v tabuľke č.3. Teda pôjde o podiel krajín na európskom HDP.

Tabuľka č. 3

Podiel jednotlivých krajín na hrubom domácom produkte Európy (v %)

Krajiny

1900

1913

1925

1938

Celá Európa *

100

100

100

100

Rusko resp. ZSSR

17.0

20.4

12.7

20.2

Nemecko

19.0

19.4

17.5

20.5

Veľká Británia

19.2

17.2

17.0

14.9

Francúzsko

12.5

10.7

14.1

10.4

Taliansko

5.7

6.1

7.2

6.3

* Vrátane Ruska resp. ZSSR

Zdroj: Bairoch, Paul. Hrubý národný produkt Európy: 1800 – 1975 // Journal of European Economic History, 1976, roč. 5, str. 273-340 

Z tabuľky č. 3 je zrejmé, že sa hospodárstvo Ruskej ríše začiatkom dvadsiateho storočia až do prvej svetovej vojny rozvíjalo dynamickejšie než ekonomiky ostatných popredných európskych krajín. Ešte dynamickejšie ako ekonomiky Nemecka a Talianska.

V európskom hospodárstve v rokoch 1913 až 1925 sa výrazne posilnila pozícia Francúzska. Mierne si polepšilo tiež Taliansko. Postavenie Veľkej Británie v roku 1925 zostalo takmer na úrovni pred prvou svetovou vojnou z roku 1913. Nie je prekvapujúce, že sa oslabilo postavenie Nemecka. Keďže bolo ako porazené v prvej svetovej vojne zaťažené obrovskými platbami za odškodnenie v podobe reparácií. Oslabenie ruských pozícií bolo však obzvlášť prudké. Podiel Nemecka za obdobie 1913 až 1925 klesol o 1,9 percentuálneho bodu. Podiel Ruska klesol až o 7,7 percentuálneho bodu. Napriek tomu, že Rusko po prvej svetovej vojne nestálo na strane porazených, z hospodárskeho hľadiska po nej bolo na tom oveľa horšie ako Nemecko. Príčinou bola súhra viacerých nepriaznivých faktorov súčasne. Veľké bremeno účasti Ruska v prvej svetovej vojne, zničujúca občianska vojna, obchodné a ekonomické blokády i zásahy bývalých spojencov.

FINANČNÁ KRÍZA: Deutsche Bank je predzvesťou globálnej finančnej krízy, tvrdí Rogers

V roku 1929 došlo k dvom kľúčovým udalostiam, ktoré výrazne ovplyvnili hospodársku dynamiku jednotlivých európskych krajín. Prvá, začiatok industrializácie v ZSSR. Druhá, začiatok globálnej krízy. Hospodárska kríza zasiahla všetky tri popredné európske krajiny. Francúzsko, Veľkú Britániu i Taliansko. Osobitne prudký bol šok francúzskeho hospodárstva. Jeho podiel na európskom HDP klesol o 3,7 percentuálneho bodu. Dve krajiny, ZSSR a Nemecko, však dokázali v 30. rokoch hospodársky rásť. Na pozadí globálnej hospodárskej krízy sa stali dva hospodárske zázraky. Sovietsky a nemecký.

Podiel ZSSR na európskom HDP za obdobie rokov 1925 až 1938 vzrástol o 7,5 percentuálneho bodu. Dovtedy nemal jednoducho obdobu. Hospodársky skok bol výsledkom industrializácie krajiny. Tempo hospodárskeho rozvoja ZSSR v kontexte globálnej hospodárskej krízy pôsobilo priam fantasticky. Socialistický model spoločnosti v Sovietskom zväze ukázal, že hospodárstvo sa môže rozvíjať aj bez kríz.

Každopádne, Nemecko bolo naopak súčasťou systému svetového kapitalistického hospodárstva. Napriek tomu, sa mu v období rokov 1925 až 1938 podarilo zvýšiť svoj podiel na európskom HDP o 3 percentuálne body. Je pozoruhodné, že počas akútnej fázy hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1932 nemecká ekonomika klesala spolu s ekonomikami iných západných krajín. Jej pokles bol pritom hlbší ako pokles Francúzska a Británie. Klesajúci trend sa zmenil na oživenie roku 1933. A v roku 1934 zaznamenalo Nemecko už hospodársky rast. Začal sa takzvaný Nemecký hospodársky zázrak.

Za spomínanými úspechmi zaostávala aj najväčšia ekonomika na svete, USA. Z tabuľky č.1 je jasne vidieť, že americká ekonomika počas najťažšej fázy krízy v rokoch 1929 až 1932 zaznamenala najväčší pokles medzi poprednými ekonomikami Západu. Celistvejšie pochopenie ekonomického vývoja USA počas tridsiatych rokov ponúkajú porovnania ruského výskumníka B. Bolotina zo začiatku 20. rokov. Porovnával podiely rozhodujúcich krajín na svetovej priemyselnej výrobe za jednotlivé roky dvadsiateho storočia. Podiel USA v roku 1900 bol 23,65 %,  do roku 1913 sa zvýšil na 29,45 % a v roku 1929 dosiahol 35,03 %. A v roku 1938 však klesol na 25,90 %. Pre porovnanie, podiel ZSSR za roky 1929 až 1938 vzrástol z 10,19 na 12,65 %. Podiel Nemecka sa zvýšil z 7,52 na 9,40 %. Zdroj: Bolotin B. Svetová ekonomika 100 rokov, Svetová ekonomika a medzinárodné vzťahy, 2001, č. 9, s. 90-114.

Veľká kríza za dverami? Trump si z nej ťažkú hlavu nerobí a naďalej ignoruje varovania

S uvedenými číslami treba samozrejme zaobchádzať opatrne. Nejde o oficiálnu štatistiku, ale iba o odhady expertov. Na ich presnosť sa nemožno úplne spoliehať. V metódach výpočtu jednotlivých autorov možno prirodzene nájsť nedostatky. Celkovo ale správne odrážajú hospodárske trendy desaťročného obdobia, ktoré sa začalo panikou na burze v októbri 1929 a skončilo vypuknutím druhej svetovej vojny v septembri 1939. Svet bol v stave hospodárskej depresie. Žiadne pokusy vedúcich predstaviteľov popredných svetových krajín vyviesť svoje ekonomiky z nepriaznivej situácie neboli úspešné. A na pozadí depresie sa akoby zázrakom zjavili dve „neprirodzené“ krajiny. A dokázali dynamicky hospodársky rásť. Podarilo sa to len Sovietskemu zväzu a Nemecku. Povaha týchto „ekonomických zázrakov“ však bola úplne iná. O tom ale, až nabudúce …   

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info