HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Komentár Jurija Rubcova: Začiatok vojny podľa dokumentov sovietskeho vojenského velenia

Heinrich Himmler Henlein
Ilustračný obrázok

Deň pamäti a smútku 22. jún

Ústredný archív Ministerstva obrany Ruskej federácie sa už niekoľko rokov venuje publikačnej činnosti. Jedná sa konkrétne o zbierky materiálov, ktoré sú venované najvýznamnejším udalostiam obdobia Veľkej vlasteneckej vojny. Dokumenty s uvedenou tematikou boli predtým uchovávané v tzv. tajnom archíve dokumentov. Je to, samozrejme, škoda, že sa publikácie nezačali vydávať skôr, ale treba sa tešiť sa z toho, že sa udomácňuje prax odtajňovania a publikovania dokumentov Ústredného archívu ministerstva obrany Ruskej federácie. Umožňuje nám to prehĺbiť si poznatky z tohto obdobia, získať plastickejšiu predstavu o priebehu vojny a oveľa argumentovanejšie tak oponovať mýtom.

Uvedená tematika doteraz patrí k najdiskutovanejším obdobiam našej histórie, tak ako predvečer a začiatok Veľkej vlasteneckej vojny. Prvá skupina dokumentov najvyššieho vojenského velenia, ktorá bola zverejnená ešte v roku 2017,  nás privádza  k skľučujúcemu záveru: opatrenia celoštátneho a celoarmádneho charakteru, ktoré boli potrebné na odvrátenie nemeckých agresorov neboli včas uskutočnené. J. V. Stalin nevydal rozkaz (ľudový komisár obrany a šéf generálneho štábu neboli presvedčení?) na uvedenie ozbrojených síl do plnej bojovej pohotovosti, vrátane následného operačného nasadenia vojsk, vysunutia zaisťovacích divízií do určených pásiem až po obsadenie týchto oblastí a obranných úsekov sovietskymi vojskami. Nevydanie takéhoto rozhodnutia takmer v rozhodujúcej miere predurčovalo porážku Červenej armády už v počiatočnom období vojny.

Tento záver potvrdzuje aj nová publikácia archívnych materiálov z fondov Ústredného archívu MO RF, ktoré spadajú do okresnej pôsobnosti. Dokumenty západných pohraničných vojenských okruhov – Kyjevského špeciálneho, Západného špeciálneho, Leningradského odhaľujú krutú realitu, ktorej čelili vojská. Vojna ich fakticky zastihla v mierovom období.

Uvádzam len dve charakteristické svedectvá. Náčelník štábu 6-tej armády Kyjevského špeciálneho vojenského okruhu (Juhozápadného frontu) generálmajor N. P. Ivanov po vojne spomínal: „Napriek príznakom oveľa väčšej koncentrácie nemeckých vojsk, veliteľ Kyjevského špeciálneho vojenského okruhu zakázal nasadiť zaisťovacie jednotky, uviesť vojská do bojovej pohotovosti a o to viac posilniť ich obranu dokonca aj po začatí ostreľovania štátnej hranice a leteckých náletov v noci z 21. na 22. júna roku 1941. Povolenie sme dostali až počas dňa 22. júna, keďuž Nemci prekročili štátnu hranicu a operovali na našom území“.

Veliteľ 86-tej streleckej divízie dislokovanej v susednom Bieloruskom špecializovanom vojenskom okruhu, generálmajor M. A. Zašibalov:  „O 1. hodine ráno 22. júna 1941 som bol veliteľom  (5-teho streleckého – J. R. zboru privolaný k telefónu a dostal som nasledujúce pokyny – štábu divízie, štábom plukov vyhlásiť bojový poplach a vypraviť ich na miesto rozmiestnenia. Streleckým plukom zatiaľ nebol vyhlásený bojový poplach, čakať na rozkaz“.

Celý rad príčin spôsoboval neobyčajné ťažkosti pri riadení a koordinácii vojsk už od samého začiatku bojov – veľké straty spôsobené v dôsledku neočakávaných delostreleckých a leteckých útokov zo strany nepriateľa, neskompletizovanosť riadiacich medzičlánkov, zlá komunikácia, alebo vôbec žiadna z dôvodu prerušenia drôtového spojenia a nedostatku potrebného počtu rádiových zariadení, deficitu vozidiel na prevoz zboru, ťažkosti so zabezpečením paliva, streliva, potravín…

V tento deň, Deň pamäti a smútku 22. júna, bude nanajvýš spravodlivé pripomenúť si inú vec – pripomenúť si, ako naši otcovia, starí otcovia a pradedovia, aj napriek neočakávanému a masovému útoku nepriateľa, všetkým nesprávnym prepočtom a chybám velenia, nakoniec boli schopní zaútočiť na nepriateľa.

V publikácii dokumentov na stránke Ministerstva obrany sa podrobne hovorí o výkone 99—tej streleckej divízie plukovníka N. I. Dementieva, dislokovanej v meste Premyšl, Drohobyčskom regióne Ukrajiny. Dňa 22. júna 1941, po prvom útoku nemeckých obrnených jednotiek, bola nútená ustúpiť, ale už na druhý deň si časti divízie spolu s pohraničnou strážou vybojovali na pravom brehu rieky (sovietsku) časť mesta a obnovili hranice.

Jeden z dokumentov opisuje hrdinský čin vojaka Červenej armády Jefima Balakarja. V čase nemeckého útoku strážil oblasť jedného z trvalých palebných ohnisiek miestneho opevnenia. Nestratil hlavu, zaujal obrannú pozíciu v trvalom palebnom ohnisku a v priebehu jedného a pol dňa streľbou z ťažkého guľometu zadržiaval útoky nepriateľskej pechoty a zabránil jej prekročiť rieku San. Velenie navrhlo, aby mu bolo udelené vyznamenanie Rad červenej hviezdy.

Aj napriek tomu, že Nemci od rána 26. júna prešli do ďalšieho útoku, velenie divízie prijalo rozhodnutie nedovoliť protivníkovi prelomiť obranu a naďalej udržať štátnu hranicu. Naše jednotky boli schopné nielen odolať masívnemu náporu nepriateľa, ale ho aj donútiť k úteku. Po prvých dňoch bojov, Premyšl trikrát prechádzal z rúk do rúk. Až keď nepriateľ dobyl Ľvov, velenie divízie dostalo rozkaz opustiť svoje pozície a ustúpiť.

„Za dobre zorganizovanú divíziu, ktorá pevne odrážala nepriateľa a bojovala na dôležitom frontovom úseku a nepriateľovi spôsobila veľké straty, za prejavenú odvahu v boji pri Medyke a Ostra-Góra, kde bol zranený, veliteľ 8-ho streleckého zboru, navrhol generálmajor M. G. Snegov vyznamenať veliteľa divízie plukovníka Dementieva Radom červenej zástavy. Návrh bol podporený veliteľom 26-tej armády, generálporučíkom F. J. Kostenkom, veliteľom frontu generál-plukovníkom M. P. Kirponosom a členom Vojenskej rady Juhozápadného frontu N. S. Chruščovom.

30. júna nariadil plukovník Dementiev „identifikovať veliteľov, politických pracovníkov, zástupcov veliteľov a vojakov Červenej armády, ktorí sa vyznamenali najmä v bojoch so zdivenými nemeckými fašistami, hodných k navrhnutiu na udelenie štátnych vyznamenaní…“. Na základe výnosu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 22. júla 1941 boli 412 vojaci z 99-tej streleckej divízie vyznamenaní radmi a medailami. V ten istý deň bola aj samotná divízia vyznamenaná Radom červenej vlajky.

„Elitná“ divízia pozostávajúca z najodvážnejších vojakov – takéhoto ocenenia sa dostalo 99-tej divízii od nemeckého velenia na základe bojových akcií z leta 1941. Nemecké velenie zároveň nariadilo vyhnúť sa otvoreným, najmä frontálnym bojom a „podľa možnosti do boja s divíziou nevstupovať“.

Áno, v priebehu prvých bojov s Wehrmachtom takýchto príkladov veľa nebolo. Postupne sa však znásobovali a nakoniec vytvorili potrebnú zliatinu vytrvalosti, hrdinstva a odvahy, na ktorej si nepriateľ vylámal zuby.

Vspomínajúc na to, vzdávame hold pamiatke generácii prvej línie, nesmieme zabúdať, že podmienky modernej vojny s najväčšou pravdepodobnosťou neumožnia, ako pred 78 rokmi, zvrátiť chod udalostí, ak práve prvá, počiatočná fáza bude prehraná. Povaha bojových akcií sa dnes radikálne zmenila. Čoraz viac ich ovplyvňujú vysoko presné zbrane, spravodajské systémy a elektronické vojny, automatizujú sa procesy riadenia vojsk a nasadenia zbraní, do ktorých sa integrujú prieskumno-informačné a informačno-riadiace systémy. V takýchto podmienkach úloha počiatočnej fázy vojny, najmä so zreteľom na americkú koncepciu „rýchleho globálneho útoku“, ktorá zahŕňa použitie masívneho odzbrojujúceho útoku na likvidáciu protivníka v priebehu jednej, alebo dvoch hodín s použitím vysoko presných (dokonca nie nevyhnutne jadrovými) zbraní bezprecedentne vzrastá.

Konkrétne o tom sa diskutovalo na vedecko-praktickej konferencii s vedením Ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorá sa konala 18. júna. Podľa ministra obrany Ruskej federácie S. Šojgu, moderné vojny si vyžadujú celkom nové prístupy. „Konflikty novej generácie sú kombináciou klasických a asymetrických spôsobov vedenia ozbrojenej vojny. Bojové akcie sú v nich pominuteľné a jednoducho nie je čas na opravu chýb“,  povedal  šéf ruského rezortu obrany.

Ak vojensko-politické vedenie krajiny a velitelia všetkých hodností v ruských ozbrojených silách budú naplnení takýmto porozumením, bude najdôležitejšia úloha, akou je zabránenie opakovania udalostí z júna 1941 zaručene vyriešená.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info