Levantský záliv novým ohniskom konfliktov? (Vladimír Maľšev)
07 | 10 | 2019 I Preklad: Redakcia HD

Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)


Kto chce plyn patriaci Cypru?


Vo východnom Stredomorí sa stupňuje boj o vlastníctvo zásob plynu a ropy. Grécky premiér Kiryakos Mitsotakis upozornil ministra zahraničných vecí USA Mika Pompea, že Turecko ohrozuje suverenitu Cypru.


Ako uviedli grécke noviny Kathimerini, Turecko poslalo do oblasti vôd južne od Cypru loď Yavuz. Plavidlo je zariadené pre ropné a plynové vrty. Vybralo sa však do oblasti, na ktorú už cyperské úrady udelili práva na prieskumné vrty firmám z Talianska a Francúzska.


Turecká strana zatiaľ oficiálne neoznámila, na akom mieste plánuje vŕtať. Pravdepodobne však ide o oblasť 90 km od Limassolu. A to je práve oblasť, pre ktorú Cyprus vydal vrtné povolenie spoločnostiam ENI z Talianska a Total z Francúzska. Každopádne ide o výhradnú hospodársku zónu Cyperskej republiky.


Závažnosť problému podčiarkuje fakt, že sa 5. októbra v Aténach stal hlavným bodom rozhovorov ministra zahraničných vecí USA Mika Pompea a gréckeho premiéra Kiryakosa Mitsotakisa. Mitsotakis povedal: „Posledné kroky Ankary, ktorá vstúpila do siedmeho sektoru vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru, porušujú suverénne práva tejto krajiny“. Grécky predseda vlády vyjadril nádej, že USA „pozitívne prispejú“ k riešeniu problému.




Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a grécky premiér Kiryakos Mitsotakis

Turecko pred časom urobilo niekoľko vrtov vo vodách východne a západne od ostrova. Na rázny protest Nikózie Ankara odpovedala po svojom. Vyhlásila, že v morských oblastiach, kde Cyprus skúma zdroje energií, majú tureckí Cyperčania rovnaké právo na všetko, čo sa tam vyskytuje, ako aj grécki Cyperčania. Nikózia takýto postoj odmieta.




Turecké plavidlá blížiace sa k výsostným vodám Cyperskej republiky


 

 

 

Pripomeňme, že v roku 1974, sa skupina gréckych dôstojníkov pokúsila na Cypre o prevrat. Cieľom bolo pripojenie ostrova k Grécku. Turecko v reakcii vyslalo na sever ostrova, kde žije prevažne turecká komunita, svoju armádu. Ostrov bol následne rozdelený. Vznikla „Turecká republika severný Cyprus“. Neuznal ju ale žiadny štát sveta okrem samotného Turecka. OSN odmietla vyhlásenie jej nezávislosti. Rokovania o zjednotení oboch častí ostrova sú už mnoho rokov neúspešné.




Turecké jednotky sa vylodili na Cypre v roku 1974

Predstaviteľ tureckého ministerstva zahraničných vecí Hami Aksoy 19. septembra uviedol, že jeho krajina neumožní bez súhlasu tureckej časti ostrova žiadne geologické prieskumné vrty pri pobreží Cypru. „Úrady južného Cypru, napriek našim varovaniam, nezobrali do úvahy náš rozhodný postoj. Nedovolíme tam žiadnej krajine, spoločnosti, či lodi bez súhlasu vykonávať prieskum a ťažbu uhľovodíkov,“ uviedol.


Situácia je napätá. Vzťahy medzi oboma krajinami, Gréckom a Tureckom, sa zostrujú. Obe krajiny sú pritom partnermi v rámci NATO. Atény obviňujú Ankaru, že turecké lietadlá opakovane narušujú vzdušné a morské hranice Grécka. V hre je navyše aj spor o vlastníctvo viacerých ostrovov v Egejskom mori. Niekoľkokrát už takmer došlo k ozbrojeným zrážkam.


Brusel a Washington sa postavili na stranu Nikózie a Atén. Vyzvali Turecko, aby „okamžite zastavilo vrty a nepokračovalo v nich“. Ankara však tvrdí, že s vrtmi neprestane.


Spory odštartovala americká spoločnosť Noble Energy. Tá objavila v roku 2011 plynové pole s názvom Afrodita. Jeho kapacita je odhadovaná na 140 až 170 miliárd metrov kubických. Nálezisko sa nachádza v morskej výhradnej hospodárskej zóne Cyperskej republiky. Približne 160 km južne od Limassolu. V roku 2017 sa Brusel a Nikózia dohodli na vývoze plynu z Afrodity do Európy cez Stredomorský magistrálny plynovod.


Vedci predpokladajú, že oblasť východného Stredomoria, známa tiež ako Levantské more, môže mať obrovské zásoby plynu a ropy. Ohraničuje ju Turecko na severe, Sýria, Libanon a Izrael na východe, Egypt a Líbia na juhu a Egejské more na severozápade. V oblasti už boli objavené plynové polia Leviathan a Zohr. V roku 2010 americký geologický prieskum odhadol zásoby v tejto oblasti na 3,45 bilióna metrov kubických plynu a 1,7 miliardy barelov ropy. Najnovšie odhady zásob sú podľa geológov oveľa väčšie. Celkovo 6,42 biliónov metrov kubických plynu a 3,8 miliárd barelov ropy.


Francúzska spoločnosť Total a talianska ENI už vykonávajú prieskumné vrty v licenčnom bloku 11 pri pobreží Cypru. Od decembra 2016 Taliani a Francúzi spoločne pracujú v bloku 6. „Objav neuveriteľného bohatstva robí z oblasti východného Stredomoria doslova geopolitickú rozbušku. Vznik konfliktov je tam podľa všetkého nevyhnutný,“ uviedli saudskoarabské noviny Arab News .


Aj Rusko má záujmy v tejto časti sveta. Pri hľadaní nových ložísk energií v Stredomorí Ruská federácia spolupracuje so Sýriou. V apríli 2018 sa šéf spoločnosti Gazprom Alexej Miller stretol s vedúcim predstaviteľom talianskej spoločnosti Snam Marcom Alverom. Diskutovali o možnostiach vzájomnej spolupráce v tejto oblasti. Vrátane možnosti realizácie projektu plynovodu Turecký prúd. Rusko sa už podieľa na projekte Zohr. Tam sa už ťažba začala. Ruský Rosneft tiež vlastní 30 % v koncesnej zmluve s talianskou spoločnosťou ENI na rozvoj tejto oblasti.


Čo bude ďalej?


Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril pripravenosť svojej krajiny chrániť práva tureckých Cyperčanov na pobrežných poliach. Vrátane použitia ozbrojených síl. Cyperská vláda obviňuje Turecko z „nezákonného vŕtania na okupovanom území“. Snahu Ankary vyriešiť cyperský problém považuje za nedostatočnú. Turecké orgány sa naopak domnievajú, že mierové vyriešenie konfliktu sa aj napriek nedávnym udalostiam môže podariť. Podľa ministra energetiky Turecka Tanera Yildiza, energetické zdroje, ktoré sú príčinou vojny takmer na celom svete, budú naopak na Cypre „prostriedkom na zmierenie“.


Naozaj budú? Ako dobre vieme, v Iraku a Líbyi tomu tak nebolo ...