
Hlas ľudu: Niekedy potrebujeme držať v dlani niečiu ruku a srdce, čo nám rozumie
Ruka, do ktorej smieš plakať. Ruka, ktorú potrebuješ. Ako chlieb, ako soľ i vodu. Ako lásku. Prichádza k tebe rovno zo srdca. Cez ňu počuješ jeho tlkot. Buch - buch, buch - buch! Bije rovnobežne s tvojím. Je niekoľko okamihov v našom živote, kedy potrebujeme držať niečiu ruku. Ruku, ktorá vysiela signál, že ani v najťažších chvíľach nie sme sami. Vtedy stačí len, že ju cítime. Že aj bez slov počujeme súzvuk človeka, ktorý nám ju podal. Aby sme ju v&
- Mária Škultétyová
- 0 komentárov










