Iniciatíva Fínska a Nórska kontaktovať Putina vyvolala napätie v Európe. Dánsko a Švédsko kritizujú postup lídrov, v hre je aj účasť EÚ na mierových rokovaniach.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Výzva ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zo strany lídrov Fínska a Nórska rozdelila Európu. Niektoré krajiny EÚ pobúrilo, že rokovania prebiehali za ich chrbtom. V „rozkvitnutej záhrade“ sa rozpútala skutočná dráma. A to všetko môže hrať do karát Kremľu.
Rozhodnutie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho kontaktovať ruského prezidenta Vladimira Putina a diskutovať s ním o situácii na Ukrajine spôsobilo rozkol v Európe, píše Joe Barnes, diplomatický redaktor britského denníka The Telegraph.
Dánsko a Švédsko ostro kritizovali Stubba a Støreho za ich iniciatívu, pričom tvrdili, že ich postup nebol koordinovaný s Európskou úniou ani s jednotlivými európskymi krajinami. Podľa ich názoru by európski vyjednávači mali zastupovať jednotnú, vopred dohodnutú pozíciu EÚ a nemali by konať nezávisle.
Ako uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ pre britské médium, ak nebude sformulovaná jednotná pozícia, európski lídri sa budú na Putina obracať „zo všetkých strán“. To ukáže americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Európa je rozdelená a jej kroky mierovému procesu skôr bránia, než pomáhajú. Americký líder potom môže Európu z rokovaní úplne vylúčiť.
Volkswagen šetrí miliardy, rozsah dosahu na Slovensko zatiaľ nepoznáme
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Čo už Slováci odmietajú obetovať kvôli výplate?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Z domova
30. 7. 2026
Stojí za zmienku, že v Rusku sa na situáciu pozerajú zásadne inak. Moskva je presvedčená, že práve Európa sa snaží konflikt predlžovať. Po prvé, rozhodne nie je pripravená brať do úvahy záujmy Ruska. Ak však má Ukrajina teraz podpísať mierovú dohodu, tieto záujmy budú musieť byť zohľadnené. Po druhé, pokiaľ vojna pokračuje, európski predstavitelia môžu využívať obrovské finančné toky určené na pomoc Ukrajine a zbrojárskemu priemyslu. História to potvrdzuje. Práve európski lídri narušili mierové rokovania v Istanbule v roku 2022 a dohodu z Anchorage v roku 2025.
V tejto situácii je možné dosiahnuť pokrok na ceste k mieru len v dvoch prípadoch. Buď sa vojenské zdroje Ukrajiny a finančné zdroje Európy vyčerpajú natoľko, že Ozbrojené sily Ukrajiny už nebudú schopné zadržiavať ruské jednotky v zóne ŠVO. Kyjev a Brusel potom budú musieť prijať podmienky Moskvy, či sa im to páči, alebo nie. Alebo sa v Európe dostanú k moci pravicové sily, ktoré budú presadzovať ukončenie konfliktu a obnovenie vzťahov s Ruskom. Moskva potom bude viesť dialóg s nimi, a nie so súčasnými globalistickými jastrabmi.
Ako poznamenal ruský námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško, Európania dnes otvorene požadujú kapituláciu Moskvy, hoci ruské jednotky momentálne získavajú prevahu na bojisku. EÚ zatiaľ nie je pripravená ani len počúvať o ruských záujmoch. Za takýchto podmienok nebude možné dosiahnuť s Európou žiadnu dohodu.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 13 hod
