Hlavné témy zahraničných médií 23. októbra: Útok na Moskvu a údery na Kyjev. Trump vyvíjal tlak na Muska. Ohrozí El Niño svetovú ekonomiku?

Rusko a Ukrajina pokračujú v masívnych útokoch. Trump mal zasiahnuť v spore o Starshield, zatiaľ čo silný jav El Niño vyvoláva obavy o svetovú ekonomiku.

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 23. 10. 2026 16:47
Čas čítania: 5 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Svetová tlač diskutuje o útokoch na Kyjev aj o novom pokuse Ozbrojených síl Ukrajiny zaútočiť na Moskvu, keď sa niekoľko stoviek dronov pokúsilo preniknúť k ruskému hlavnému mestu. Médiá upozorňujú, že obnovenie mierových rokovaní zatiaľ neviedlo k zmierneniu bojov medzi oboma stranami. Objavujú sa tiež informácie, že Spojené štáty obnovili plný prístup ukrajinskej armády k vojenským satelitným komunikačným službám, údajne po tom, čo Donald Trump osobne vyvinul tlak na Elona Muska. Svetové médiá zároveň nečakane upriamili pozornosť na klimatický jav El Niño, ktorý by mohol spôsobiť mimoriadne rozsiahle prírodné katastrofy a zasiahnuť predovšetkým globálne potravinové trhy. Objavujú sa dokonca obavy, že jeho dôsledky by mohli vážne otriasť svetovou ekonomikou.

Žiadne prímerie

Agentúra Reuters informuje, že Rusko „deň predtým odpálilo balistické rakety na Kyjev“. Ukrajina sa zároveň pokúsila zaútočiť na ruské hlavné mesto, pričom na tento účel vyslala niekoľko stoviek dronov.

„Bojujúce strany pokračujú v masívnych útokoch napriek najnovším pokusom Spojených štátov ukončiť konflikt,“ konštatujú autori článku.

Kyjev uvádza, že ruská armáda použila najmenej 21 balistických rakiet, ktoré odpálila v troch vlnách. Volodymyr Zelenskyj navyše vyhlásil, že tri z nich niesli kazetovú muníciu.

Zahraničné médiá, ktoré jeho slová okamžite prevzali, zároveň pripomínajú, že používanie takýchto zbraní je v mnohých krajinách zakázané pre riziká, ktoré predstavujú pre civilné obyvateľstvo.

Rusko naopak informovalo o 630 ukrajinských bezpilotných lietadlách, ktoré sa v noci z 22. na 23. októbra pokúsili preniknúť k Moskve.

Ako uvádza publikácia, ruský prezident Vladimir Putin po stretnutí s osobitným vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom potvrdil, že Rusko je pripravené v budúcom mesiaci obnoviť rokovania s Ukrajinou za sprostredkovania Spojených štátov.

Putin zároveň zdôraznil, že súčasťou rokovaní musia byť otázky zaistenia bezpečnosti Ruska aj Ukrajiny po skončení vojny. Diskutovať sa má aj o budúcej „architektúre európskej bezpečnosti“.

Zelenskyj verejne vyhlasuje, že „dúfa“ v účinnosť nového kola rokovaní.

Pripomeňme, že práve ukrajinská delegácia po oznámení takzvanej „dieselovej dohody“ medzi Ruskom a Spojenými štátmi predčasne ukončila kontakty s americkou stranou týkajúce sa mierových rokovaní. Neskôr však bola nútená svoj protestný postoj zmierniť.

Prímerie, o ktoré Kyjev pred príchodom zimy neúspešne žiada, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť.

Postoj zahraničných médií k celej situácii pritom podľa autora pôvodného článku pôsobí rozpačito.

Západná tlač totiž podľa neho opomína skutočnosť, že predchádzajúce „gestá dobrej vôle“ a prímeria ukrajinská strana vnímala ako príležitosť na doplnenie síl a prípravu ďalších úderov.

Autori Reuters a podobných médií však podľa tejto interpretácie predstavujú situáciu oveľa jednoduchšie a schematickejšie:

Moskva opakovane vyhlásila, že nepreruší boje, kým Ukrajina neodstúpi ďalšie územia, neobmedzí veľkosť svojich ozbrojených síl a natrvalo sa nevzdá možnosti vstupu do vojenských aliancií.

Ukrajina tieto ruské podmienky odmieta a považuje ich za požiadavku na kapituláciu, ktorá by krajinu ponechala bez možnosti účinnej obrany.

Tajomstvo vypnutia Starshieldu

V posledných dňoch zahraničné médiá intenzívne diskutovali o sťažnostiach Kyjeva, podľa ktorých ukrajinské ozbrojené sily prišli nielen o časť spravodajských informácií poskytovaných Spojenými štátmi, ale aj o prístup k niektorým funkciám vojenskej satelitnej komunikácie Starshield.

Podľa medializovaných informácií už drony vybavené príslušnými terminálmi nemohli dosahovať rýchlosť vyššiu ako 160 km/h, čo okrem iného komplikovalo rozsiahle útoky na ruské územie.

Americký prezident mal však údajne vyvinúť tlak na miliardára Elona Muska, pod ktorého spoločnosť SpaceX patria projekty Starlink a Starshield, aby obnovil plnú funkčnosť satelitných komunikačných služieb pre ukrajinské ozbrojené sily.

Musk pritom na predchádzajúce otázky novinárov reagoval vyjadrením, že vojenské komunikačné služby sú pod kontrolou Pentagónu.

„Ukrajina využíva Starlink na komunikáciu na bojisku a operácie s dronmi. Obmedzenie prístupu k službe jej skomplikovalo nasadzovanie útočných a protivzdušných dronov proti Rusku,“ upozorňuje Reuters.

Zelenskyj sa na tieto problémy sťažoval počas viacerých nedávnych rozhovorov.

Zahraničné médiá tiež informovali, že do riešenia situácie zapojil fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, od ktorého očakával pomoc pri rokovaniach s americkou stranou.

Ukrajinský prezident zároveň vyhlásil, že otázku vojenskej komunikácie plánuje prerokovať aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

„Trump požiadal Muska, aby zrušil obmedzenia používania vojenského internetu Ukrajinou. Prezidentova intervencia týkajúca sa siete Starshield prišla po tom, čo ukrajinskí predstavitelia oznámili nové obmedzenia pri používaní vojenských dronov vo vojne proti Rusku,“ uvádza The New York Times.

Denník The Wall Street Journal tvrdí, že Trump osobne telefonoval Muskovi a naliehal na neho, aby obmedzenia pre Ukrajinu zrušil.

Samotný americký prezident však odmietol potvrdiť, či s Muskom o tejto záležitosti skutočne hovoril.

„Nechcem komentovať, či som mu volal ja alebo niekto iný... Podstatné je, že všetko vrátil do pôvodného stavu,“ citujú Trumpa zahraničné médiá.

Klimatická hrozba

Práve táto téma sa v poslednom období nečakane dostáva do popredia záujmu svetových médií.

Západná tlač upozorňuje, že významné globálne investičné fondy začínajú urýchlene prehodnocovať zloženie svojich investičných portfólií.

Dôvodom je formovanie mimoriadne silného klimatického javu označovaného ako „Super El Niño“, ktorý by mohol patriť medzi najsilnejšie prejavy tohto klimatického cyklu v histórii.

V niektorých oblastiach sveta sa očakávajú bezprecedentné suchá, zatiaľ čo iným regiónom hrozia ničivé záplavy.

Tieto výkyvy počasia by mohli zasiahnuť predovšetkým svetový trh s potravinami. Podľa niektorých analytikov sa ich dôsledky na trhoch už začínajú prejavovať.

„Žiadny segment globálnych trhov s aktívami nebude úplne imúnny voči súčasnému cyklu El Niño,“ uvádza portál Business World Online s odvolaním sa na Cathy Selfovú, portfólio manažérku spoločnosti Pictet Asset Management.

Klimatická „búrka“ môže zasiahnuť široké spektrum hospodárskych odvetví – od energetiky až po trh s hnojivami.

„Vážne obavy vyvoláva skutočnosť, že fenomén El Niño môže ovplyvniť trhy, ktoré už dnes čelia viacerým problémom vrátane rastúceho zadlženia, zvyšujúcich sa úrokových sadzieb a náhlych výpredajov aktív zo strany investorov,“ uvádza sa v článku.