Teplá voda už preniká pod ľadovec Thwaites v Antarktíde a narúša ho zvnútra. Nový model NASA ukázal, že jeho topenie by mohlo zvýšiť hladinu svetového oceánu približne o 3 centimetre – teda dvojnásobne oproti predchádzajúcim odhadom. Ak navyše ľadovec stratí svoju podmorskú „kotvu“, mohol by sa začať pohybovať aj celý západoantarktický ľadový štít.
Pod antarktickým ľadom prebieha proces, ktorý by mohol zmeniť životy miliárd ľudí žijúcich na pobrežiach celého sveta. Ľadovec Thwaites, známy aj ako „Ľadovec súdneho dňa“, sa ukázal byť oveľa zraniteľnejší, než si vedci ešte pred niekoľkými rokmi mysleli.
Nový model NASA ukázal, že do roku 2100 by jeho topenie mohlo zvýšiť hladinu svetového oceánu približne o 3 centimetre. To je dvojnásobok predchádzajúcich odhadov. Obzvlášť znepokojujúce pritom je, že výpočet nezohľadňuje ďalšie otepľovanie klímy.
Voda útočí na ľadovec zvnútra
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Irvine a Laboratória prúdového pohonu NASA (Jet Propulsion Laboratory) upravili počítačový model ľadovca a po prvýkrát zohľadnili takzvanú zónu ukotvenia – oblasť, kde sa ľad spočívajúci na morskom dne začína oddeľovať od podložia a nadnášať vodou. Práve tu získava teplá oceánska voda prístup k spodnej časti ľadovca.
Príliv a odliv nadvihujú obrovský ľadový masív a slaná voda preniká pod neho do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Ľad pritom neroztápa iba zospodu, ale postupne narúša aj jeho základňu. Vedci dospeli k záveru, že tento proces spôsobuje oveľa rýchlejšie topenie ľadovca, než predpokladali predchádzajúce výpočty.
Podľa nových údajov môže samotný Thwaites do konca storočia prispieť k zvýšeniu globálnej priemernej hladiny mora až o 30 milimetrov, teda približne o 3 centimetre. Odchýlka výpočtov predstavuje približne 6 milimetrov, no samotný záver zostáva znepokojujúci: aj pri relatívne konzervatívnom scenári je topenie ľadovca intenzívnejšie, než sa očakávalo.
Ľadovec môže stratiť svoju „kotvu“
Hlavnou hrozbou nie je iba samotné topenie. Thwaites je v súčasnosti čiastočne stabilizovaný podmorským hrebeňom Muzhino, ktorý funguje ako akási prirodzená kotva a bráni obrovskej ľadovej mase v ďalšom ústupe do vnútrozemia Antarktídy. Podľa modelu však teplá voda postupne narúša túto oporu.
V simuláciách, pri ktorých sa šírka zóny prenikania vody pohybovala od 4 do 6 kilometrov, vedci odhadli pravdepodobnosť, že ľadovec stratí oporu na hrebeni ešte pred rokom 2100, na 60 percent.
Podľa jedného zo scenárov by sa to mohlo stať už v roku 2038. Po strate opory by ľadovec začal ustupovať po naklonenom morskom dne smerom k ďalšej podmorskej vyvýšenine, pričom celý proces by sa mohol dramaticky zrýchliť.
Výskumníci zdôrazňujú, že to neznamená nevyhnutný kolaps ľadovca v nasledujúcich desaťročiach. Aj jeho čiastočné uvoľnenie však môže znamenať, že jeden z najnebezpečnejších ľadových obrov na planéte vstúpi do fázy rýchleho ústupu.
Prečo sa nazýva „Ľadovec súdneho dňa“?
Ľadovec Thwaites pokrýva plochu porovnateľnú s americkým štátom Florida a už dnes sa podieľa približne štyrmi percentami na globálnom zvyšovaní hladiny mora.
Prezývku „Apokalyptický ľadovec“ nezískal náhodou. Ak by sa úplne zrútil, hladina svetového oceánu by sa v konečnom dôsledku mohla zvýšiť približne o 65 centimetrov.
Hlavné nebezpečenstvo však spočíva v jeho úlohe akéhosi ľadového „korku“. Thwaites totiž pomáha zadržiavať susedné ľadovce západoantarktického ľadového štítu.
Ak by výrazne ustúpil, mohla by sa za ním začať pohybovať oveľa väčšia masa ľadu. Podľa odborníkov by úplný kolaps západoantarktického ľadového štítu mohol v dlhodobom horizonte zvýšiť hladinu svetového oceánu o viac ako 3 metre.
Pre pobrežné mestá to neznamená iba abstraktné centimetre, ale aj častejšie záplavy, eróziu pobrežia, zasolenie pôdy a ohrozenie infraštruktúry.
Dokonca aj trojcentimetrové zvýšenie hladiny mora, ku ktorému by Thwaites mohol prispieť do roku 2100, by bolo súčasťou oveľa závažnejšieho celkového nárastu. K nemu by totiž prispievalo aj topenie ďalších ľadovcov a ľadových štítov Grónska a Antarktídy.