Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Brusel tlačí na to, aby na skládkach končilo čoraz menej odpadu. Slovensko ich má 81, o jednu viac ako v decembri. Do roku 2035 má podiel skládkovaného komunálneho odpadu klesnúť z približne 38 na 10 percent. Medzitým čierne skládky zdržiavajú veľké dopravné stavby a ich odstraňovanie stojí štát milióny eur.
Slovenské odpadové hospodárstvo sa bez skládok zatiaľ nezaobíde. Ročne na nich končí takmer milión ton komunálneho odpadu. Spolu s priemyselným a ďalším odpadom ide o viac ako dva milióny ton.
Ministerstvo životného prostredia eviduje v septembri 81 legálnych skládok. Z toho je 64 určených na nie nebezpečný odpad, 10 na inertný a 7 na nebezpečný odpad. Počet sa mení podľa platných povolení a súhlasov. Dôležité je aj rozlíšenie medzi skládkou a lokalitou – na jednom mieste môže byť viac skládok rôznych tried odpadu.
Peter Kotlár víta rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR, ktorá zrušila jeho obvinenie zo šírenia poplašnej správy. Rozhodnutie prokuratúry z 2. septembra podľa Kotlára otvára zásadné otázky o kvalite pôvodného trestného konania.
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Model, ktorý bojoval so závislosťou a závislosťou od liekov na predpis, zomrel v rehabilitačnom zariadení.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
"Kostolnému zjavne neprekáža šíriť číre lži. To je naša kaviareň. Pre ňu pojmy ako pravda a fakty majú špecifický význam: pravda a fakt je to, čo vyhovuje nášmu svetonázoru," upozorňuje Juraj Draxler.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Komentáre
31. 10. 2025
Slovensko pritom nemusí skládky iba zatvárať. Musí meniť celý spôsob nakladania s odpadom. Európska legislatíva tlačí na predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie, recykláciu a až potom na ďalšie formy zhodnocovania či zneškodňovania.
Zákon stanovuje, že príprava na opätovné použitie a recyklácia komunálneho odpadu má dosiahnuť najmenej 55 percent do roku 2025, 60 percent do roku 2030 a 65 percent do roku 2035. Súčasne má do roku 2035 klesnúť množstvo komunálneho odpadu zneškodneného skládkovaním na najviac 10 percent z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu.
Brusel však Slovensku nevytýka iba samotný počet skládok. Európska komisia v júni 2025 poslala Slovensku odôvodnené stanovisko pre nesprávne uplatňovanie pravidiel EÚ o skládkach a odpadoch. Problémom je najmä nedostatočná úprava odpadu pred jeho uložením na skládku, nedostatočná kapacita zariadení na takéto spracovanie a podľa Komisie aj nedostatočné opatrenia na podporu triedeného zberu. Slovensko dostalo dva mesiace na prijatie potrebných opatrení. V opačnom prípade môže Komisia vec postúpiť Súdnemu dvoru EÚ.
To je podstatný rozdiel oproti tvrdeniu, že Brusel už v tomto konkrétnom prípade Slovensko zažaloval. Takáto formulácia by bola nepresná. Ide o konanie, ktoré môže v prípade nesplnenia požiadaviek vyústiť do žaloby pred Súdnym dvorom EÚ.
Recyklácia sa podľa vstupných údajov pohybuje okolo 50 percent. Pred viac ako 15 rokmi bola na úrovni približne deviatich percent. Európska komisia pri údajoch za rok 2022 uvádza pre Slovensko mieru prípravy na opätovné použitie a recyklácie na úrovni 50 percent. Zároveň upozorňuje, že vývoj ovplyvnili aj zmeny v reportovaní.
Na skládkach končí približne 38 percent komunálneho odpadu. V roku 2011 to bolo takmer 75 percent. Slovensko teda za viac ako desaťročie podiel skládkovania výrazne znížilo, no do roku 2035 ho čaká ďalší prudký pokles.
Slovák vyprodukoval v roku 2022 v priemere 478 kilogramov komunálneho odpadu. Priemer EÚ bol približne 513 kilogramov. Pri samotnom skládkovaní však Slovensko za priemerom nezaostáva tak výrazne: v roku 2022 skončilo na skládkach približne 188 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa, zatiaľ čo priemer EÚ bol približne 117 až 118 kilogramov.
Zaujímavé je aj rozdelenie celkovej produkcie odpadu podľa pôvodcov. Verejná správa má podľa údajov Pravdy podiel 25,6 percenta, približne 3,26 milióna ton. Toto číslo však môže pôsobiť zavádzajúco. Do štatistiky sa započítava aj komunálny odpad vykazovaný obcami a mestami. Úrady teda nie sú najväčším „výrobcom“ odpadu. Bez komunálneho odpadu by bol na čele priemysel.
Priemysel tvorí približne štvrtinu odpadu. Najväčší podiel z priemyselného odpadu pripadá na výrobu a spracovanie kovov, nasleduje výroba papiera a výroba motorových vozidiel. Doprava a skladovanie predstavujú 12,2 percenta, voda, čistiarne odpadových vôd a odpadové hospodárstvo 12,1 percenta. Obchod má 8,3 percenta a stavebníctvo 3,9 percenta.
Na skládky pritom nejde všetok odpad. V roku 2022 sa skládkovalo 20,8 percenta všetkých odpadov, teda podstatne menej než polovica celkovej produkcie.
Stavebný odpad je pritom v Európskej únii obrovskou kategóriou. Podľa Eurostatu tvoril v roku 2022 až 38,4 percenta všetkého odpadu. Slovenský údaj uvedený v podklade je výrazne nižší. Pri tomto porovnaní však treba zachovať opatrnosť, pretože ide o rozdielne štatistické metodiky a čísla nemožno jednoducho postaviť vedľa seba.
Michaela Augustín z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pre Pravdu uviedla, že stavebného odpadu je „priveľa na to, aby sa to prehliadalo“. Betón, tehly, asfalt či zemina pritom môžu nájsť ďalšie využitie napríklad pri zásypoch. Rastúce ceny materiálov, energií a poplatkov za odpad zároveň zvyšujú tlak na stavebníctvo.
Najväčší problém sa však objaví vtedy, keď skládka nie je v mape. Nelegálny odpad môže zostať desaťročia ukrytý pod zemou a objaviť sa až pri veľkej stavebnej zákazke. Vtedy sa z ekologického problému stáva aj problém dopravnej stavby, harmonogramu a verejných peňazí.
Výrazným príkladom je R2 Kriváň – Mýtna. Pri stavbe sa riešila stará skládka komunálneho odpadu, ktorej rozsah bol väčší, než sa pôvodne predpokladalo. Jej odstránenie si vyžiadalo dodatočné náklady vo výške viac ako 6,4 milióna eur. Podľa vstupných údajov išlo približne o 30-tisíc kubických metrov odpadu.
Podobný problém sa objavil pri obchvate Bratislavy D4/R7. Pri Jarovciach sa riešila stará environmentálna záťaž a podľa podkladov aj násyp s azbestom. Takéto prípady ukazujú, že problém starého odpadu nekončí pri hranici skládky. Môže zasiahnuť aj projekty, ktoré s odpadovým hospodárstvom pôvodne nesúvisia.
Najaktuálnejší príklad prináša R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou. Na budúcej trase sa našlo množstvo nelegálnych skládok vrátane nebezpečného odpadu. NDS uviedla 28. augusta 2026, že skládky sa priebežne odstraňujú a dovtedy bolo odstránených približne 12-tisíc kubických metrov odpadu. Súčasťou riešenia je aj odstránenie environmentálnej záťaže.
Úsek R1 má niečo cez tri kilometre. NDS zároveň uvádza, že odstraňovanie nelegálnych skládok má vplyv na časovú náročnosť stavby. Pri environmentálnej záťaži navyše nejde iba o odvoz odpadu. Zhotoviteľ musí postupovať podľa platných pravidiel, čo prináša ďalšiu administratívu aj náklady.
V auguste 2026 už teda nešlo iba o teoretický problém. Tisíce kubíkov odpadu museli zo samotnej trasy fyzicky zmiznúť, aby mohla pokračovať výstavba. Práve preto majú čierne skládky pre štát oveľa širší význam než iba ekologický problém.
Na nelegálne skládky upozorňuje aj aplikácia TrashOut. Používateľ môže skládku odfotografovať, zaznamenať jej polohu a podnet odoslať príslušným autoritám. Technológia tak umožňuje dostať problém do evidencie skôr, než ho odhalí napríklad bagrista pri výstavbe cesty.
Samotné zatváranie skládok však nestačí. Vláda 14. januára 2026 schválila Stratégiu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035. Dokument má nastaviť smerovanie odpadového hospodárstva, podporiť obehové hospodárstvo a znižovať množstvo odpadu ukladaného na skládky.
Stratégia pritom počíta s hierarchiou, v ktorej má predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie prednosť pred recykláciou, energetickým zhodnotením a zneškodňovaním. Spaľovanie teda nemá byť náhradou za recykláciu. Má riešiť predovšetkým zvyškový odpad, ktorý už nemožno rozumne materiálovo využiť.
Práve tu sa otvára ďalšia otázka – čo s odpadom, ktorý už na skládku ísť nemá, ale zároveň ho nemožno recyklovať? Slovensko bude potrebovať dostatočné kapacity na jeho úpravu a ďalšie zhodnotenie. Európska komisia pritom už upozornila, že kapacity na predúpravu odpadu pred skládkovaním sú nedostatočné.
Problém sa týka aj priemyslu. Úrad vlády v máji 2025 informoval, že automobilový priemysel na rokovaní s vládou otvoril aj otázku spracovania priemyselného odpadu. Priemysel tak tlačí na riešenie vlastného odpadového problému, zatiaľ čo štát musí súčasne plniť európske ciele a znižovať závislosť od skládok.
Výsledok je jasný: Slovensko má stále 81 legálnych skládok, no samotné číslo už nie je najväčším problémom. Väčšou výzvou je dostať odpad pred skládku – vytriediť ho, upraviť, recyklovať alebo energeticky zhodnotiť. A popritom odstrániť desaťročia staré čierne skládky, ktoré sa môžu objaviť presne tam, kde ich nikto nečaká – napríklad pod budúcou cestou!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 3 min
pred 49 min
pred 2 hod
