Peter Kotlár víta rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR, ktorá zrušila jeho obvinenie zo šírenia poplašnej správy. Rozhodnutie prokuratúry z 2. septembra podľa Kotlára otvára zásadné otázky o kvalite pôvodného trestného konania.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár víta rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR (ďalej „Generálna prokuratúra“), ktorá v rámci preskúmania jeho sťažnosti dospela k záveru, že trestné stíhanie vedené na podklade uznesenia o vznesení obvinenia nespĺňa imperatív zákonnosti. Generálna prokuratúra sťažnosti vyhovela a vyšetrovateľovi Policajného zboru uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Pri novom rozhodovaní je pritom vyšetrovateľ viazaný jej právnym názorom.
Jedným z najvýraznejších problémov, na ktoré Generálna prokuratúra poukázala, bola argumentácia vyšetrovania postavená na správe Biomedicínskeho centra SAV a ŠÚKL z 30. júla 2025, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025. Vyšetrovateľ pritom touto správou odôvodňoval aj trestnoprávnu relevanciu vyjadrení Petra Kotlára z obdobia, ktoré jej časovo predchádzalo. Z celkových dvanástich čiastkových útokov bolo podľa uznesenia až sedem datovaných pred medializáciou správy SAV a ŠÚKL – konkrétne 18. januára 2024, 2. októbra 2024, 15. januára 2025, 13. marca 2025, 26. marca 2025, 10. apríla 2025 a 19. mája 2025. Generálna prokuratúra preto konštatovala, že vo vzťahu k týmto útokom bolo prijatie dostatočne odôvodneného záveru o naplnení zákonných znakov trestného činu „absolútne nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne“.
Generálna prokuratúra zároveň podrobila kritike spôsob, akým boli do skutkovej vety zahrnuté verejné vyjadrenia Petra Kotlára. Za problematické označila napríklad výroky z 25. augusta 2025 a 7. septembra 2025. Podľa jej právneho názoru sa tieto vyjadrenia nejavia ako konkrétne trestnoprávne relevantné faktické údaje, ktorých nepravdivosť by bolo možné objektívne overiť. Naopak, niektoré z nich vykazujú charakter politickej rétoriky, hodnotiacich úsudkov a politických postojov. Generálna prokuratúra preto konštatovala, že skutková veta uznesenia predstavovala „mix skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov obvineného, resp. jeho politických vyhlásení“, čo podľa nej viedlo k nezákonnému rozšíreniu rozsahu trestného stíhania.
Ďalšou zásadnou výhradou bola samotná právna kvalifikácia. Vyšetrovateľ podľa Generálnej prokuratúry posudzoval rovnaké mediálne vystúpenia súčasne podľa § 361 ods. 1 aj § 361 ods. 2 Trestného zákona. Generálna prokuratúra pritom vysvetlila, že ide o dve samostatné a vzájomne sa vylučujúce základné skutkové podstaty toho istého trestného činu, pričom v danom prípade prichádza do úvahy špecialita a faktická konzumpcia v prospech osobitnejšej skutkovej podstaty. Aj toto teda podľa Generálnej prokuratúry predstavovalo problém pôvodného uznesenia.
Generálna prokuratúra identifikovala aj problém s použitím znaleckého posudku Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR z 20. decembra 2025. Podľa uznesenia nebolo vo vzťahu k niektorým skutkom trestné stíhanie procesne účinne začaté až do 9. januára 2026. Znalecké dokazovanie však bolo zabezpečené už 1. októbra 2025 – teda v čase, keď sa trestné stíhanie na tri neskoršie skutky ešte neviedlo. Generálna prokuratúra preto uviedla, že výsledok tohto znaleckého dokazovania bolo potrebné považovať vo vzťahu k týmto skutkom za procesne nepoužiteľný dôkaz.
Generálna prokuratúra kritizovala aj samotnú konštrukciu skutkovej vety. Dvanásť jednotlivých vyjadrení bolo podľa nej následne prekryté všeobecným tvrdením „v súhrne“, bez dostatočného vysvetlenia:
Takýto postup podľa Generálnej prokuratúry sťažoval obhajobu, pretože obvinený nemusel byť schopný jednoznačne identifikovať, proti ktorému konkrétnemu tvrdeniu a ktorému konkrétnemu záveru vyšetrovateľa sa má brániť. Aj trestné obvinenie však podľa prokuratúry musí byť dostatočne určité. Nie je možné nahradiť individuálny opis skutkov všeobecným „všetko spolu“.
Ďalším pochybením bolo podľa Generálnej prokuratúry to, že vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal otázkou tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pri prečine totiž nestačí mechanicky skonštatovať splnenie formálnych znakov. Je potrebné posúdiť aj to, či závažnosť konania presahuje hranicu nepatrnej závažnosti. Podľa Generálnej prokuratúry tejto otázke vyšetrovateľ nevenoval „ani marginálnu pozornosť“.
Generálna prokuratúra si všimla aj formulácie použité vyšetrovateľom, napríklad tvrdenia, že bolo „objektívne preukázané“, že Peter Kotlár „rozširoval úmyselne poplašnú správu“ alebo že „naplnil objektívnu stránku trestného činu“. Generálna prokuratúra preto vyšetrovateľa výslovne vyzvala na dôsledné dodržiavanie zásady prezumpcie neviny.
Peter Kotlár považuje rozhodnutie Generálnej prokuratúry za významné najmä preto, že nejde o politický komentár, ale o právne preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.
„Generálna prokuratúra pomenovala celý rad problémov – od časovej logiky použitia dôkazov, cez nesprávnu právnu kvalifikáciu a miešanie politických názorov so skutkovými tvrdeniami až po nedostatočnú individualizáciu jednotlivých skutkov. Osobitne absurdne pôsobí skutočnosť, že správa SAV, ktorá bola medializovaná 21. augusta 2025, sa stala jedným z podstatných argumentov pri posudzovaní konania, ktoré malo podľa samotného obvinenia prebiehať už dávno predtým,“ uviedol Peter Kotlár.
„Ak niekto v roku 2024 alebo začiatkom roka 2025 niečo verejne povie, nemožno spätne vytvoriť jeho vedomosť o dokumente, ktorý v tom čase neexistoval. To nie je otázka politického názoru. To je otázka elementárnej časovej postupnosti.“
Podľa Kotlára je rovnako dôležité, že Generálna prokuratúra odmietla predstavu, podľa ktorej možno politické hodnotiace úsudky jednoducho vložiť do skutkovej vety trestného činu a následne ich začať dokazovať ako objektívne nepravdivé fakty.
„Kritizovať vedeckú inštitúciu, vyjadriť politický názor alebo kritizovať očkovanie, nie je automaticky trestným činom. Demokracia je aj o tom, že verejní predstavitelia môžu mať názory, s ktorými iní nesúhlasia. Ak má byť trestné právo použité ako nástroj na umlčanie takýchto názorov, potom už nejde o ochranu verejného poriadku, ale o veľmi nebezpečný precedens.“
Peter Kotlár zároveň zdôrazňuje: „V tejto chvíli je podstatné jediné: Generálna prokuratúra toto uznesenie nepovažovala za zákonné a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. To je fakt, ktorý sa nedá prekričať tlačovou konferenciou ani politickou interpretáciou.“
Rozhodnutie nadriadeného orgánu tak podľa splnomocnenca vlády otvára zásadné otázky o kvalite pôvodného trestného konania, o práci s dôkazmi, o rozlišovaní medzi faktickým tvrdením a politickým či hodnotovým úsudkom a predovšetkým o rešpektovaní základných procesných pravidiel.
„Trestné právo nemôže fungovať systémom ‚najprv obvinenie, potom vysvetľovanie, prečo vlastne‘. Ak má byť trestné konanie legitímne, musí stáť na zákone, dôkazoch a presne definovanom skutku. Nie na dodatočne skladanej konštrukcii, do ktorej sa podľa potreby dopĺňajú dôkazy, názory a časové súvislosti,“ uzavrel Peter Kotlár.
pred 35 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Za posledný týždeň som možno stokrát vyslovil slovo mier. A budem ho skloňovať donekonečna, uviedol premiér Fico vo svojom stanovisku pri príležitosti Medzinár…
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
"Kostolnému zjavne neprekáža šíriť číre lži. To je naša kaviareň. Pre ňu pojmy ako pravda a fakty majú špecifický význam: pravda a fakt je to, čo vyhovuje nášmu svetonázoru," upozorňuje Juraj Draxler.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Model, ktorý bojoval so závislosťou a závislosťou od liekov na predpis, zomrel v rehabilitačnom zariadení.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.