Pred 178 rokmi ju vo Viedni ustanovilo 200 delegátov. Pred 344 rokmi Turci korunovali povstalca z Kežmarku
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Slovenská národná rada (SNR) sa po stáročiach krvavých bojov v roku 1948 stala prvým národnopolitickým orgánom Slovákov i riadiacim vojenským centrom ozbrojeného povstania v revolučných rokoch 1848-1849.
Dnes na Slovensku bojujeme vládne boje, v ktorých sa zúčastňujú aj šejkovia, ale ako zbrane sa používajú už len peniaze, funkcie a voda pre závlahové systémy.
Neslobodné Slovensko za čias nadvlády katolíckych Habsburgovcov však muselo čeliť nielen krvavým nájazdom protikresťanských Turkov, ale aj protestantským protihabsburským stavovským povstaniam. Jedným z ich najúspešnejších vodcov bol knieža Imrich Tököli z Kežmarku, syn uhorského magnáta slovenského pôvodu. Po štúdiu na evanjelickom kolégiu v Prešove a 12 rokoch úspešných kuruckých povstaleckých bojov s pomocou Turkov (!) obsadil celé Horné Uhorsko (dnešné Slovensko). Turecký sultán ho tak 16. septembra 1682 dal korunovať za kráľa Horného Uhorska so všetkými atribútmi moci - od zástavy po budzogáň a meč.
Úspechy zradcov sú nestále rovnako aj dnes: slávu sedmohradského kniežaťa Tököliho ukončila zázračná bitka pod Viedňou už 11. septembra 1683, v ktorej spojené kresťanské sily cisára s pomocou Poliakov kráľa Sobieskeho a zázračnej medaily Panny Márie porazili 138-tisícové kurucko–turecké vojská a SKUTOČNE zachránili Európu pred kalifátom:
Po prehratej bitke Turkov prišla karma: slovenský zradca Tököli bol nútený uchýliť sa k svojim spojencom - nie však do poslaneckého klubu ako dnes, ale až do tureckého Izmiru, kde 13. septembra 1705 zomrel. (V roku 1906 ho ktosi previezol nazad na SLovensko).
Po tureckej nadvláde bol rakúsko-uhorský žalár národov pre Slovákov o niečo lepší, ale nie nadlho. Na vlne silnej cyrilometodskej tradície aj úcty k Panne Márii, ktorú k nám vierozvestovia priniesli, slovenský národ v týchto ťažkých časoch prežil a rástla v ňom túžba po svojbytnosti. Výsledkom zápasu Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu boli programové ciele SNR, sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
V júli 1848 už začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.
„Že Slovák povinnosť osvety prvokresťanskej má, je istô, bo ju sám na seba vzau…. Lebo roku 863 jeho kráľ slávnej pamäti Rastislav povolau z gréckej krajiny Cyrila a Metoda, aby oni slovenský národ medzi Sávou a Tatrami pokresťančili. To sa pomocou Božou i stalo a Sloven tým činom je prvorodený syn Cirkve kresťanskej vo mnohonásobnom slovanstve. Ak v tomto príbehu národ náš prst Boží nepozná a cestu osvety svojej nenájde – teda pri všetkom svetle europejskej vzdelanosti naveky slepúňať bude… Daj Boh, aby slovo dobruo v nás i v ňom ako život slovonárodný sa vtesnilo!“ vyzýval Jozef Miloslav Hurban v Dobrom slove Slovákom k pravej osvete a kultúre.
Práve pod vedením jeho, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu sa 16. septembra 1848 na 200-člennom zhromaždení organizátorov povstania a príslušníkov zboru vo Viedni konštituovala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka následne 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr 19. septembra 1848 bol akt založenia prvej Slovenskej národnej rady verejne deklarovaný na národnom zhromaždení v Myjave. Účastníci tu oficiálne vypovedali poslušnosť uhorskej vláde, proklamovali autonómiu Slovenska v rámci monarchie a vyzvala na celonárodné povstanie. Prvá národná rada sídlila v dome Anny Koléniovej v Myjave.
Tento zlomový deň si SR pripomína aj udelením štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Ňou oceňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky jednotlivca alebo kolektív za jeho mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti v Slovenskej republike alebo v humanitárnej oblasti, ktorou formovali charakter Slovenskej republiky.
Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho (SMER-SD) je štátna cena výnimočným ocenením mimoriadnych osobností za život i prácu: „Uctíme si 3 osobnosti, z ktorých každá, či už v oblasti politiky, duchovného života alebo kultúry, zanechala nezmazateľnú stopu v našej spoločnosti. Ich odkaz nám pripomína, že moderný a sebavedomý štát stojí na pilieroch vzdelanosti, morálnych hodnôt a národnej hrdosti. Je pre mňa cťou udeliť toto významné ocenenie práve im, pretože ich prínos pre Slovensko je trvalý a inšpiratívny,“ uviedol vlani predseda NR SR R. Raši.
Vlani si v Sále Ústavy v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí ocenenie si z rúk predsedu parlamentu Richarda Rašiho (SMER-SD) prevzal predseda Konferencie biskupov Slovenska J. E. Mons. Bernard Bober, spisovateľ Peter Jaroš a in memoriam bola udelená slovenskému politikovi, pedagógovi a docentovi Milanovi Ftáčnikovi.
Kto dostane tohtoročné ceny, uvidíme čoskoro.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
