Igor Bukovský sa vracia k výsluchu Antonyho Fauciho, k jeho rozporom a v rozhovore s Ankou Žitnou tiež zdôraznil, že naša spoločnosť na to, aby sa "zahojila", potrebuje otvorenú odbornú diskusiu všetkých názorov bez zbytočných emócií.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Igor Bukovský sa vracia k výsluchu Antonyho Fauciho, k jeho rozporom a v rozhovore s Ankou Žitnou tiež zdôraznil, že naša spoločnosť na to, aby sa "zahojila", potrebuje otvorenú odbornú diskusiu všetkých názorov bez zbytočných emócií.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Kým v našich luhoch a hájoch sa ešte stále šíri propaganda o tom, že Ukrajina vyhráva, svet sa pomaly prebúdza z opice a začína si pripúšťať trpkú realitu.
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Vlado Kobielsky zverejnil zábery diviakov pri svojom dome v bratislavskom Starom Meste. Herec sa pýta, čo s pravidelnými návštevníkmi robiť.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Okolnosti riadenia pandémie ochorenia COVID-19, účinnosť prijatých opatrení, pôvod vírusu aj obmedzovanie verejnej diskusie boli hlavnými témami rozhovoru Anky Žitnej s lekárom Igorom Bukovským v relácii Teraz takto.
Bukovský sa venoval vypočúvaniu bývalého hlavného amerického epidemiológa Anthonyho Fauciho a informáciám, ktoré mali vyplynúť z jeho pracovných poznámok a komunikácie. Zdôraznil, že jeho tvrdenia treba chápať ako interpretáciu dostupných materiálov, pričom podľa neho stále chýba otvorená a vecná diskusia predstaviteľov rôznych názorových táborov.
Fauci pôsobil desiatky rokov vo vedení významnej americkej zdravotníckej inštitúcie a disponoval značnou rozhodovacou aj finančnou právomocou. Jeho odmietanie odpovedať počas vypočúvania podľa slovenského lekára ešte viac prehĺbilo pochybnosti o spôsobe, akým sa počas pandémie komunikovali informácie o pôvode vírusu, opatreniach či očkovaní. „On, ktorý hovoril, že bol stále transparentný, že sledovali vedecké fakty a riadili sa vedou, sa teraz zabarikádoval a povedal, že nebude o ničom hovoriť. To podľa mňa vyvoláva ešte väčšiu mieru nedôvery voči všetkému, čo komunikoval o pôvode vírusu, rúškach, lockdownoch a ďalších opatreniach,“ konštatoval Bukovský.
Za závažné označil rozpory medzi Fauciho verejnými vyhláseniami a jeho internými poznámkami. Ako príklad uviedol odhady smrtnosti ochorenia COVID-19. Fauci mal podľa neho verejne hovoriť o smrtnosti na úrovni dvoch až troch percent, kým vo svojich poznámkach údajne pracoval s hodnotou približne 0,2 percenta a s takmer nulovým rizikom úmrtia pre mladých ľudí. „Vidím obrovskú diskrepanciu medzi verejnými vyhláseniami a tým, akými informáciami disponoval, ako komunikoval so svojím najbližším okolím a čo si zapisoval,“ povedal Bukovský. Upozornil pritom na fakt, že riziko nebolo rovnaké pre všetky vekové skupiny. Preto mala byť väčšia pozornosť venovaná ochrane starších a zdravotne zraniteľných ľudí.
Bukovský kritizoval aj nedostatočné vedecké zdôvodnenie niektorých plošných opatrení. Poukázal na meniace sa odporúčania týkajúce sa rúšok a na otázniky okolo dvojmetrových odstupov, lockdownov či zatvárania škôl. „Keď sa Fauciho pýtali, odkiaľ sa vzalo odporúčanie dvojmetrovej vzdialenosti a žiadali vedecké štúdie, odpovedal, že sa to v diskusii nejako objavilo. To isté platí o rúškach, lockdownoch a zatvorených školách. Potom sa musíme pýtať, aké vedecké fakty boli naozaj sledované a aké boli kritériá,“ zdôraznil.
Bukovský zároveň poukázal na rozdiel medzi prísnymi pravidlami pre obyvateľov a správaním niektorých politických či odborných predstaviteľov. Pripomenul verejné podujatia, na ktorých samotní predstavitelia opatrenia nedodržiavali, hoci od ostatných ľudí vyžadovali prísnu poslušnosť.
Bukovský je tiež známy svojim odporom voči očkovaniu tehotných žien, keďže na ne, aj na ich potomka hrozilo množstvo možných nežiaducich účinkov. V internej komunikácii amerických predstaviteľov sa objavovali obavy z možného súvisu medzi silnou reakciou po druhej dávke a rizikom potratu v prvom trimestri. Napriek chýbajúcim dátam pre túto skupinu malo byť následne verejne komunikované, že očkovanie tehotných je bezpečné.
Bukovský upozornil aj na správu, v ktorej mal pracovník zaoberajúci sa vývojom vakcín žiadať dôslednejšie skúmanie zdravotných problémov objavujúcich sa po očkovaní. Podľa neho sa mala venovať väčšia pozornosť evidencii trombóz, zápalov srdcového svalu, autoimunitných ochorení a ďalších zdravotných ťažkostí. Lekár síce pri tejto téme pripustil, že samotný výskyt zdravotného problému ešte nedokazuje príčinnú súvislosť s vakcínou, ale práve preto mala byť zabezpečená transparentná evidencia a seriózne vedecké skúmanie, ktoré by súvislosť potvrdilo alebo vyvrátilo.
Igor Bukovský bol jedným z tých, ktorí boli voči pandemickému manažmentu kritickí. Aj jeho názor bol preto z diskusie vytláčaný, až umlčiavaný. Kompetentní mu nechali zrušiť niekoľko YouTube kanálov a kým do r. 2020 mal, ako odborník na zdravú výživu do médií dvere otvorené, po začiatku covidu a vyslovení prvých názorov sa z neho stal nežiaduci diskutér. Vyjadril želanie, aby už o pandemických témach nemusel diskutovať sám a aby sa otvorená polemika dostala aj do verejnoprávnej televízie či rozhlasu. „Bol by som veľmi rád, keby som sa takej diskusie už nemusel zúčastňovať sám. Aby bola otvorená, zaznela aj vo verejnoprávnej televízii alebo rozhlase a našli sa ľudia z opačných brehov schopní stretnúť sa a rozprávať,“ uviedol Bukovský.
Za neprípustné považuje stav, keď sú ľudia kladúci otázky automaticky označovaní za konšpirátorov či dezinformátorov. Pripomenul tiež priznania technologických spoločností, podľa ktorých počas pandémie obmedzovali niektoré názory pod tlakom politických a zdravotníckych autorít. „Nebolo dôvodu robiť veci, ktoré boli popretím demokracie a ústavy, ani vytláčať z diskusie kritické otázky. Musí existovať priestor na otvorenú diskusiu a nie každý, kto si dovolí nesúhlasiť, musí byť automaticky nepriateľ,“ zdôraznil.
Bukovský odmietol, že by opätovné otváranie pandemických tém malo byť „honom na čarodejnice“. Cieľom má byť podľa neho pokojné zhromaždenie faktov, pomenovanie pochybení a príprava na možné budúce krízy. „Tí, ktorí bránia skúmaniu pravdy, riskujú, že ľudia stratia dôveru v inštitúcie, štát, demokraciu, autority a vzájomnú komunikáciu. Zároveň znemožňujú zanalyzovať, čo sme urobili zle, a lepšie sa pripraviť na niečo, čo nás môže čakať v budúcnosti,“ varoval.
Pandémia podľa neho zanechala v spoločnosti hlboké rozdelenie, nárast agresivity a stratu vzájomnej dôvery. Za najdôležitejšie preto považuje obnovenie kultúry dialógu, v ktorej rozdielny názor nebude dôvodom na nenávisť ani na zneužitie mediálnej, politickej či úradnej moci proti oponentovi. „Čím úprimnejšie a bez veľkých emócií dokážeme prichádzať k pravde, pripustiť si ju, priznať vlastné omyly a poučiť sa z nich, tým lepšie pre nás všetkých,“ uzavrel Igor Bukovský.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
