Takmer štvrtina Sloveniek trpí anémiou. Nová štúdia odhalila súvislosť s menším objemom mozgu detí anemických matiek.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Anémia sa často spája najmä s únavou a slabosťou. Nová štúdia britských a juhoafrických vedcov však ukázala súvislosť medzi anémiou matky počas tehotenstva a vývojom mozgu dieťaťa. Deti anemických matiek mali v priemere približne o 4 % menší celkový objem mozgu. Väčšina matiek pritom mala iba miernu anémiu.
Výskum uskutočnili odborníci z King's College London a Univerzity v Kapskom Meste v rámci juhoafrickej kohorty Khula. Vedci sledovali 394 dvojíc matka – dieťa a časť detí podrobili opakovanému zobrazovaniu mozgu približne vo veku 3, 6, 12, 18 a 24 mesiacov. Výsledky publikoval vedecký časopis Brain Communications.
Vedci použili klasické . Práve druhá technológia je zaujímavá tým, že je menšia, prenosná a lacnejšia než bežné nemocničné MRI. Výskumníci tak mohli overiť, či dokáže zachytiť rozdiely vo vývoji mozgu aj v prostredí, kde nie je dostupná špičková nemocničná technika.
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Výsledok bol výrazný. Celkový objem mozgu detí matiek s anémiou bol približne o 4 % nižší ako u detí matiek bez anémie. Rozdiely sa objavili aj v troch konkrétnych oblastiach – v putamene, chvostnatom jadre a kalóznom telese. Ide o štruktúry spojené okrem iného s pohybom, učením, reguláciou emócií, výkonnými funkciami a komunikáciou medzi mozgovými hemisférami.
Najväčšiu pozornosť vzbudilo sledovanie detí v čase. Kalózne teleso bolo vo veku 12 mesiacov približne o 4 % menšie, no vo veku 24 mesiacov už rozdiel dosahoval približne 6 %. Podobné rozdiely v rovnakých oblastiach mozgu zaznamenali vedci už v predchádzajúcich výskumoch u batoliat a školákov v Južnej Afrike.
Výskumníci zároveň upozorňujú, že väčšina matiek v sledovanej skupine mala iba miernu anémiu. Rozdiely v štruktúre mozgu preto neboli spojené iba s najťažšími prípadmi ochorenia.
Jessica Ringshaw z King's College London a Univerzity v Kapskom Meste uviedla, že rozdiely podľa doterajších poznatkov nemusia jednoducho zmiznúť s pribúdajúcim vekom. Predchádzajúci výskum rovnakého tímu totiž zaznamenal rozdiely v objeme niektorých oblastí mozgu aj u detí vo veku 6 až 7 rokov.
To však neznamená, že každé dieťa anemickej matky bude mať poškodený mozog alebo kognitívne problémy. Nová štúdia ukazuje súvislosť medzi anémiou počas tehotenstva a rozdielmi v štruktúre mozgu. Priamu príčinu ani konkrétny budúci dopad na každé jednotlivé dieťa z nej určiť nemožno.
Anémia znamená, že telo má príliš málo červených krviniek alebo hemoglobínu, ktorý zabezpečuje prenos kyslíka do tkanív. Počas tehotenstva pritom rastie potreba železa a ďalších živín. Nedostatok železa patrí medzi najčastejšie príčiny anémie, no nie je jedinou. Podieľať sa môžu aj infekcie, chronické ochorenia, krvné straty či nedostatok ďalších vitamínov a minerálov.
Problém môže dlho zostať nenápadný. Mierna anémia často spôsobuje iba únavu, slabosť, závraty alebo horšiu výkonnosť. Tieto príznaky si človek môže ľahko vysvetliť stresom, nedostatkom spánku alebo samotným tehotenstvom.
Téma sa pritom týka aj Slovenska. Podľa údajov Global Nutrition Report je anémiou postihnutých 23,5 % Sloveniek vo veku 15 až 49 rokov. Ide takmer o každú štvrtú ženu v reprodukčnom veku. Tento údaj je modelovaným odhadom WHO a vychádza z dát do roku 2019, preto ho nemožno interpretovať ako aktuálne meranie všetkých Sloveniek v roku 2026.
Slovenská hematologička Lucia Majbová už začiatkom roka upozorňovala, že mnohé ženy o svojej anémii ani nevedia. Za rizikové obdobia označila okrem iného pubertu, tehotenstvo a dojčenie. Pri miernej anémii môžu byť príznaky nenápadné a problém sa môže odhaliť až pri krvnom obraze.
Celosvetovo je záťaž ešte väčšia. WHO odhaduje, že anémiou trpí približne 37 % tehotných žien a 30 % žien vo veku 15 až 49 rokov. Organizácia zároveň upozorňuje, že anémia môže mať v tehotenstve nepriaznivé dôsledky pre matku aj dieťa.
Autori štúdie preto zdôrazňujú význam prevencie, skríningu a liečby anémie už pred pôrodom a počas tehotenstva. Jessica Ringshawová upozornila, že ženy by mali byť na anémiu a nedostatok železa vyšetrované najmä počas tehotenstva. Pri potvrdenom nedostatku môže lekár odporučiť dopĺňanie železa, v niektorých prípadoch aj intravenóznou formou.
WHO považuje anémiu za významný globálny zdravotný problém a za najčastejšiu nutričnú príčinu označuje nedostatok železa. Zároveň upozorňuje, že anémia má viacero príčin, preto nie je správne automaticky užívať železo bez vyšetrenia a bez určenia príčiny problému.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
