Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Martin Winkler rozhodne nezobral obvinenia Zuzany Šubovej na ľahkú váhu. Absolvoval vyšetrenie na polygrafe.
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Úspech AfD v Sasku-Anhaltsku podľa The New York Times presahuje hranice Nemecka. Výsledok môže oslabiť Friedricha Merza a povzbudiť pravicové strany vo Francúzsku, Taliansku či Španielsku.
Umieračik zvoní, ale prehlušujú ho muezíni v európskych metropolách.
Líder opozície je čoraz nervóznejší a v strane mu zúri občianska vojna...
Serhij Beskrestnov hovorí, že patová situácia na frontovej línii a čoraz častejšie využívanie hlbokých úderov vystavujú civilistov a infraštruktúru väčšiemu riziku. Víťazná rétorika Ukrajiny aj Západu sa začína meniť.
Aj katolíckeho kňaza Martina Šafárika desí agresívne správanie detí voči autoritám. "Liek" nachádza v návrate k hodnotám.
Herci vraj vytrvajú a zvíťazia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Historička a publicistka Veronika Sušová-Salminen pre portál casopisargument.cz píše o tom, prečo je zmena zobrazenia mapy sveta odrazom zmien v súčasnom, čoraz viac multipolárnom svete.
Text preberáme v plnom znení:
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Equal Earth (slovensky Rovná Zem) namiesto tradičnej Mercatorovej projekcie. Na prvý pohľad ide o pomerne kurióznu tému. OSN má riešiť vojny, bezpečnosť, klimatickú zmenu alebo rozvoj a teraz sa zaoberá tým, ako má vyzerať mapa sveta.
Napriek tomu nie je tento spor taký marginálny, ako by sa mohlo zdať. Debata o mape je totiž aj debatou o tom, akým spôsobom svet zobrazujeme, čo v ňom považujeme za dôležité a odkiaľ sa naň pozeráme. Mapy sú určitými reprezentáciami, ktoré rozhodne nezodpovedajú iba technickým nástrojom. A v tomto zmysle majú prekvapivo veľa spoločného s dnešnou debatou o zmene medzinárodného poriadku.
Mercatorova projekcia pochádza z roku 1569. Vytvoril ju flámsky kartograf Gerardus Mercator a jej pôvodným účelom bola predovšetkým námorná navigácia. Jej zásadnou výhodou bolo zachovanie uhlov a smerov, takže námorníci mohli na mape jednoducho plánovať kurz. Mercator teda mapu nevytvoril preto, aby cielene opticky zväčšil Európu alebo aby primárne slúžila kolonializmu. Napriek tomu je vzhľadom na to, akú výraznú úlohu zohrávala námorná plavba a navigácia pre európsky kolonializmus, celkom pochopiteľné, že sa táto mapa s kolonializmom spája.
Mercatorova projekcia výrazne zväčšuje územia smerom k pólom. Grónsko preto na bežnej mape pôsobí približne rovnako veľké ako Afrika, hoci Afrika je v skutočnosti asi štrnásťkrát väčšia. Podobne sú opticky zväčšené Kanada, Rusko a ďalšie oblasti severnej pologule, zatiaľ čo územia okolo rovníka sú relatívne zmenšené.
Samo osebe to, samozrejme, nie je politický problém. Každá projekcia Zeme do roviny niečo deformuje. Mercator správne zachováva uhly, Equal Earth sa naopak snaží zachovať pomery plôch. Neexistuje teda „pravdivá mapa“ a „nepravdivá mapa“.
Mercatorova mapa sa postupne stala jedným zo štandardných spôsobov zobrazovania sveta. Európania pritom zároveň vytvárali globálny systém založený na koloniálnej expanzii. Európa bola centrom tohto systému nielen ekonomicky a politicky, ale aj symbolicky a intelektuálne. Nebolo preto bez významu, že svet, ktorý bol zobrazovaný v učebniciach, atlasoch a neskôr v médiách, mal podobu, v ktorej severské a európske priestory zaberali neúmerne veľkú časť mapy.
Mercator sám kolonializmus nevytvoril. Dlhodobé používanie jeho mapy sa však odohrávalo vo svete, ktorý kolonializmus utváral ekonomicky, politicky aj ideovo. Geograf James M. Blaut spôsob uvažovania spojený s kolonializmom opísal prostredníctvom koncepcie „koloniálneho modelu sveta“. Podľa neho európska dominancia nebola založená iba na vojenskej a ekonomickej prevahe, ale aj na predstave, že Európa predstavuje prirodzené centrum dejín, modernity a pokroku, zatiaľ čo ostatné časti sveta sú zobrazované ako zaostalé periférie, ktoré sa majú európskemu vzoru priblížiť. Mapy pritom neboli len pasívnym odrazom tohto usporiadania. Pomáhali ho aj reprodukovať tým, že niektorým regiónom prisudzovali väčší význam a iné odsúvali na okraj.
Práve na tieto mocenské aspekty upozornilo Togo, ktoré sa stalo jedným z hlavných iniciátorov rezolúcie OSN. Pre Togo nejde primárne o kartografickú techniku. Ide o spôsob, akým je Afrika zobrazovaná a akým spôsobom sa na ňu pozerá zvyšok sveta. Afrika je na bežných mapách nielen politicky a ekonomicky často vnímaná ako periféria, ale jej fyzická veľkosť je navyše opticky výrazne podhodnotená. Môže sa zdať, že ide len o symbolickú maličkosť. V určitom zmysle však práve symbolické veci zohrávajú v medzinárodnej politike dôležitú rolu. Moc totiž nespočíva iba v schopnosti presadzovať vlastné záujmy. Spočíva aj v schopnosti určovať kategórie, podľa ktorých svet chápeme.
Togská iniciatíva je preto súčasťou širšej požiadavky krajín globálneho Juhu na revíziu niektorých pravidiel a predstáv, ktoré vznikli v období európskej dominancie. Rovnakú požiadavku vidíme v debatách o reforme Bezpečnostnej rady OSN, medzinárodných finančných inštitúcií, systému rozvojovej pomoci alebo o reprezentácii globálneho Juhu v medzinárodných organizáciách. Ukazuje sa tým, že súčasný svet sa výrazne mení.
Ešte zaujímavejšie než samotné prijatie rezolúcie je výsledok hlasovania. Za návrh sa vyslovilo 164 krajín, čo je absolútna väčšina (a napodiv rezolúciu podporilo aj Česko). Spojené štáty boli jedinou krajinou, ktorá hlasovala proti; ďalších šesť štátov (Ukrajina, Estónsko, Moldavsko, Litva, Gruzínsko a Srbsko) sa hlasovania zdržalo.
Washington argumentoval tým, že ide o ideologicky motivovanú iniciatívu a že OSN by sa mala sústrediť na skutočné problémy, nie na to, akú mapovú projekciu budú používať školy a inštitúcie.
Americký hlas proti je politicky zaujímavý predovšetkým vo vzťahu k štrukturálnym zmenám v medzinárodnom poriadku, ktoré čoraz viac naznačujú prechod k multipolárnemu svetu. Spojené štáty sa ocitli v takmer úplnej izolácii. Nie preto, že by ostatné štáty považovali Equal Earth za nejaký zásadný nástroj zahraničnej politiky. Skôr preto, že väčšina z nich prijala argument, že spôsob, akým svet zobrazujeme, môže byť tiež súčasťou historického mocenského vzťahu.
Americká pozícia pritom dobre zodpovedá širšiemu postoju Washingtonu k časti agendy dekolonizácie. Spojené štáty sú stále hlavnou mocnosťou súčasného medzinárodného systému a majú pochopiteľný záujem na tom, aby sa debata o jeho zmene nepremenila na rozsiahle spochybňovanie inštitúcií a noriem, ktoré v minulosti spoluvytvárali práve západné štáty. A predovšetkým potom práve Spojené štáty.
Z perspektívy globálneho Juhu však táto argumentácia môže pôsobiť trochu inak. To, čo Spojené štáty považujú za technickú alebo symbolickú otázku, môže byť pre iné štáty súčasťou širšieho problému nerovného postavenia v medzinárodnom systéme.
Nejde o to, či máme používať Mercatorovu alebo projekciu Equal Earth. Ani zmena mapy, samozrejme, nezmení rozloženie ekonomickej a politickej moci vo svete. Afrika bude mať rovnakú rozlohu bez ohľadu na to, ako ju na akejkoľvek mape nakreslíme. Ide skôr o to, kto má právo rozhodovať, čo sa považuje za neutrálne a univerzálne.
Po niekoľko stáročí bola veľká časť sveta opisovaná predovšetkým z európskej perspektívy. Dnes sa táto perspektíva postupne stáva iba jednou z niekoľkých. Krajiny globálneho Juhu majú väčšiu ekonomickú a politickú váhu a zároveň čoraz otvorenejšie spochybňujú predstavu, že západné normy a inštitúcie predstavujú prirodzený štandard pre celý svet. Spor o Mercatorovu projekciu je v tomto zmysle malou, ale pomerne názornou ukážkou tohto čoraz výraznejšieho procesu.
Možno práve preto je zaujímavé, že Spojené štáty boli proti takmer samy. Ostatné západné krajiny s koloniálnou minulosťou zmenu podporili okrem iného preto, že hlasovanie nevnímali ako priame ohrozenie svojich súčasných záujmov. Rezolúcia nie je právne záväzná, nezakazuje používanie Mercatorovej projekcie a nevyžaduje žiadnu zásadnú zmenu zahraničnej politiky. Podpora novej mapy tak pre ne mohla byť relatívne jednoduchým spôsobom, ako uznať kritiku eurocentrického zobrazovania sveta bez toho, aby museli prijať konkrétne a nákladné záväzky týkajúce sa reparácií, rozdelenia moci v medzinárodných inštitúciách alebo zodpovednosti za koloniálnu minulosť.
Spojené štáty však nemajú rovnaký vzťah ku kolonializmu ako európske mocnosti. Hoci ich vlastné dejiny zahŕňajú koloniálnu expanziu, podrobenie pôvodných obyvateľov a rasovú hierarchiu, v tejto konkrétnej debate nie sú vnímané predovšetkým ako bývalé koloniálne centrum v Afrike alebo Ázii. Washington preto mohol rezolúciu chápať menej ako symbolické gesto zmierenia a viac ako súčasť ideologickej agendy kritizovaného „pokrokárstva“ a „ľavičiarstva“.
Nová rezolúcia OSN nezmení mapu sveta. Môže však byť jedným z ďalšieho radu príznakov toho, že súčasný svet a mocenské vzťahy, ktoré mapa reprezentuje, sa pomaly, ale isto menia.
Písali sme:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
