Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Poslanci Národnej rady SR sa po takmer trojmesačnej prestávke vracajú do rokovacej sály. Národná rada SR ukončila svoju poslednú riadnu schôdzu pred letnou prestávkou 17. júna. 18. júna sa ešte konala mimoriadna schôdza o vyslovení dôvery vláde a poslanci sa do rokovacej sály vracajú až 15. septembra. Napriek takmer trom mesiacom bez riadneho rokovania pléna na nich čaká rozsiahla agenda. Pri ukončení 52. schôdze presunuli na september viac ako 100 bodov programu, ktoré nestihli prerokovať.
Medzi neprerokovanými bodmi sú aj uznesenia, správy či ďalšie parlamentné materiály. Samotných legislatívnych návrhov, ktoré si parlament tlačí pred sebou z predchádzajúcich schôdzí, sú však desiatky. Niektoré z nich boli predložené ešte v roku 2025, ďalšie na jar tohto roka.
Medzi staršie návrhy patrí napríklad novela zákona o mediálnych službách, parlamentná tlač 1 110. Do parlamentu bola doručená 7. novembra 2025 a poslanci ju ani po niekoľkých mesiacoch nemali uzavretú. Jej predkladatelia v máji požiadali o zaradenie na schôdzu, ktorá sa začína 15. septembra.
Podobným príkladom je vládna novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, tlač 1 131. Do parlamentu bola doručená 28. novembra 2025. V tomto prípade však vláda v auguste požiadala o zaradenie druhého čítania až na schôdzu so začiatkom 17. novembra, čo ukazuje, že ani časť starších vládnych návrhov sa do septembrového programu nedostane.
Na septembrovú schôdzu smerujú aj viaceré poslanecké návrhy predložené ešte v marci. Ide napríklad o návrh zákona o prieskumoch verejnej mienky, tlač 1 265, či novelu týkajúcu sa ochrany pred klamlivými záznamami vytvorenými alebo pozmenenými technickým postupom, tlač 1 266. Oba návrhy boli doručené 27. marca a ich predkladatelia už v máji požiadali o zaradenie na schôdzu začínajúcu sa 15. septembra.
Ešte starší je návrh novely zákona o sociálnom poistení, tlač 444. Do parlamentu bol doručený už 23. augusta 2024 a stále nebol definitívne prerokovaný. Jeho predkladatelia požiadali o zaradenie na septembrovú schôdzu v máji tohto roka.
K starým legislatívnym restom však počas leta pribudla nová agenda. Od skončenia júnovej schôdze do začiatku septembrovej schôdze pribudli do parlamentnej databázy ďalšie desiatky nových návrhov zákonov. Pri orientačnom pohľade na materiály doručené počas júla a augusta ide približne o niekoľko desiatok nových legislatívnych návrhov. Časť z nich predložili poslanci, významnú časť vláda a jednotlivé ministerstvá.
Nové návrhy sa týkajú viacerých oblastí. Počas leta pribúdala legislatíva v oblasti pracovného práva, sociálnej politiky, školstva, daní, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva, bezpečnosti či justície. Nové vládne návrhy sa týkali aj Policajného zboru, Obchodného zákonníka, civilného letectva, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti.
Ministerstvo spravodlivosti v auguste predložilo návrh novely Trestného poriadku a ďalších zákonov. Materiál vláda schválila a následne smeroval do parlamentu. Ministerstvo práce zase pokračuje v legislatíve týkajúcej sa sociálnej ekonomiky, pričom jeho starší návrh z novembra 2025 stále čaká na ďalšie parlamentné prerokovanie.
Legislatívna činnosť sa pritom počas leta nezastavila. Aj keď plénum riadne nerokovalo, ministerstvá pripravovali ďalšie návrhy a vláda ich schvaľovala. Po doručení do parlamentu sa z nich stali nové parlamentné tlače, ktoré musia prejsť jednotlivými etapami legislatívneho procesu.
Príkladom odsúvaných bodov programu v NR SR je aj Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti v SR za rok 2024. Parlamentná tlač 883 bola do Národnej rady doručená 9. júla 2025. Už začiatkom februára 2026 bola zaradená do programu schôdze ako bod 182, no jej prerokovanie sa napokon neuskutočnilo. Správa tak zostáva príkladom materiálu, ktorý parlamentom putuje dlhé mesiace. „Nech sú dôvody na neprerokovanie Správy o stave zákonnosti na rok 2024 a jej opakované presúvanie akékoľvek, taký stav považujem za veľmi nešťastný,“ komentoval generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti. Medzitým už pribudla aj ďalšia správa generálneho prokurátora, tentoraz za rok 2025. Parlament tak má na stole nielen starú kontrolnú správu, ale už aj materiál za ďalší rok.
Koalícia opakovane odsúva aj návrhy na odvolanie viacerých ministrov. Opozícia kritizuje aj fakt, že koalícia často neotvára parlamentné výbory alebo ich program redukuje na minimum. Výbory pritom pred septembrovou schôdzou opäť prerokúvajú staršie návrhy, aby ich mohli posunúť na rokovanie pléna.
Slovenský parlament má 150 poslancov. Základný plat poslanca predstavuje 4 115 eur mesačne. K nemu sa automaticky pripočítavajú paušálne náhrady. Poslanec z Bratislavského kraja dostáva ďalších 2 744 eur mesačne, poslanec z ostatných krajov 3 201 eur. Celkový mesačný príjem tak dosahuje približne 6 860 eur v prípade bratislavských poslancov a viac, ako 7 300 eur pri poslancoch z ostatných regiónov Slovenska. Okrem toho, na odmenu asistentovi a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie má každý poslanec od 1. apríla 2025 vyčlenených ešte ďalších 4 115 eur.
Hoci poslanci argumentujú, že aj počas parlamentných prázdnin pracujú v regiónoch alebo pripravujú legislatívu, faktom zostáva, že leto 2026 bolo najdlhšou parlamentnou prestávkou v tomto volebnom období. Oproti roku 2025 bola dlhšia približne o týždeň a oproti roku 2024 o viac než dva týždne. V predchádzajúcom volebnom období 2020 – 2023 sa parlament schádzal na mimoriadnych schôdzach aj počas leta. Dôvodom bola vtedy pandémia COVID-19 a prijímanie pandemických opatrení, ale aj vládna kríza.
Napriek takmer trom mesiacom bez riadneho rokovania pléna na nich čaká rozsiahla agenda.
Bývalý ftubalový reprezentant hovorí aj o potrebe mladých talentov v tomto športovom odvetví, pričom postup do Ligy majstrov víta.
„Čím horšie pre Fica a pre Slovensko, tým lepšie pre nás,“ zamudroval Miško.
Kde by mal podľa neho štát hľadať úspory a prečo hovorí o miliardách eur?
Petr Pavel tvrdí, že Česko má priveľa nemocníc. Jeho predstava vyvolala ostrú kritiku. Zazneli slová o asociálovi aj tankoch.
Dve úplne rovnaké kopy sena a hladný osol. Ako odpovedať na slávny paradox nerozhodnosti?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
