Slovensko zažíva historicky najnižšiu pôrodnosť. Mladí deti chcú, no odkladajú ich pre bývanie, peniaze, vojnu a neistú budúcnosť.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Počet obyvateľov Slovenska klesol už piaty rok po sebe. Pôrodnosť je na historickom dne – hrubá miera pôrodnosti bola vlani dokonca nižšia než počas druhej svetovej vojny. Mladí pritom deti chcú, no strach z vojny, drahé bývanie a neistá budúcnosť ich nútia rodičovstvo odkladať.
Za ostatných tridsať rokov klesol počet živonarodených detí na Slovensku o viac ako 30 percent. Krajina sa tak dostala na historické minimum pôrodnosti v novodobej histórii. Nejde pritom iba o to, že ženy rodia neskôr. Klesá aj počet detí, ktoré ženy počas života v priemere porodia.
Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 ľudí. Medziročne ich ubudlo viac ako 10-tisíc. Vývoj v roku 2025 zároveň predstavoval druhý najvýraznejší úbytok obyvateľstva v histórii samostatného Slovenska, hneď po roku 2021. Hlavným dôvodom bol prirodzený úbytok. V roku 2025 sa narodilo 42 019 detí, zatiaľ čo zomrelo viac ako 53-tisíc ľudí. Prirodzený úbytok tak dosiahol približne 11,5-tisíca osôb. Ani kladné migračné saldo tento rozdiel nevyrovnalo.
Slovensko pritom ešte pred niekoľkými rokmi Počet narodených detí sa v rokoch 2009 až 2011 dostal nad 60-tisíc ročne. Odvtedy však pôrodnosť opäť klesá a posledné štyri roky ubúdali z počtu narodených detí každý rok ďalšie tisíce.
Slovensko zažíva historicky najnižšiu pôrodnosť. Mladí deti chcú, no odkladajú ich pre bývanie, peniaze, vojnu a neistú budúcnosť.
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Stará vedecká rovnica ukázala na 13. november 2026
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Osobné spomienky na vojnu, holokaust, popravy, vypálené domy a odvlečených mužov zo Závady a Kšinnej pripomínajú, prečo sa na minulosť nesmie zabudnúť.
Ďalšia kauza bez ohlasu médií...
SNS tri mesiace čakala na sľúbený Tarabov odchod z ministerstva a opozícia na pád SNS a vlády
Komentáre
31. 10. 2025
Hrubá miera pôrodnosti klesla v roku 2025 na 776 živonarodených detí na 100-tisíc obyvateľov. Štatistický úrad uvádza, že ide o najnižšiu hodnotu za ostatných sto rokov. Bola dokonca nižšia než počas druhej svetovej vojny.
Tento ukazovateľ je dôležitý aj preto, že umožňuje porovnávať obdobia, keď malo Slovensko rozdielny počet obyvateľov. Preto je presnejšie hovoriť o historickom minime hrubej miery pôrodnosti než jednoducho tvrdiť, že sa rodí menej detí ako za vojny.
Vek prvorodičiek sa posunul nad 35 rokov. Neskoršie založenie rodiny však znamená kratší čas na ďalšie deti. Štatistický úrad upozorňuje aj na rastúcu celoživotnú bezdetnosť. Pri ženách narodených v druhej polovici 70. rokov presiahne 15 percent, pri generáciách zo začiatku 80. rokov sa blíži k 18 percentám.
Dôvody, pre ktoré mladí rodičovstvo odkladajú, nie sú iba ekonomické. Podľa prieskumu UNIQA až dve tretiny bezdetných párov deti chcú, no zároveň 71 percent z nich premýšľa nad tým, do akého sveta by dieťa priviedli. Až 77 percent Slovákov sa obáva svetového konfliktu.
Obavy však nekončia pri geopolitike. Až 44 percent mladých ľudí pochybuje, či by vôbec boli dobrými rodičmi. Za týmito pochybnosťami podľa prieskumu často stojí vlastný psychický stav a strach zo zlyhania pri výchove.
Adam (35) a Dominika (33) sa o ďalšom dieťati rozprávajú už približne dva roky. Presťahovali sa kvôli tomu do trojizbového bytu. Dominika však stále váha. Bojí sa, že po odchode na materskú rodinu finančne neutiahnu. Adam to vidí inak.
„Myslím si, že oproti nám existuje veľa párov, ktoré sa finančne nemajú tak dobre ako my, a aj napriek tomu sa rozhodli mať dieťa či rovno hneď viacero,“ hovorí. Za hlavnú prekážku nepovažuje peniaze, ale atmosféru okolo.
„Doma je to hlavne polarizácia spoločnosti prostredníctvom politikov. Vo svete je to vojna u našich susedov a nepredvídateľnosť krajín NATO a EÚ,“ dodáva.
Priemerne zarábajúci pár so spoločným čistým príjmom okolo 2 400 eur dá podľa údajov citovaných Pravdou takmer polovicu na jedlo, bývanie a energie. S dieťaťom náklady stúpnu a príjem môže klesnúť. Jeden z rodičov totiž odchádza na rodičovskú dovolenku.
Práve tu však prichádza dôležitá nuansa. Drahé bývanie a nízke príjmy nie sú jediným vysvetlením nízkej pôrodnosti. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje, že pri väčšine slovenských rodín nemá samotný príjem výrazný vzťah s počtom detí.
Výnimkou sú najmä domácnosti s veľmi nízkymi príjmami, kde je detí menej a s rastúcim príjmom ich počet rastie. Pri väčšine ostatných príjmových skupín však jednoduché pravidlo „viac peňazí rovná sa viac detí“ neplatí. Dokonca môže fungovať aj opačný efekt: rodine po narodení detí klesne príjem, pretože jeden z rodičov zostane doma.
Ešte zaujímavejší obraz prináša porovnanie manželstiev a slobodných žien. Ženy žijúce v manželstve majú podľa RRZ v každej vekovej skupine viac detí než slobodné ženy. Mladšie generácie pritom do manželstva vstupujú menej často. Demografický problém preto nesúvisí iba s tým, koľko rodiny zarábajú, ale aj s tým, kedy a či vôbec zakladajú rodinu.
Tomáš a Alžbeta sú tesne pred tridsiatkou. Bývajú v dome v satelitnej obci pri Bratislave, no o deťoch zatiaľ neuvažujú. Brzdia ich vyššie náklady aj neistota, či rodičovstvo vôbec chcú.
„Veľa ľudí chce mať deti neskôr. Pre mňa je dôležité mať rezervu, určité zázemie a až potom premýšľať nad touto témou,“ hovorí Alžbeta. Svet dnes podľa nej pôsobí nebezpečne. „Vzdala by som sa súčasného života, zvýšili by sa stres aj počet konfliktov spojených s výchovou,“ dodáva.
Nie každý pár to však vníma rovnako. Peter (32) a Anna (29) sa pre dieťa rozhodli, pretože ho obaja chceli. Anna navyše nechcela rodiť po tridsiatke. „Som toho názoru, že dvaja dospelí ľudia aj pri slovenských platoch musia jedno dieťa finančne zvládnuť,“ hovorí Peter. Bezpečnostná situácia vo svete ich pri rozhodovaní neovplyvnila.
Veronika (33) otehotnela ešte pred nástupom na vysokú školu. Vedela, že na materskú nemá nárok a čaká ju iba rodičovský príspevok. Po roku odkladu štúdia začala brigádovať a pracovať v reklamnej agentúre. Vysokú školu napokon nedokončila. Keď dcéra nastúpila do škôlky, potrebovala pracovať naplno.
Bez pomoci rodiny by to podľa vlastných slov nezvládla. „Ak by som nemala k dispozícii rodičov, bývanie, ktoré som neplatila, a výživné na dcéru, určite by som to nezvládla sama,“ hovorí.
Dnes má dcéra 13 rokov. Napriek dobrej práci, vlastnému bývaniu a dlhoročnému vzťahu sa Veronika rozhodla ďalšie dieťa nemať. Ako živnostníčka by si musela na materskú vopred našetriť a väčšie bývanie v Bratislave si podľa nej dovoliť nemôžu.
Podľa psychologičky Kateryny Bereziny je prirodzené, že si človek chce pred rodičovstvom zabezpečiť bývanie a finančnú rezervu. Problém nastáva vtedy, keď sa hranica dostatočnej istoty stále posúva. Človek môže čakať na lepšiu prácu, väčší byt, väčšiu úsporu alebo pokojnejšiu situáciu vo svete.
„Môže to viesť až k takzvanému syndrómu odloženého života a k neustálemu posúvaniu rodičovstva,“ vysvetľuje psychologička. Čakanie pritom nie je bez následkov. Čím neskôr žena začne rodiť, tým menej času zostáva na ďalšie deti.
Slovensko tak rieši problém, ktorý nemá jedinú príčinu. Mladí ľudia deti často chcú, no prvé dieťa odkladajú. Medzitým rastie vek rodičov, ubúda potenciálnych matiek a klesá aj počet detí, ktoré ženy napokon počas života majú.
A práve v tom je najväčší problém. Nestačí presvedčiť ľudí, že deti sú finančne zvládnuteľné. Treba vytvoriť podmienky, v ktorých nebude založenie rodiny znamenať skok do ekonomickej, pracovnej a osobnej neistoty.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
