„Sme len deti. Čo ešte od nás chcú?“ V Gaze im vojna vzala domovy aj poslednú radosť – šarkany
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Desaťročný Ahmed Hamdouna zažil vojnu, vysídlenie aj zničenie svojho domova. Jednou z mála radostí, ktoré mu v Pásme Gazy zostali, bolo vyrábať si zo zvyškov dreva a plastov šarkany. Teraz mu ich otec zakázal púšťať po tom, ako Izrael pohrozil zintenzívnením vojenských operácií, ak budú šarkany naďalej prelietavať cez hranicu na izraelské územie.
„Otec mi zakázal púšťať šarkany pre hrozby okupácie,“ povedal Ahmed, ktorého rodina bola vysídlená do mesta Dajr al-Balah v centrálnej časti Pásma Gazy. „Zlomilo mi to srdce, keď som tak dlho zbieral paličky a nylon, a teraz nám nedovolia hrať sa s nimi.“
„Sme len malé deti. Zničili nám dom a celú našu štvrť – čo ešte od nás chcú?“ dodal.
Izrael tvrdí, že militantné hnutie Hamas deti cynicky využíva a šarkany môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu. V minulosti totiž zápalné šarkany a balóny vypúšťané z Pásma Gazy spôsobili požiare na izraelskej poľnohospodárskej pôde. V ostatných dňoch preletelo cez hranicu do južného Izraela niekoľko šarkanov. Výbušniny na nich nezistili, najmenej jeden však niesol politický odkaz.
Skontrolujte, či sa vášmu dieťaťu nedostali do rúk tieto dve hračky. V produkte Squeezy Dumplings bol nameraný vysoký obsah benzénu a v pohári s ovocným motívom ťažké kovy.
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
2. 11. 2026
Hamas odmietol, že by za ich vypúšťaním stál. Jeho hovorca Hazem Qassem uviedol, že ľudové výbory v táboroch pre vysídlených ľudí sa snažia deťom v púšťaní šarkanov zabrániť zo strachu, že by sa mohli stať terčom izraelskej armády.
K zastaveniu púšťania šarkanov vyzval v stredu aj predstaviteľ Spojenými štátmi vedenej Rady mieru, ktorá dohliada na plán prímeria. „Všetky militantné aktivity v Gaze sa musia zastaviť vrátane púšťania šarkanov,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že prímerie musí dodržiavať aj Izrael.
Ahmed hovorí, že sa teraz bojí hrať, no nerozumie, prečo sa izraelská armáda „bojí šarkanov, keď sú to len papier a špagát“. „Nechcem nikomu ublížiť. Chcem sa len hrať ako deti kdekoľvek inde,“ povedal.
Pre deti v zničenej Gaze sa výroba šarkanov stala jednoduchým spôsobom, ako uniknúť každodennej realite vojny. „Nie sú tu žiadne hračky, žiadne zábavné parky, nemáme ani futbalovú loptu. Šarkan je jediná vec, ktorú si dokážeme vyrobiť vlastnými rukami a ktorá nás robí šťastnými, keď ju vypustíme na oblohu,“ povedal 11-ročný Yamen al-Mubayyed.
S kamarátmi zbierajú kúsky dreva zo zničených domov, papier a špagát. Jednotlivé časti spájajú zmesou múky a vody a potom chodia šarkany púšťať k moru. Yamen tvrdí, že ho neodradí ani bzukot izraelských prieskumných dronov. „Je to jediná vec, vďaka ktorej máme pocit, že my deti žijeme, a dáva nám pocit slobody.“
Izrael pokračuje v útokoch v Pásme Gazy napriek prímeriu podporovanému Spojenými štátmi, ktoré vstúpilo do platnosti v októbri, pričom tvrdí, že útočí na militantov. Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Eyal Zamir v utorok vyhlásil, že Izrael bude pokračovať v demilitarizácii Pásma Gazy „všetkými potrebnými prostriedkami“.
Pre rodičov sa pritom z kedysi nevinnej detskej hry stala ďalšia príčina strachu. Tridsaťročný Akram Abu Shurkh zakázal svojim deťom vyrábať šarkany, no má pocit, že tým „zabil radosť v ich očiach“. „Sú to deti, ktoré nerozumejú vojenským kalkuláciám. Vnímajú to iba ako hru a spôsob, ako zo seba dostať energiu,“ povedal. „Ja však v dotyku špagátu a v lietajúcom šarkanovi vidím smrť.“
Podobnú dilemu rieši aj 34-ročná Umm Moaz Huwayla z južnej časti Pásma Gazy. Vždy, keď jej deti vyjdú von so šarkanmi, má o ne strach, no nechce im zakázať jednu z posledných možností hrať sa. „Chcú zabiť radosť v ich srdciach,“ povedala. „Tie deti nechcú veľa, iba prežiť svoje detstvo, hoci len s kúskom špagátu a listom papiera.“
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 21 min
pred 1 hod
pred 1 hod
