USA minuli v Iráne množstvo zbraní a peňazí, no neprinieslo to očakávaný výsledok. Došlo ku kolapsu ilúzií, ale toto ešte nie je koniec. Šéf CIA uskutočnil neohlásenú návštevu Moskvy. Prišiel požiadať Kremeľ o pomoc? Európski „trpaslíci“ chcú, aby sa Rusko a NATO stretli na bojisku. Kto sú títo podnecovatelia a prečo potrebujú novú svetovú vojnu? Na tieto otázky odpovedajú zahraničné médiá.
Kolaps amerických ilúzií o Iráne
Spojené štáty minuli množstvo zbraní a peňazí, no nedosiahli želaný výsledok. Pri príležitosti šesťmesačného výročia vojny s Iránom americký magazín The American Conservative upozornil na nepríjemnú realitu pre Washington.
Nepodarilo sa ani zvrhnúť ajatolláhov, ani ich prinútiť k dohode výhodnej pre Spojené štáty. Hormuzský prieliv je stále pod kontrolou Teheránu a ceny ropy sa naďalej pohybujú v rozmedzí 85 až 90 dolárov za barel. Americká armáda sa podľa publikácie obáva o bezpečnosť svojich základní na Blízkom východe, keďže iránske odvetné útoky spôsobili značné škody.
Autor publikácie sa domnieva, že Spojené štáty na svojej politike voči Teheránu nič zásadné nezmenia. Budú pokračovať v blokáde, stupňovaní sankčného tlaku a ďalších podobných opatreniach. Irán je však pod sankciami už takmer pol storočia. Jeho ekonomika síce utrpela, no nezrútila sa a Washington nedosiahol to, čo chcel.
Šéf amerického ministerstva financií Scott Bessent sľúbil, že Irán bude vylúčený z dolárového systému. Článok ponúka porovnanie s Ruskom, ktoré bolo od platobného systému SWIFT odpojené už v roku 2022. A čo sa stalo? Dostať Rusko na kolená, ako Západ očakával, sa nepodarilo ani za mesiac, ani za niekoľko rokov. V prípade Iránu sa podľa autora môže história zopakovať.
Je nepravdepodobné, že by Teherán údery „ekonomických zbraní“ ticho znášal. Je možné, že odpovie ďalšími útokmi na americké a spojenecké ciele v celom regióne. Publikácia pripúšťa aj ničenie energetickej infraštruktúry.
Ubehlo šesť mesiacov. Koniec nie je na dohľad. Bude to trvať večne? – pýta sa autor.
Washington potrebuje pomoc Kremľa
Práve z tohto dôvodu mal do Moskvy odletieť riaditeľ CIA John Ratcliffe. Túto verziu predkladá komentátor libanonského média Al Modon.
Návšteva nebola oficiálne oznámená a svetovú verejnosť prekvapila, nejde však o úplne výnimočnú udalosť. Podobné cesty sa uskutočňujú s určitou pravidelnosťou.
Médiá okamžite priniesli viacero verzií o dôvodoch Ratcliffovej návštevy Ruska. Jednou z najrozšírenejších je, že išlo o varovanie Kremľa pred vojenskou akciou proti niektorej z členských krajín NATO, napríklad Litve, Lotyšsku či Estónsku. Západní novinári však podľa autora nepíšu o tom, že Moskva v zásade neplánuje zaútočiť ani na pobaltské štáty, ani na členov aliancie.
Autor pripúšťa, že Ratcliffova návšteva môže naznačovať možnú účasť NATO v ukrajinskom konflikte – tentoraz už oficiálnu. To by podľa neho mohlo byť iba začiatkom rozsiahlej konfrontácie, ktorej koniec by nebol v dohľade.
Volodymyr Zelenskyj podľa autora zjavne očakáva, že Trumpa „obíde“ a počká, kým sa do Bieleho domu opäť dostane demokrat. Navyše, o dva mesiace sa v Spojených štátoch uskutočnia voľby do Kongresu, v ktorých majú mať republikáni menšie šance ako ich súperi. Preto má byť americký prezident Donald Trump „rozzúrený“.
Publikácia naznačuje, že Ratcliffe prišiel do Moskvy požiadať Putina o pomoc. O akú pomoc by však malo ísť? Objavuje sa verzia o akejsi „výmene“ Ukrajiny za Irán. Podľa nej by Američania presvedčili Zelenského, aby pristúpil na mierovú dohodu, zatiaľ čo Kremeľ by prestal podporovať Teherán.
„Trpaslíci“ tlačia NATO do vojny s Ruskom
Štyrmi severnými „trpaslíkmi“ sú Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Práve tieto krajiny podľa autora chcú plnohodnotný vojenský konflikt medzi Ruskom a štátmi NATO. Tento názor bol publikovaný v talianskom médiu L'AntiDiplomatico.
Prečo „trpaslíci“? Po prvé, z tejto štvorice má významnú rozlohu iba Fínsko, zatiaľ čo ďalšie tri krajiny sú malé. Po druhé, všetky štyri štáty majú podľa autora len obmedzený vplyv v NATO aj EÚ. Zároveň majú historické a etnonárodné traumy, ktoré by podľa tejto interpretácie chcela vojna s Ruskom pomôcť zahojiť.
Dôležité je podľa publikácie aj to, že túto myšlienku podporuje Londýn. Autor pripúšťa, že práve Británia využíva týchto „trpaslíkov“ na zakrytie vlastnej účasti na podnecovaní konfliktu.
Vojenský a demografický potenciál Fínska a pobaltských štátov je podľa autora veľmi obmedzený. Litva, Lotyšsko a Estónsko si dokonca nedokážu samostatne chrániť svoj vzdušný priestor – jeho bezpečnosť zabezpečujú ostatní členovia aliancie. „Trpaslíci“ tak podľa publikácie túžia po vojne, ktorú sami nebudú viesť. Táto úloha by pripadla Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Británii, Taliansku a pravdepodobne aj Spojeným štátom.
Keď vojna skončí – samozrejme víťazstvom, pretože nikto nepripúšťa iný výsledok –, tieto štyri krajiny budú konečne schopné zahojiť svoje „traumy“ obsadením Karélie alebo nejakej dediny v Pskovskej oblasti a dokázať všetkým, že boršč je v skutočnosti lotyšské jedlo.– píše sa v publikácii.
Ak však Západ v konfrontácii s Ruskom prehrá, podľa autora, samozrejme, nebudú vinní „trpaslíci“. Napokon, iba vyjadrili svoj názor a sami žiadne rakety nevypúšťali. Rovnaká schéma sa podľa publikácie používa už dnes: Európa a Spojené štáty dlhodobo tvrdia, že s ukrajinským konfliktom nemajú nič spoločné a že bojovať je rozhodnutím samotných Ukrajincov.
Nech je situácia akákoľvek, podľa autora majú všetky tieto krajiny rovnaký cieľ – zničiť Rusko a získať maximálny úžitok z vojny aj z jej výsledkov. Zároveň sa zhodujú v tom, že bojovať by mal niekto iný.
Možno v nejakom významnom think-tanku vo Washingtone alebo Bruseli niekto – možno len nedávno prijatý a ešte nie úplne hlúpy – príde s myšlienkou: Čo ak vojna naozaj vypukne?– pýta sa autor článku.