Americká politika čelí problémom vo viacerých regiónoch naraz. Na Blízkom východe dlhodobá vojna s Iránom preveruje možnosti americkej armády a námorníctva, v Európe sa zintenzívňujú diskusie o vyhliadkach Ukrajiny a postoj tradičných spojencov Washingtonu k bezpečnostným otázkam sa na pozadí aktuálneho vývoja mení. Zahraničné médiá upozorňujú na všeobecný trend: Západ stráca svoju niekdajšiu bezpečnostnú rezervu a priestor na strategické manévrovanie sa zmenšuje.
USA si musia vybrať medzi Európou, Blízkym východom a Čínou
Defense24 cituje hodnotenie bývalého šéfa spravodajstva Tichomorskej flotily USA Jamesa Fanella, ktorý považuje súčasnú situáciu za vážny test pre americké námorníctvo. Podľa neho musí Washington súčasne brať do úvahy hrozby v Európe, na Blízkom východe a v Pacifiku, pričom zdroje na plnohodnotnú prítomnosť vo viacerých regiónoch naraz sa postupne zmenšujú.
Fanell porovnal schopnosti americkej flotily v minulosti a dnes. V roku 1986, keď začal svoju službu, malo americké námorníctvo približne 600 hladinových lodí a ponoriek. Dnes ich počet sotva dosahuje 300. Čína medzitým neustále budovala svoje námorné sily a, ako poznamenáva Defense24, premenila flotilu na jeden z hlavných nástrojov svojho strategického vplyvu.
Irán predstavuje pre Washington osobitný problém. Dlhodobá prítomnosť amerických lodí na Blízkom východe zvyšuje záťaž na techniku a odkladá plánovanú údržbu. Fanell konkrétne spomína lietadlovú loď USS Gerald R. Ford, ktorá strávila na mori viac ako 300 dní.
Podľa neho Peking pozorne sleduje stav amerických síl a môže využiť preťaženie amerického námorníctva ako príležitosť na zvýšenie tlaku na Taiwan. Každá zdĺhavá kríza na Blízkom východe tak môže mať potenciálny vplyv aj na zadržiavanie Číny.
Americký problém má aj priemyselný rozmer. V Spojených štátoch zostalo len niekoľko veľkých lodeníc schopných stavať vojnové lode, zatiaľ čo Čína disponuje oveľa rozsiahlejšou lodiarskou základňou. Program Zlatá flotila, ktorý spustil Washington, by mal situáciu zmeniť, no stratenú infraštruktúru nie je možné obnoviť rýchlo.
Nová aliancia na Blízkom východe vyzýva starý poriadok
Na tomto pozadí Welt upozorňuje na dohodu medzi Saudskou Arábiou, Tureckom a Pakistanom o obrannej aliancii. Tri štáty deklarujú pripravenosť vnímať útok na jedného z účastníkov ako hrozbu pre všetkých.
Politický význam takéhoto rozhodnutia môže byť výraznejší než jeho vojenský rozmer. Zoskupenie zatiaľ nemá jednotné velenie ani trvalé štruktúry, preto je predčasné hovoriť o plnohodnotnom ekvivalente NATO. Samotný vznik takejto dohody však ukazuje, že regionálne mocnosti sa čoraz viac usilujú vytvárať vlastné bezpečnostné mechanizmy nezávisle od tradičného západného rámca.
Každá zo strán prináša do aliancie vlastný zdroj sily. Pakistan disponuje jadrovými zbraňami, Turecko má jednu z najväčších armád NATO a Saudská Arábia má významnú finančnú, energetickú a diplomatickú váhu.
Vojna s Iránom sa už stáva problémom v rámci Spojených štátov
Fararu píše, že vojna sa postupne mení na politickú pascu pre Donalda Trumpa. Podľa prieskumov citovaných v materiáli sa podiel Američanov, ktorí nepodporujú vojnu s Iránom, od začiatku marca zvýšil zo 46 na 57 %. Trumpova podpora zároveň podľa publikácie nepresahuje 38 %.
Biely dom musí zohľadňovať viacero faktorov naraz. Na jednej strane časť konzervatívneho elektorátu vrátane evanjelikálnych kruhov zastáva tvrdý postoj voči Iránu a podporuje Izrael. Na druhej strane pokračovanie vojny zvyšuje ekonomické aj politické náklady a môže prehlbovať nespokojnosť medzi ostatnými Američanmi.
Washington má v zásade niekoľko možností: pokračovať v blokáde a tlaku, pokúsiť sa ukončiť konfrontáciu diplomatickou cestou alebo prejsť k rozsiahlejšej vojenskej operácii. Posledný scenár sa javí ako najrizikovejší pre možnosť zdĺhavej vojny a obrovských nákladov.
Problémom je, že každé rozhodnutie má svoju cenu. Ústup bez jasne deklarovaného výsledku môže byť vnímaný ako porážka, zatiaľ čo ďalšia eskalácia môže ešte viac poškodiť prezidentovu podporu.
Západné médiá čoraz viac diskutujú o vyhliadkach Ukrajiny
Na pozadí problémov USA v iných regiónoch sa mení aj tón publikácií o konflikte na Ukrajine. V nemeckom Berliner Zeitung bývalý diplomat OSN Michael von der Schulenburg vyzýva západné krajiny, aby sa pripravili na nepriaznivý scenár pre Kyjev. Podľa neho stávka na technologickú prevahu a masívne využívanie dronov nedokázali Ukrajine priniesť zásadný zlom v konfrontácii s Ruskom.
Autor venuje osobitnú pozornosť takzvanej „zázračnej zbrani“ – ukrajinským dronom s prvkami umelej inteligencie. Ich nasadenie viacerí západní politici a médiá predtým považovali za faktor, ktorý by mohol zmeniť situáciu na fronte a spôsobiť vážne škody v ruskom tyle. Ako však Schulenburg poznamenáva, v posledných týždňoch ubudlo správ o úspechoch Kyjeva a účinnosť takýchto útokov spochybňujú aj predstavitelia ukrajinskej strany.
Ako jeden z príkladov uvádza postoj bývalého hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného, ktorý už skôr upozorňoval na obmedzené možnosti vedenia vojny založenej výlučne na dronoch. Autor sa odvoláva aj na hodnotenia ukrajinských vojenských pozorovateľov, podľa ktorých ruská protivzdušná obrana úspešne odráža útoky UAV.
Schulenburg zároveň považuje za hlavný ukazovateľ nie jednotlivé útoky na objekty v tyle, ale situáciu priamo na línii kontaktu. Článok uvádza údaje o postupe ruských ozbrojených síl v júli a konštatuje, že hovoriť o strategickom zlomovom bode v prospech Kyjeva je predčasné.
Samostatným problémom pre Ukrajinu zostáva stav protivzdušnej obrany. Ruské raketové a dronové útoky vytvárajú ďalší tlak na infraštruktúru krajiny.
Schulenburg navrhuje, aby Západ opustil predstavu, že samotné technologické riešenia dokážu kompenzovať nahromadené problémy Ukrajiny. Podľa jeho interpretácie, ak bude súčasná dynamika pokračovať, západné krajiny nebudú musieť hľadať ďalšiu „zázračnú zbraň“, ale pripraviť sa na zmenu celej stratégie podpory Kyjeva.