Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce štáty Európskej únie. Za posledných desať rokov sa priemerný vek jeho obyvateľov zvýšil o štyri roky, zatiaľ čo priemer EÚ vzrástol o 2,3 roka. Žijeme dlhšie a to podľa Denníka Pravda prináša rastúci počet ľudí trpiacich demenciou a odkázaných na pomoc svojho okolia.
Slovenská akadémia vied vypracovala na túto tému prvú štúdiu, podľa ktorej v súčasnosti na Slovensku žije takmer 85-tisíc ľudí s touto diagnózou. Do roku 2040 by sa ich počet mohol zvýšiť o 84 percent, teda až na 156-tisíc. Každoročne má pribudnúť približne 14-tisíc nových pacientov. Väčšinu chorých tvoria ženy, ktoré sa priemerne dožívajú vyššieho veku.
Vek ako rozhodujúci faktor
Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka vysvetlil, že rozhodujúcim rizikovým faktorom je vek. „Stúpa nám počet ľudí, ktorí sa dožívajú viac ako 75 rokov,“ upozornil Žilka. Riziko zvyšuje aj skutočnosť, že mnohí Slováci prichádzajú do dôchodkového veku s dlhodobo neliečeným vysokým krvným tlakom, cukrovkou či srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktoré poškodzujú mozog a znižujú jeho odolnosť proti neurodegeneratívnym zmenám.
Vysoké náklady nie len na lieky
Demencia neznamená iba výdavky na lieky a lekárske vyšetrenia. Najväčšiu položku predstavuje každodenná starostlivosť o pacienta. Zdravotnícky ekonóm Matej Mišík poukázal na údaje z Česka, kde starostlivosť tvorí približne 80 percent celkových nákladov. Na jedného chorého pripadá ročne takmer 1.800 hodín opatrovania. Starostlivosť zvyčajne prevezme jeden člen rodiny, ktorý zabezpečuje domácnosť, podávanie liekov, návštevy lekárov, hygienu, stravovanie a v pokročilom štádiu aj nepretržitý dohľad. Mnohí opatrovatelia preto obmedzia zamestnanie alebo z práce úplne odídu. Až 70 percent z nich tvoria ženy. „Sú to hodiny odčerpané z trhu práce,“ skonštatoval Mišík. Verejné financie tak zasiahnu naraz nižšie odvody aj rastúce výdavky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.
Ambulantná liečba nie je riešenie
„Postupne preberá organizovanie domácnosti, dohľad nad liekmi, sprevádzanie k lekárom, hygienu, stravovanie a neskôr aj prakticky nepretržitú opateru. Ide o takzvanú neformálnu starostlivosť. Veľká časť tejto práce sa vykonáva mimo evidencie a v našej kultúre je priam považovaná za prejav slušnosti a povinnosti,” zdôraznila Petra Brandoburová z Centra Memory, ktoré sa zameriava práve na poruchy pamäti. Demencia nie je prirodzenou súčasťou starnutia. Postupne zasahuje pamäť, pozornosť, orientáciu, reč a schopnosť plánovať či rozhodovať sa. V neskorších štádiách človek stráca schopnosť samostatne sa stravovať, dodržiavať hygienu alebo bezpečne sa pohybovať. Ambulantná liečba pritom podľa nej nemôže nahradiť každodennú pomoc v domácom prostredí.
Náš systém na to nie je pripravený
Slovenský systém na očakávaný vývoj zatiaľ nie je pripravený. Na dlhodobú starostlivosť smerujú iba dve percentá zdravotníckeho rozpočtu, zatiaľ čo priemer EÚ dosahuje 18 percent. Chýbajú pobytové kapacity, denné stacionáre, terénne služby aj odborný personál. Pri odhadovaných nákladoch 7 900 eur na jedného pacienta by starostlivosť o 156-tisíc ľudí stála približne 1,2 miliardy eur ročne. Odborníci preto žiadajú urýchlene budovať sieť zariadení pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie. Niektoré nemocnice by sa podľa nich mohli zmeniť na centrá následnej a dlhodobej starostlivosti. Potrebná bude aj zmena kompetencií zdravotníkov, zníženie administratívy, pomoc pracovníkov zo zahraničia a predovšetkým včasná diagnostika. Moderné technológie by mohli rizikových ľudí odhaliť ešte pred objavením prvých príznakov a pomôcť tak predísť najhoršiemu scenáru.