LETNÁ PASCA NA PEŇAŽENKU: Tieto spotrebiče vám v lete potichu dvíhajú účet

V zime sledujeme spotrebu energií najmä pre kúrenie. V lete ostražitosť poľaví, elektromer však dovolenku nemá. Chladnička pracuje v horúčavách intenzívnejšie, pribúda klimatizácia či ventilátor a svoje si vezme aj ohrev vody. Účet tak môže rásť bez toho, aby sme si to počas leta vôbec všimli.

Koľko domácnosť skutočne zaplatí, závisí od dodávateľa, distribučnej oblasti, tarify aj nároku na energopomoc. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) počíta na rok 2026 s priemernou koncovou cenou elektriny pre domácnosti približne 0,196 eura za kilowatthodinu s DPH. Konkrétna cena domácnosti však môže byť vyššia aj nižšia.

Bojler si berie svoje celý rok

Elektrický bojler patrí v domácnostiach bez centrálneho ohrevu vody medzi výraznejších spotrebiteľov. Rozhoduje veľkosť zásobníka, jeho izolácia, nastavená teplota aj množstvo teplej vody, ktorú domácnosť minie.

Zbytočne vysoká teplota znamená vyššiu spotrebu a môže podporovať tvorbu vodného kameňa. S teplotou však netreba experimentovať iba v snahe ušetriť. Príliš nízka teplota vody môže vytvárať vhodné podmienky pre baktérie rodu Legionella. Rozumnejšou cestou je správne nastavenie bojlera, jeho údržba a obmedzenie zbytočného plytvania teplou vodou.

Chladnička má počas horúčav viac práce

Chladnička beží nepretržite a v horúcich dňoch musí odvádzať viac tepla. Ešte horšie je, ak stojí pri sporáku, rúre alebo na mieste, kam svieti priame slnko.

Spotrebu zvyšuje aj námraza, poškodené tesnenie či časté otváranie dverí. Pomáhajú pritom úplne obyčajné veci: pravidelne odmrazovať, kontrolovať tesnenie a nevkladať dovnútra ešte horúce jedlo. Zmysel nemá ani nastavovať chladničku na zbytočne nízku teplotu.

Ventilátor je lacnejší, klíma účinnejšia

Najväčší rozdiel v letnej spotrebe môže urobiť klimatizácia. Ventilátor spotrebuje podstatne menej elektriny, miestnosť však neochladzuje. Pohyb vzduchu iba pomáha telu lepšie zvládať teplo.

Klimatizácia dokáže teplotu reálne znížiť, no za komfort sa platí. Spotreba závisí od výkonu zariadenia, jeho účinnosti, veľkosti miestnosti, izolácie domu aj od nastavenej teploty.

Dodávateľ energií epet napríklad vo svojom modelovom prepočte počíta pri klimatizácii s príkonom 1 kW a osemhodinovou dennou prevádzkou so spotrebou 480 kWh za dva letné mesiace. Skutočná spotreba konkrétnej domácnosti však môže byť výrazne odlišná.

Mobilné klimatizácie bývajú menej efektívne ako kvalitné splitové systémy. Majú však jednu praktickú výhodu – jednoduchšiu inštaláciu. Aj preto po nich siahajú ľudia v prenajatých bytoch.

Najprv tieň, potom klimatizácia

Veľa sa dá ušetriť ešte skôr, než človek stlačí tlačidlo na ovládači. Byt je najlepšie vyvetrať v noci alebo skoro ráno. Cez deň pomáhajú žalúzie, rolety a závesy. Ešte účinnejšie je vonkajšie tienenie, ktoré zachytí slnečné žiarenie skôr, než sa dostane cez okno.

Klimatizácia potom nemusí zápasiť s rozpálenými stenami a nábytkom. Úrad verejného zdravotníctva zároveň odporúča, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nepresahoval približne 5 až 7 stupňov Celzia. Nastaviť klímu na 18 stupňov, keď je vonku 35, preto nie je dobrý nápad ani pre peňaženku, ani pre organizmus.

Výhodu majú domácnosti s fotovoltikou. Najväčšia potreba chladenia prichádza často práve v čase, keď panely vyrábajú veľa elektriny. Ak domácnosť dokáže vyrobenú energiu rovno spotrebovať, môže náklady na klimatizáciu citeľne znížiť.

V lete môže odpočívať aj sušička

Úspory sa nekončia pri chladení. Keď počasie dovolí, elektrická sušička môže zostať vypnutá a bielizeň vyschne na balkóne, terase či záhrade. Majitelia rodinných domov môžu zachytávať dažďovú vodu a používať ju na polievanie.

Na letnom účte pritom často nerozhodne jeden veľký zásah. Skôr množstvo malých vecí, ktoré robíme každý deň. Zatiahnuť žalúzie skôr, než sa byt rozpáli. Nenechať klimatizáciu chladiť prázdnu izbu. Skontrolovať tesnenie chladničky. Vypnúť spotrebič, ktorý práve nepotrebujeme.

Sú to drobnosti, nad ktorými človek ľahko mávne rukou. Lenže účet za elektrinu vzniká presne tak isto – po malých kúskoch. Až kým na konci mesiaca prestanú byť malé.