Na prvý pohľad je to len nezvyčajne teplá voda v Tichom oceáne. V skutočnosti však ide o jav, ktorý dokáže zmeniť počasie na celej planéte. Svetová meteorologická organizácia (WMO) aj americká NOAA upozorňujú, že do konca roka môže zosilnieť El Niño, ktoré sa zaradí medzi najsilnejšie od začiatku moderných meraní. Slovensko už medzičasom zažíva rekordné horúčavy aj extrémne sucho. Otázka preto neznie, či sa klíma mení. Oveľa dôležitejšie je, ako ďaleko môžu zájsť jej výkyvy.
Nie je to len ďalšia vlna horúčav
Mnohí si pod pojmom El Niño predstavia exotický jav, ktorý sa týka pobrežia Peru alebo Austrálie. Vedci však hovoria o niečom úplne inom.
El Niño je súčasťou obrovského oceánsko-atmosférického systému ENSO. Práve ten patrí medzi najvýznamnejších „dirigentov" svetového počasia. Keď sa zmení teplota vôd v rovníkovom Pacifiku, mení sa aj prúdenie vzduchu, rozloženie zrážok, vznik búrok či dĺžka období sucha na viacerých kontinentoch.
Inými slovami – nejde o lokálnu zvláštnosť. Ide o jav, ktorý dokáže rozhýbať klímu celej planéty.
Predstavte si El Niňo ako obrovský fľak neobvykle teplej vody, ktorý sa z ničoho nic roztiahne naprieč Tichým oceánom. Na ploche veľkej ako celé kontinenty sa oceán zohreje o niekoľko stupňov a vytvorí masívny bazén horúcej vody tam, kde má byť normálne studená. Práve táto gigantická masa prehriatej vody je tým spúšťačom, ktorý následne rozbije počasie na celej planéte a prinesie extrémne výkyvy podnebia.
Slovensko už rekordy láme
Kým vedci sledujú vývoj nad Pacifikom, Slovensko prepisuje vlastné klimatické štatistiky.
SHMÚ potvrdil nový historický rekord. 30. júna 2026 vystúpila teplota na 41,3 stupňa Celzia, čo je najvyššia hodnota v dejinách meraní na našom území.
Veľká časť Nitrianskeho, Banskobystrického aj Košického kraja zápasí s veľkým až extrémnym suchom. Na viacerých meteorologických staniciach chýba oproti dlhodobému priemeru 100 až 200 milimetrov zrážok.
Samozrejme, tieto extrémy nemožno automaticky pripisovať El Niñu. Klimatológovia však upozorňujú, že jeho postupné zosilňovanie môže meniť globálne prúdenie atmosféry a podporovať vznik dlhodobých tlakových výší, ktoré prinášajú horúčavy a sucho aj do Európy.
Zdroj: YouTube / Hvězdný Puls
Vedci bijú na poplach
Americká klimatická agentúra NOAA vydala v júni upozornenie El Niño Advisory. Najnovšie modely hovoria o 63-percentnej pravdepodobnosti, že počas zimy 2026/2027 sa rozvinie veľmi silné El Niño.
V oblasti Niño 1+2 pri pobreží Peru je voda už teraz približne o 2,7 stupňa Celzia teplejšia, než je dlhodobý priemer.
Aj Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že anomálie môžu prekročiť hranicu dvoch stupňov Celzia. Práve takéto hodnoty sprevádzali najsilnejšie epizódy El Niña zaznamenané modernou meteorológiou.
Vedci preto hovoria o udalosti, ktorá si zaslúži mimoriadnu pozornosť.
Prečo sa celý svet pozerá práve na Pacifik
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, že niekoľko stupňov teplejšia voda pri pobreží Južnej Ameriky vyvoláva také obavy.
Dôvod je jednoduchý.
Tichý oceán je najväčšou zásobárňou tepla na Zemi. Ak sa jeho povrch výrazne oteplí, zmení sa rozloženie tlaku vzduchu nad planétou. Oslabnú pasáty, preskupia sa vzdušné prúdy a počasie začne reagovať aj tisíce kilometrov od miesta, kde celý proces vznikol.
Meteorológ Jacob Bjerknes tento mechanizmus opísal už v roku 1969. Dokázal, že oceán a atmosféra fungujú ako spojené nádoby. Zmena teploty mora ovplyvní vietor. Vietor následne zmení oceánske prúdy. Tie ešte viac zosilnia otepľovanie.
Práve preto klimatológovia označujú ENSO za globálny motor počasia.
Od peruánskych rybárov až po satelity NASA
Prvé vysvetlenie však neprišlo z laboratórií.
Peruánski rybári si už pred stáročiami všimli, že raz za niekoľko rokov sa studené vody pri pobreží náhle oteplia. Ryby zmiznú, prídu prudké dažde a ich živobytie sa zrúti.
Keďže tento jav vrcholil okolo Vianoc, nazvali ho El Niño – teda „chlapček" alebo „jezuliatko".
Až koncom 19. storočia sa dostal do vedeckej literatúry. Skutočný prelom však prišiel až o sedemdesiat rokov neskôr, keď vedci pochopili, že nejde o peruánsky problém, ale o jeden z hlavných mechanizmov, ktoré riadia klímu celej Zeme.
Keď sa prehriali tri oceány
Najväčší rešpekt dnes vyvoláva porovnanie s rokmi 1877 až 1878.
Podľa viacerých klimatológov sa vtedy súčasne prehrial Pacifik, Atlantik aj Indický oceán. Takáto kombinácia je mimoriadne vzácna.
Výsledkom boli katastrofálne suchá, hladomory a kolaps úrody v mnohých častiach sveta. Odhady hovoria až o desiatkach miliónov obetí, najmä v Ázii.
Klimatológ Richard Seager toto obdobie opísal slovami, že svetová klíma sa doslova zbláznila.
Historici však zároveň upozorňujú, že jednotlivé katastrofy nemožno automaticky pripisovať výlučne El Niñu. Na vývoji počasia sa vždy podieľa viacero faktorov.
Dotkol sa aj nášho regiónu
Ani stredná Európa nezostala bokom.
Dobové kroniky opisujú zimu takmer bez snehu, po ktorej nasledovala suchá jar a búrlivé leto. Neúrody zasiahli viaceré oblasti vtedajšieho Uhorska.
Koncom augusta 1878 prišla ničivá povodeň na riekach Slaná a Szinva. Zničila veľkú časť Miškovca aj okolitých obcí a pripravila o život stovky ľudí.
Nasledovalo zdražovanie potravín, chudoba a odchod tisícov ľudí zo severovýchodného Slovenska za prácou do Ameriky.
El Niño síce nebolo jedinou príčinou týchto udalostí, no patrilo medzi významné klimatické faktory, ktoré ich spoluvytvárali.
Nejde len o počasie. Ide aj o ekonomiku
Silné El Niño dokáže zasiahnuť aj tam, kde by to čakal málokto.
Počas oteplenia vôd pri Peru mizne planktón. Za ním odchádzajú ryby a kolabujú celé rybárske flotily.
Práve prudký pokles populácie peruánskych sardelí začiatkom sedemdesiatych rokov spôsobil výpadok výroby rybej múčky, ktorá bola dôležitou súčasťou krmív pre hospodárske zvieratá. Rast cien následne pocítili aj krajiny v Európe vrátane bývalého Československa.
Aj preto dnes klimatológovia hovoria, že El Niño nie je len meteorologický jav. Má dosah na potraviny, hospodárstvo aj ceny komodít.
Koralové útesy miznú pred očami
Silné epizódy El Niña za sebou zanechali aj ekologické škody.
V rokoch 1997 až 1998 zahynulo približne 16 percent svetových koralových útesov. Počas ďalšieho silného El Niña v rokoch 2015 až 2016 utrpeli teplotný stres viac než polovica koralových útesov sveta.
Koraly pritom nie sú len turistickou atrakciou. Predstavujú domov pre približne štvrtinu všetkých morských organizmov a zohrávajú dôležitú úlohu v oceánskych ekosystémoch.
A čo Slovensko? Odpoveď nie je jednoduchá
Klimatológ SHMÚ Pavol Faško upozorňuje, že vplyv El Niña na Európu nie je taký jednoznačný ako v Austrálii alebo Južnej Amerike.
Na naše počasie vplýva viacero klimatických systémov. Preto nemožno povedať, že každý extrém automaticky spôsobuje El Niño.
Skúsenosť z rokov 2023 až 2024 však ukázala, že po rekordne teplých obdobiach môžu prísť aj mimoriadne intenzívne dažde a povodne.
Extrémy sa jednoducho striedajú.
Po El Niñu prichádza jeho dvojča
Príbeh sa pritom nekončí.
Po silnom El Niñu často nastupuje La Niña – jeho presný opak.
Pasáty zosilnejú, teplá voda sa presunie späť k Ázii a pri pobreží Južnej Ameriky vystúpi z hlbín studená voda bohatá na živiny. Pacifik sa na čas stáva akousi prirodzenou klimatizáciou planéty.
Ani La Niña však neznamená pokoj.
Na Slovensku sa jej účinky miešajú s ďalšími klimatickými vplyvmi. Niekedy podporuje sucho, inokedy mení rozloženie zrážok. Posledná trojitá La Niña v rokoch 2020 až 2023 priniesla u nás nadpriemerne teplé zimy a sneh sa držal najmä vo vyšších horských polohách.
Klimatológ Milan Lapin už pred rokmi upozorňoval, že po silnom El Niñu často nasleduje aj výraznejšia La Niña. Ak sa tento scenár zopakuje, prvé náznaky by sa mohli objaviť po roku 2027.
Rekordy sa stávajú novou realitou
Či bude nastupujúce El Niño patriť medzi najsilnejšie v histórii, ukážu až najbližšie mesiace. To dnes nevie s istotou povedať nikto.
Isté však je niečo iné.
Rekordné horúčavy, dlhé obdobia sucha, prívalové dažde či zimy bez snehu už nie sú výnimočnými udalosťami, ktoré prídu raz za generáciu. Objavujú sa čoraz častejšie a čoraz bližšie pri našich dverách.
Možno práve v tom spočíva najväčšie varovanie. Nie v samotnom názve El Niño ani La Niña. Ale v tom, že svet, na ktorý boli zvyknuté predchádzajúce generácie, sa mení rýchlejšie, než sme si ešte donedávna dokázali predstaviť. A čím lepšie týmto zmenám porozumieme, tým rozumnejšie sa na ne budeme vedieť pripraviť.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️