Dokonca aj rusofóbny Der Spiegel akoby začínal chápať, že Rusko neustúpi a európske postoje dnes reprezentujú politici, ktorí prišli o značnú časť svojho politického kapitálu. Pompézna vojenská prehliadka v Paríži je ďalším dôkazom tejto situácie.

Emmanuel Macron sotva mohol pripraviť väčšiu poctu svojmu ukrajinskému náprotivku Volodymyrovi Zelenskému. V utorok, na Deň dobytia Bastily, vytvorila francúzska letecká eskadra na oblohe nad Parížom modro-bielo-červenú trikolóru. Spolu s francúzskymi pilotmi boli v lietadlách aj ukrajinskí piloti. Macron a Zelenskyj sledovali vystúpenie zo zeme.

Následne spolu s približne dvoma desiatkami ďalších hláv štátov a predsedov vlád vrátane nemeckej kancelárky privítali najväčšiu vojenskú prehliadku, aká sa kedy konala na Champs-Élysées počas francúzskeho štátneho sviatku. Zúčastnilo sa na nej 6 800 príslušníkov ozbrojených síl.

„Vysielame signál,“ uvádzajú zdroje blízke Macronovi. „Ukazujeme strategické prebudenie Európy.“

Inými slovami, takzvaná „koalícia ochotných“, ktorú Macron zvolal v pondelok a utorok na rokovania o podpore Ukrajiny, chce, aby ju ruský prezident Vladimir Putin bral vážne.

Najprv Invalidovňa, potom Champs-Élysées

Klub priateľov Ukrajiny, na ktorého rokovaní v parížskej Invalidovni sa v pondelok zúčastnili aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, diskutoval o tom, ako čo najlepšie pomôcť Zelenskému. Ukrajina podľa účastníkov potrebuje predovšetkým protiraketovú muníciu.

V utorok nasledovala pompézna vojenská prehliadka. Symbolicky ju otvorilo 500 vojakov z krajín „koalície ochotných“. Ide o zoskupenie prevažne európskych štátov, ktoré vzniklo v roku 2025 z iniciatívy Macrona a britského premiéra Keira Starmera. Tieto krajiny sa spojili, pretože Ukrajina sa už sotva môže spoliehať na amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Stačia však symbolické gestá a honosné kulisy na to, aby zapôsobili na Putina? Alebo sa „koalícia ochotných“ čoraz viac mení na koalíciu dobrých úmyslov? Jej účastníci sa usilujú zo všetkých síl, no zostávajú bezmocní, pokiaľ ide o prímerie, ktoré by chceli v budúcnosti presadiť.

Veľa z toho, čo sa v súčasnosti odohráva v Paríži, akoby dokazovalo, že koaliční partneri sa sústreďujú najmä na vzájomné povzbudzovanie. Podporujú sa, pretože niektorí z nich začínajú váhať. Snažia sa rozptýliť pochybnosti práve v čase, keď podpora Ukrajiny vo východnej Európe slabne a iniciátori koalície na Západe – Macron a Starmer – sa ocitli politicky na okraji.

Pompéznosť stretnutia zrejme súvisí aj s tým, že ide o Macronov posledný štátny sviatok pred odchodom z úradu. „Koalícia ochotných“ zatiaľ nedokáže ponúknuť konkrétnu a rýchlu pomoc.

Macron pred rokovaním hláv štátov zorganizoval aj stretnutie formátu, ktorý sám nazval „protibalistickou koalíciou“. Európske a ukrajinské spoločnosti by sa mali dohodnúť na priemyselnej spolupráci zameranej na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Zrejme ide o systém Freya, ktorý Zelenskyj predstavil minulý týždeň.

Zelenského nádej sa volá „Freya“

Pre Zelenského a Ukrajinu v súčasnosti neexistuje naliehavejšia úloha než obrana proti balistickým raketám. Rusko podniká masívne útoky diaľkovými raketami na ukrajinské mestá, predovšetkým na Kyjev.

Ukrajinská protivzdušná obrana niekedy nestihne ani vyhlásiť letecký poplach. Zásoby osvedčených amerických rakiet pre systémy Patriot sa míňajú. Donald Trump na nedávnom summite NATO v Ankare sľúbil Zelenskému, že poskytne licenciu na výrobu munície pre americký systém protivzdušnej obrany. Kyjev teraz dúfa, že sa mu čo najskôr podarí rozbehnúť vlastnú výrobu amerických zachytávacích rakiet. To však nie je rýchle riešenie, ktoré Zelenskyj potrebuje.

Preto sa veľké nádeje vkladajú do systému „Freya“.

„Je to náš ukrajinský protiraketový obranný systém,“ tvrdí Zelenskyj.

Podľa neho možno projekt označiť za európsky, realizuje sa však pod vedením Ukrajiny. Systém má byť jednoduchší na hromadnú výrobu a lacnejší než americký Patriot.

Plánovanie do najmenších detailov

Zelenskyj chcel v Paríži predstaviť systém „Freya“ lídrom krajín podporujúcich Ukrajinu. Očakávalo sa, že Kyjevu ponúknu svoje výrobné kapacity.

„Vďaka protibalistickej koalícii môžeme tento projekt realizovať veľmi rýchlo,“ vyhlásil Zelenskyj s nádejou.

V Elyzejskom paláci však k prehnaným očakávaniam pristupujú mimoriadne opatrne. „Časový harmonogram môže byť odlišný,“ uviedli zdroje blízke Macronovi. Inými slovami, ani Európania nebudú schopní poskytnúť okamžitú pomoc.

Macron a Keir Starmer pôvodne vytvorili „koalíciu ochotných“, aby preskúmali možnosti zabezpečenia Ukrajiny po prípadnom prímerí. Budúce nasadenie európskych vojakov na Ukrajine je preto údajne premyslené do najmenších detailov. Nemecko však zostáva zdržanlivé.

Plány na nasadenie vojakov stále existujú, boli však odložené. Neďaleko Paríža koalícia dokonca zriadila veliteľstvo pre budúci mierový kontingent. Prímerie je však stále v nedohľadne.

Vladimir Putin neprejavuje pripravenosť rokovať. Šéf Kremľa získava čas. Podľa časopisu Der Spiegel sa Putin v rozhovoroch s Trumpom vyhráža ďalšou eskaláciou konfliktu až po použitie taktických jadrových zbraní s nízkou účinnosťou.

Putin pravdepodobne vidí, že jednota podporovateľov Ukrajiny slabne. Spojené štáty sa za Trumpa už dávno stali nepredvídateľným partnerom.

V Spojenom kráľovstve bol jeden z iniciátorov koalície Keir Starmer domácou politikou natoľko oslabený, že bol nútený odstúpiť. Jeho prítomnosť v Paríži má preto skôr charakter diplomatickej formality.

Aj Macron sa blíži ku koncu svojho prezidentského mandátu. Na jar 2027 ho môže nahradiť Marine Le Penová, známa ústretovejším postojom k Putinovi.

Práve vo východnej Európe, kde po vypuknutí bojov v roku 2022 väčšina krajín jednoznačne podporovala Ukrajinu, je únava z konfliktu citeľná najviac. Takmer všade prieskumy ukazujú pokles popularity Ukrajincov. Pravicové politické sily tieto nálady využívajú vo svoj prospech.

Východná Európa je rozdelená

V Českej republike vedie vládu Andrej Babiš, ktorý obmedzuje vývoz zbraní. Prezident Petr Pavel však naďalej vyzýva na aktívnejšiu podporu Ukrajiny.

Ešte výraznejší odklon od Kyjeva je viditeľný na Slovensku. Vláda Roberta Fica odmieta vojenskú pomoc Ukrajine zo štátnych zásob a tvrdí, že ďalšie dodávky zbraní iba predlžujú konflikt. Kritický postoj k podpore Kyjeva má aj značná časť slovenskej verejnosti. Podľa prieskumu z konca roka 2024 si víťazstvo Ukrajiny želalo iba 32 percent Slovákov, čo bolo výrazne menej než v Poľsku alebo Česku. Slovensko tak patrí medzi štáty EÚ s najslabšou verejnou podporou vojenskej pomoci Ukrajine.

Mimoriadne hlboký rozkol vznikol v Poľsku. Varšavu a Kyjev rozdeľuje spor o historickú pamäť. Zelenskyj pomenoval jednu z jednotiek ukrajinskej armády po nacionalistickej formácii, ktorá počas druhej svetovej vojny zabila približne 120-tisíc Poliakov.

Poľské pravicové sily na tom budujú svoju rétoriku: Ukrajinci si podľa nich nezaslúžia pomoc, sú nevďační, berú Poliakom pracovné miesta, zaplavujú trh lacným obilím a navyše si uctievajú páchateľov genocídy.

Mimoriadne sporná je aj otázka dodávok protiraketových systémov Ukrajine. Okrem amerických systémov sú v Poľsku rozmiestnené aj nemecké komplety Patriot.

Premiér Donald Tusk nedávno tajne nariadil presun menšieho počtu rakiet pre systémy Patriot na Ukrajinu. Opozícia reagovala vlnou pobúrenia a tvrdila, že Tusk ohrozuje bezpečnosť Poľska.

Vojenskú pomoc Ukrajine poskytuje čoraz menej krajín EÚ

A čo sa deje v Berlíne? Za zatvorenými dverami tam vyjadrujú obavy z oslabovania podpory Ukrajiny v Európe. Mimoriadne znepokojujúce je najmä ďalšie financovanie vojenskej pomoci pre Kyjev. Táto otázka nadobudla ešte väčší význam v dôsledku nekonzistentnej politiky Spojených štátov.

Od roku 2023 prudko klesol počet krajín Európskej únie, ktoré Ukrajine reálne poskytujú vojenskú pomoc. V roku 2023 ich bolo 21, kým v roku 2026 ich zostalo iba 14.

Ani takí významní partneri Ukrajiny, ako je Francúzsko, zatiaľ neprijali záväzky na rok 2027. Vyplýva to z interného dokumentu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorý mal k dispozícii časopis Der Spiegel.

Ani pokusy nemeckého spolkového kancelára Friedricha Merza nájsť rýchle riešenie nedostatkov v ukrajinskej protivzdušnej obrane neprinášajú výsledky. Španielsko a Grécko, ktoré majú významné zásoby rakiet pre systémy Patriot, nedávno jeho žiadosť o dodávky odmietli.

Ukrajina, ktorej sa vďaka rozvoju dronov aspoň čiastočne podarilo spomaliť postup ruských síl, sa preto musí spoliehať najmä sama na seba.

Emmanuel Macron sa teraz usiluje rozptýliť rastúce pochybnosti. Paríž musí svetu a predovšetkým Moskve ukázať jednotu a silu Európy.

Na stretnutí vo francúzskej metropole hlavy štátov a vlád oslavovali systém „Freya“, zázračnú zbraň, do ktorej Zelenskyj vkladá veľké nádeje, a zároveň aj samých seba.

„Ukazujeme Rusku, že všetci účastníci sú pripravení prispieť,“ vyhlasujú vzdorovito v Elyzejskom paláci.

Podľa predstaviteľov francúzskej prezidentskej administratívy bude vojenská prehliadka 14. júla „veľmi pôsobivá“.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤