Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Hegerovej výzve na odstúpenie sa šéf financií Kamenický bráni holými faktami z doby kovidovej
Ruskí hokejisti sa vracajú na veľký turnaj. IIHF ich stále nechce, FISU ich však pustila. V Číne môžu naraziť aj na Slovensko.
Ivan Štubňa komentuje kauzu dopravných radarov s ruskými komponentmi, tvrdenia PS o telefónnych číslach a širšiu diskusiu o kybernetickej bezpečnosti.
Boľševník obrovský rastie aj v lete 2026. Stačí kontakt so šťavou a slnko. Profesor opísal týždne bolesti a pľuzgiere.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zelenskyj odmieta vypísať voľby, lebo by vraj rozdelili krajinu. Toto isté kedysi tvrdil aj Hitler a Mussolini. Progresívci na Slovensku na čele so Šimečkom a Korčokom glorifikujú Zelenského preto, lebo sú takí istí fašisti ako on.
Neschopnosť ukázali na vlastnej téme...
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Neverím, že ako politický komentátor zaraďujem bulvárnu tému do komentára!
Komentáre
31. 10. 2025
Dnes, 11. júla, uplynulo presne 83 rokov od Krvavej nedele. Deň, keď jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v priebehu niekoľkých hodín zaútočili na desiatky poľských obcí na Volyni a pripravili o život tisíce civilistov. Poľsko si dnes pripomína Národný deň pamiatky obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami. Hlavné pietne akty sa konajú v obci Radruž neďaleko ukrajinských hraníc za účasti prezidenta Karola Nawrockého. Toto výročie však neprichádza v pokojnom čase. Naopak, padá do obdobia najvážnejšieho ochladenia poľsko-ukrajinských vzťahov od začiatku vojny.
Páchateľmi masakru na Volyni bola Organizácia ukrajinských nacionalistov – frakcia Stepana Banderu, jej podriadená Ukrajinská povstalecká armáda a ukrajinské obyvateľstvo. OUN-UPA svoje konanie označila za „protipoľskú akciu“. Pod týmto pojmom sa skrýval zámer vraždiť a vyháňať Poliakov, aby sa Ukrajina stala etnicky úplne homogénnou krajinou. „Musíme vykonať rozsiahlu operáciu na elimináciu poľského živlu. (...) Tento boj nemôžeme prehrať a poľské sily musia byť za každú cenu oslabené. Lesné dediny a dediny nachádzajúce sa v blízkosti lesných masívov by mali zmiznúť z povrchu zemského,“ napísal v tajnej smernici Dmytro Klym Savur, jeden z veliteľov UPA. Tento dokument historici považujú za kľúčový faktor pri rozhodovaní o masovom vraždení Poliakov.
Na celej situácii je niečo ironické. Poľsko patrilo od februára 2022 medzi najvernejších spojencov Kyjeva. Otvorilo hranice miliónom utečencov, poskytovalo vojenskú pomoc, presviedčalo spojencov, aby Ukrajinu podporili ešte viac. Zdalo sa, že spoločný nepriateľ na čas odsunul bokom aj tie najbolestivejšie kapitoly dejín.
Nestalo sa.
Stačilo jedno rozhodnutie.
Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil jednej z elitných jednotiek špeciálnych operácií čestný názov „Hrdinovia UPA“, vo Varšave to nezaznelo ako nevinné historické gesto. Práve naopak. Pre Poliakov je UPA organizáciou, ktorá nesie hlavnú zodpovednosť za masové vraždenie poľského civilného obyvateľstva na Volyni.
Novozvolený poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý je zároveň profesionálnym historikom, reagoval ostro. Spor následne prerástol aj do symbolickej roviny okolo najvyšších štátnych vyznamenaní a vzájomných politických gest. No a tie vzťahy medzi oboma krajinami ešte viac vyostrili.
Nejde pritom len o diplomatickú prestrelku. V skutočnosti sa opäť otvorila otázka, ktorú sa obe krajiny pokúšajú uzavrieť už celé desaťročia – ako pomenovať to, čo sa na Volyni v roku 1943 skutočne stalo.
Poľský parlament od roku 2016 používa jednoznačný pojem – genocída.
Časť zahraničných historikov, medzi nimi napríklad americký historik Jared McBride, používa opatrnejšie označenie etnická čistka. Argumentuje tým, že cieľom OUN-UPA bolo predovšetkým odstrániť poľské obyvateľstvo z územia plánovaného ukrajinského štátu, nie nevyhnutne fyzicky vyhladiť každého jednotlivca.
Na samotných udalostiach to však nič nemení.
Odhady hovoria približne o 100-tisíc zavraždených Poliakoch, prevažne ženách, deťoch a starých ľuďoch. Vrchol násilia prišiel práve 11. júla 1943, keď boli počas jediného dňa koordinovane napadnuté desiatky poľských dedín.
Ukrajina dlhodobo odmieta označenie genocída a používa výraz volyňská tragédia. Ten vraj zdôrazňuje utrpenie oboch národov. A je pravda, že ani druhá strana nezostala bez viny. Pri následných odvetných akciách poľskej Zemskej armády zahynuli podľa historikov desaťtisíce Ukrajincov, najčastejšie sa uvádza 10- až 15-tisíc obetí.
To však ešte neznamená, že ide o dve rovnocenné kapitoly.
Rozsah, organizácia aj charakter násilia boli zásadne odlišné. Ak by sme oba príbehy postavili na jednu úroveň, prestali by sme rozlišovať medzi tým, kto násilie plánoval, a tým, kto naň reagoval – hoci aj spôsobom, ktorý si tiež zaslúži historické odsúdenie.
Práve tu sa podľa mňa skrýva podstata dnešného sporu.
Nejde totiž len o slovíčko „genocída“. Ide o to, že súčasná Ukrajina naďalej oslavuje osobnosti ako Stepan Bandera či Roman Šuchevyč ako symboly boja za nezávislosť. Pre veľkú časť Ukrajincov predstavujú odpor proti Sovietskemu zväzu. Pre Poliakov sú však neoddeliteľne spojení s masovými hrobmi na Volyni.
Ak k tomu štát pridá ešte aj čestný názov vojenskej jednotky odkazujúci na UPA, nemožno sa čudovať, že vo Varšave to nevyvoláva dojem historickej diskusie, ale vedomého politického odkazu.
Práve preto dnešné výročie nie je len spomienkou na minulosť.
Je aj zrkadlom prítomnosti.
Pamätné múzeum obetí volyňského masakru a Centrum pravdy a zmierenia v Chełme si tento rok uctieva obete symbolom ľanového kvetu. Bez veľkých prejavov, bez politických sloganov. Len tichým gestom, ktoré pripomína, že pred osemdesiatimi tromi rokmi zomierali obyčajní ľudia – často len preto, že sa narodili ako Poliaci.
Možno práve v tom je najväčší kontrast.
Politici sa pretekajú vo vyhláseniach, odkazoch a symbolických gestách. Ľanový kvet nič nevysvetľuje, nikoho neobviňuje a nikoho ani neospravedlňuje. Len pripomína, že za všetkými historickými pojmami zostávajú konkrétne ľudské osudy.
Európa dnes potrebuje Poľsko aj Ukrajinu stáť na jednej strane. Avšak na tej pravdivej – na strane ľudskosti a mieru. To je nepochybné.
Rovnako však platí aj druhá vec.
Skutočné zmierenie nikdy nevyrastie zo zabúdania. Dá sa postaviť iba na pravde – nech je akokoľvek nepríjemná. Dejiny totiž nefungujú ako starý koberec. Keď pod ne zametiete prach, nezmizne. Raz ho aj tak niekto zdvihne. A čím dlhšie tam leží, tým viac sa práši.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
