Pavlova minulosť opäť vyvoláva ostrý spor. Mal sedem rokov, keď prišli sovietske vojská. Jeho obhajcovia tým argumentujú dodnes. Lenže neskôr sám napísal o roku 1968 niečo, čo znovu rozvírilo spor.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Výročie augustovej okupácie znovu otvorilo otázky okolo komunistickej minulosti Petra Pavla a jeho údajného „vítania“ sovietskych vojsk. Dôrazne sa ho zastal komentátor Petr Fischer. Argumentuje najmä tým, že Pavel bol vtedy ešte dieťa. Proti tomu sa však ozval ekonóm Miroslav Singer, podľa ktorého nemožno Pavlove neskoršie postoje a kariéru tak jednoducho ospravedlňovať.
Minulosť prezidenta Petra Pavla je opäť predmetom debát a kritiky. Jeho odporcovia mu pripomínajú predovšetkým pôsobenie pred novembrom 1989 a v súvislosti s augustom 1968 o ňom niektorí hovoria ako o „vítačovi“ sovietskych okupantov.
Dôvodom je predovšetkým to, čo Pavel sám o vtedajších udalostiach napísal takmer o dve desaťročia neskôr, keď už ako dospelý muž budoval kariéru v komunistickej armáde.
Vo svojom životopise z roku 1987 Pavel spomínal na leto 1968 a sovietskych známych svojej rodiny. Opísal, že mu otec vysvetlil podstatu situácie v kontraste medzi ich sovietskymi priateľmi a vtedajšou protisovietskou náladou. Spomenul aj posmech spolužiakov pre svoj vzťah k sovietskym priateľom a uviedol, že ho to v jeho názore ešte utvrdilo.
Práve tieto pasáže sú opakovane pripomínané ako doklad Pavlovho vtedajšieho prosovietskeho postoja.
Na kritiku Pavlovej minulosti teraz reagoval komentátor týždenníka Euro Petr Fischer. Postavil sa proti tvrdeniu, že prezident vítal v roku 1968 okupačné vojská. Ako hlavný argument použil Pavlov vtedajší vek.
„Na sociálnych sieťach už čítam, že Petr Pavel vítal v roku 1968 okupačné vojská, lenže vtedy mal sedem rokov,“ napísal Fischer na sociálnej sieti X.
Sám pritom siahol po irónii, keď spomenul Václava Klausa, „ktorý vo štyroch rokoch staval barikády v Prahe a od prvého roku si pamätá atmosféru heydrichiády“.
Ani Fischer pritom Pavlovo neskoršie prispôsobenie sa normalizačnému režimu nepopiera. Upozorňuje však na to, že zďaleka nebol jediný.
„Formálny súhlas s okupáciou neskôr počas normalizácie okrem iného aj kvôli práci vyjadrila väčšina obyvateľov ČSSR, napríklad vstupom do KSČ (Babiš, Pavel) alebo SSM a podobne. Nič obdivuhodné, ale ani výnimočné,“ uviedol.
Fischerov príspevok vyvolal na sociálnej sieti búrlivú diskusiu.
Nemalá časť komentujúcich odmietala zľahčovanie Pavlovej minulosti s argumentom, že pri prezidentovi republiky nemožno niekdajšie pôsobenie v KSČ a postoje z obdobia normalizácie odbiť ako obyčajnú formalitu.
Objavovali sa aj výčitky voči Pavlovým voličom, že jeho komunistickú minulosť bagatelizujú. Zaznievali tiež názory, že by pre ňu nemal opätovne kandidovať na prezidenta.
Na Fischerov príspevok reagoval aj komentátor Hospodářských novín Petr Honzejk. Aj on Pavlove dobové postoje zasadil do pomerov vtedajšieho režimu a poukázal na „vynútenú dvojitú tvár“.
„Ľudia radi zabúdajú, aké slohové práce boli nútení písať napríklad na gymnáziu a ako pekne v nich vyzeralo trebárs ‚mierové úsilie sovietskych internacionalistov a celého socialistického tábora‘ či ako sa to všelijako označovalo... Ale zamieňať vynútenú dvojitú tvár za súhlas, samozrejme, možno, keď sa to hodí, rovnako ako to odmietať, keď sa to nehodí,“ napísal.
Proti Fischerovmu vysvetľovaniu Pavlovej minulosti sa ostro vymedzil ekonóm a bývalý guvernér Českej národnej banky Miroslav Singer.
Odmietol predovšetkým argument, ktorý Pavlovo konanie zasadzuje do všeobecnej praxe života počas normalizácie.
„To je teda veľké miešanie, veľké a zbytočné. Nie každý vstupoval do KSČ a chcel byť profesionálnym lampasákom boľševickej armády, takže ešte v 80. rokoch musel explicitne chváliť inváziu Rusákov v roku 1968,“ reagoval Singer.
Spor okolo prezidentovej minulosti v ostatných dňoch opäť zosilnel v súvislosti s výročím okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968. Pavlova minulosť sa pritom dostáva do ostrého kontrastu s jeho dnešnými postojmi.
O to výraznejšie pôsobí jeho tohtoročné vystúpenie pred budovou Českého rozhlasu, kde pri pripomienke augustových udalostí hovoril o obetiach okupácie a význame obrany slobody a slobodných médií.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
pred 11 min
pred 2 hod
pred 3 hod
Dr. Ladislav Skrak bol cenou Ladislava Novomeského ocenený za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry v kontexte popularizácie osobnosti Ladislava Novomeského.
Ruskí hokejisti sa vracajú na veľký turnaj. IIHF ich stále nechce, FISU ich však pustila. V Číne môžu naraziť aj na Slovensko.
Ivan Štubňa komentuje kauzu dopravných radarov s ruskými komponentmi, tvrdenia PS o telefónnych číslach a širšiu diskusiu o kybernetickej bezpečnosti.
Zelenskyj odmieta vypísať voľby, lebo by vraj rozdelili krajinu. Toto isté kedysi tvrdil aj Hitler a Mussolini. Progresívci na Slovensku na čele so Šimečkom a Korčokom glorifikujú Zelenského preto, lebo sú takí istí fašisti ako on.
Neschopnosť ukázali na vlastnej téme...
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Neverím, že ako politický komentátor zaraďujem bulvárnu tému do komentára!
Boľševník obrovský rastie aj v lete 2026. Stačí kontakt so šťavou a slnko. Profesor opísal týždne bolesti a pľuzgiere.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.