Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny (HACC) v utorok 25. augusta rozhodol , že bývalá zástupkyňa šéfa prezidentskej kancelárie Iryna Mudrová pôjde do väzby. Súd jej nariadil predbežné zadržanie na 60 dní s možnosťou prepustenia na kauciu vo výške 20 miliónov hrivien (približne 447-485 tisíc amerických dolárov). Štátni zástupcovia zo Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAPO) pritom žiadali kauciu 150 miliónov hrivien .
Sudca Ihor Strohyj po niekoľkých rokovaniach čiastočne vyhovel návrhu obžaloby. Ak Mudrová kauciu zaplatí, bude musieť dodržiavať niekoľko prísnych obmedzení. Okrem iného musí pravidelne dochádzať na výsluchy NABU a prokuratúru a bez predchádzajúceho povolenia nesmie opustiť Kyjevskú oblasť ani samotný Kyjev. Zároveň bude mať povinnosť odovzdať cestovné doklady, nosiť elektronický náramok a úplne sa vyhýbať kontaktu so svedkami aj ďalšími podozrivými v tomto prípade.
Po vyhlásení rozsudku Mudrová uviedla, že sa pokúsi potrebnú sumu zhromaždiť. Časť peňazí má údajne sama a počíta s pomocou priateľov a známych. Jej právnici zároveň zvažujú odvolanie.
Operácia s krycím názvom „Forrest Gump“
Mudrová figuruje medzi podozrivými v rozsiahlej akcii ukrajinských protikorupčných orgánov NABU a SAPO, ktorá nesie krycí názov „Forrest Gump“. Podľa vyšetrovateľov sa podieľala na legalizácii približne 150 miliónov hrivien , ktoré mali slúžiť na zaplatenie kaucie pre jedného z podozrivých v inej kauze, a tiež na operáciách spojených s nelegálnym ovládaním firiem a majetku. Ďalšími podozrivými sú bývalý poslanec Maksym Mykytas a súčasný poslanec Vadym Stolar.
Prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Mudrovú z funkcie 19. augusta, teda v rovnaký deň, keď protikorupčné orgány oznámili podozrenie a vykonali domové prehliadky. Mudrová predtým pôsobila okrem iného ako námestníčka ministra spravodlivosti. V prezidentskej kancelárii sa venovala právnym otázkam vrátane snáh o zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie.
Rozhodnutie súdu vychádza z materiálov, ktoré podľa prokuratúry zahŕňajú odpočúvanie a ďalšie dôkazy naznačujúce riziko úteku a možné ovplyvňovanie konania. Obhajoba tieto závery spochybňuje. Prípad sledujú ako ukrajinské, tak medzinárodné médiá.
Pred niekoľkými dňami Mudrová na sieti X napísala: "Svoje dobré meno budem hájiť sama bez toho, aby som do tohto boja zaťahovala štát. Som vďačná za príležitosť, že som mohla venovať viac ako štyri roky tomu, čo považujem za svoje životné dielo: hnať Rusko a jeho najvyššie vedenie k zodpovednosti za agresiu, obnoviť spravodlivosť pre našich občanov a zaistiť náhradu škôd, ktoré nám boli spôsobené.“
V novembri praskla kauza „Zelenského peňaženky“
Väzba Iryny Mudrovej nie je prvým prípadom, keď protikorupčné vyšetrovanie dosiahlo až do blízkosti ukrajinského prezidenta. Hlavný denník už v novembri informoval o rozsiahlej kauze Midas, ktorej ústrednou postavou sa stal podnikateľ Tymur Mindič, označovaný ukrajinskými médiami za „Zelenského peňaženku“.
Mindič bol dlhoročným obchodným partnerom Volodymyra Zelenského a pomáhal mu budovať zázemie v produkčnom štúdiu Kvartal 95, kde vznikol aj seriál Sluha národa. Práve ten Zelenskému otvoril cestu z televíznej obrazovky až do prezidentského úradu. Podľa Kyiv Independent po jeho víťazstve získali rôzne politické funkcie desiatky niekdajších pracovníkov štúdia.
Vyšetrovatelia Mindiča podozrievali z účasti na úplatkárskom systéme v ukrajinskej energetike, ktorého objem mal presahovať 100 miliónov dolárov. Prípad sa týkal najmä štátneho jadrového gigantu Enerhoatom a peňazí určených okrem iného na ochranu energetickej infraštruktúry pred ruskými útokmi.
V odpočúvaniach protikorupčných orgánov vystupoval Mindič pod prezývkou „Carlson“, zatiaľ čo vtedajší minister spravodlivosti a bývalý šéf rezortu energetiky Herman Haluščenko bol označovaný ako „profesor“. Pri razii v Mindičovom dome policajti našli hrivny a doláre v miliónových čiastkach, samotný podnikateľ však krátko pred zásahom opustil Ukrajinu.
Podľa najčerstvejších informácií z ukrajinských sociálnych sietí mala v týchto väzbách figurovať aj Mudrová. Keď Mindič utiekol do Izraela, mal naďalej celkom bez problémov riadiť svoj ukrajinský biznis a napriek zástupkyni šéfa prezidentskej kancelárie dokonca posielať peniaze na kauciu pre „profesora“ Haluščenka.
Kauzu sprevádzal aj politický stret o nezávislosť vyšetrovateľov. Ukrajinský parlament v júli schválil zmeny, ktoré fakticky podriaďovali Národný protikorupčný úrad NABU a Špecializovanú protikorupčnú prokuratúru SAPO najvyššiemu prokurátorovi. Zelenskyj zákon podpísal, po protestoch v uliciach a kritike západných spojencov však ustúpil a podporil obnovenie nezávislosti oboch inštitúcií.
Novembrová kauza tak odkryla nielen podozrivé finančné toky v energetike, ale aj úzke väzby medzi vyšetrovanými podnikateľmi, členmi vlády a ľuďmi z prezidentovho niekdajšieho profesijného okruhu.
Útek cez Poľsko vyvolal ďalšie otázky
O niekoľko dní neskôr sa objavili podrobnosti o tom, ako sa Tymurovi Mindičovi podarilo Ukrajinu opustiť. Podnikateľ prekročil ukrajinsko-poľskú hranicu v noci z 9. na 10. novembra o 2.09 hodine, teda len niekoľko hodín pred príchodom vyšetrovateľov NABU do jeho bytov.
Do Poľska mal pricestovať v čiernom Mercedese S-350 prenajatom od levovskej spoločnosti zameranej na diskrétnu prepravu klientov. Vo Varšave sa ubytoval v luxusnom hoteli Raffles Europejski, pomodlil sa v synagóge Chabad Lubavič a potom odletel charterovým letom do Tel Avivu. Ukrajinské úrady o jeho zadržaní oficiálne nepožiadali, poľskou pasovou kontrolou tak prešiel ako bežný cestujúci.
Okolnosti úteku spochybnil bývalý poľský premiér Leszek Miller. Pýta sa, či Varšava o príchode muža spájaného s miliardovou korupčnou aférou nevedela, alebo či dokonca nedostala žiadosť o vytvorenie bezpečného tranzitného koridoru pre človeka, ktorého zmiznutie mohlo byť pre Kyjev politicky výhodné.
"Osoba podozrivá z účasti na krádeži desiatok miliónov dolárov vstúpi do Poľska, strávi noc v centre Varšavy, prejde colnou kontrolou na našom letisku a bez najmenšieho zádrhelu odletí do Izraela. Nikto sa na nič nepýta a všetci sa správajú, ako by sa nič nestalo," kritizoval Miller mlčanie poľských úradov.
Kauza si medzitým začala vyberať politickú daň aj v Kyjeve. Zelenskyj žiadal odchod niektorých členov vlády a na utečeného Mindiča, ktorý mal podľa NABU riadiť „práčovňu“ peňazí získaných trestnou činnosťou, uvalil sankcie. Podľa Financial Times sa ukrajinský prezident súčasne snažil zabrániť tomu, aby škandál ďalej oslaboval jeho postavenie.
Mindič vypátraný v Izraeli. Mal byť len „špičkou ľadovca“
S ďalšími odhaleniami sa však začal kaziť aj pôvodný obraz Mindiča ako hlavy celého korupčného súkolia. S blížiacim sa záverom roka prišli informácie o tom, že utečeného Tymura Mindiča vypátral novinár Ukrajinskej pravdy Mychajlo Tkač na pláži v Tel Avive. Podnikateľ sa mal pred štábom najprv skrývať mimo verejných miest a nosiť čierne okuliare s klobúkom, aby ho bolo ťažšie spoznať.
Mindič novinárom povedal, že sa jeho rodina presťahovala do Izraela už približne pred desiatimi rokmi a deti tam chodia do školy. Dal tiež najavo, že sa do Kyjeva vrátiť nemieni a v prípade nechce vypovedať. Obvinenie proti sebe odmietol ako „manipuláciu“.
Za skutočne zásadný posun však možno považovať slová detektíva NABU Ruslana Mahamedrasulova. Ten spochybnil oficiálny obraz Mindiča ako hlavy celej skupiny a označil ho iba za „špičku ľadovca“.
"Nikdy som neveril, že Mindič je kľúčovou postavou za všetkými týmito projektmi. Vzhľadom na rozsah a spôsob, akým boli realizované, to jednoducho nie je možné," uviedol vyšetrovateľ. Podľa neho vedú nitky kauzy Midas vyššie do ukrajinskej politiky, konkrétne mená však kvôli pokračujúcemu vyšetrovaniu odmietol uviesť.
Mahamedrasulov pritom na materiáloch ku kauze pracoval približne šesť mesiacov pred svojím zadržaním. Po viac ako desiatich rokoch služby v NABU skončil v júli 2025 vo väzbe, keď ho ukrajinská bezpečnostná služba obvinila spolu s jeho otcom z predaja technického konope Rusku. Hneď nasledujúci deň parlament prijal zákon, ktorý protikorupčné orgány NABU a SAPO zbavoval nezávislosti.
Detektív neskôr tvrdil, že bol na vyšetrovateľa vyvíjaný systematický tlak, aby od rozpracovaných prípadov ustúpili. "Chceli nad nimi získať kontrolu. Ja som bol len ďalším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa," opísal.
Od „špičky ľadovca“ až k bývalej pravej ruke Zelenského
Obraz Mindiča ako obyčajnej „špičky ľadovca“ dostal v máji ďalšie obrysy. A síce, keď sa pozornosť ukrajinských vyšetrovateľov presunula aj k Andrijovi Jermakovi , niekdajšiemu šéfovi prezidentskej kancelárie a dlhoročnej pravej ruke Volodymyra Zelenského. Protikorupčné úrady ho označili za podozrivého z účasti v skupine, ktorá mala prostredníctvom luxusného rezidenčného projektu severne od Kyjeva vyprať viac ako 40 miliónov hrivien.
Podľa serveru Kyiv Independent mala skupina plánovať výstavbu štyroch súkromných rezidencií, každé s rozlohou približne tisíc metrov štvorcových. Súčasťou areálu mal byť spoločný wellness komplex s kúpeľmi a bazénom, pričom náklady na jediný dom mali presiahnuť milión dolárov. Jermak vlastníctvo nehnuteľností odmietol. „Nevlastním žiadne domy, mám len jeden byt a jedno auto, ktoré ste videli,“ obhajoval sa.
Vyšetrovatelia podľa policajného zdroja pracovali s verziou, že peniaze na výstavbu luxusných domov poskytli ľudia spájaní s korupčnou schémou okolo štátneho Energoatomu. Jedna z rezidencií mala byť podľa ich podozrenia určená práve Jermakovi. Vyšetrovanie sa pritom už nerozpínalo iba nad energetikou, ale zasiahlo aj obranný priemysel a časť ukrajinskej zbrojnej výroby vrátane spoločností vyrábajúcich drony.
Protikorupčné agentúry NABU a SAPO súčasne zdôraznili, že prezident Zelenskyj v prípade nevystupuje ako podozrivý a jeho meno sa v predbežnom vyšetrovaní neobjavuje. Škandál však zasiahol jeho najbližšie okolie v mimoriadne citlivej chvíli – počas vojny a súčasne v snahe Kyjeva presvedčiť Európsku úniu, že Ukrajina dokáže s korupciou na najvyšších miestach skutočne bojovať.
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko varoval, že podobné aféry „podkopávajú obranné schopnosti, poškodzujú medzinárodnú reputáciu a rozhodne nepomáhajú európskej integrácii“. Opozičný poslanec Jaroslav Jurčyšyn potom spochybnil, že by Zelenskyj o počínaní svojich najbližších spolupracovníkov nič nevedel. „Je pre mňa ťažké uveriť, že nemal informácie o tom, čo robia jeho blízki spolupracovníci a čo sa deje,“ uviedol.
Na kauciu vraj nemal. Napriek tomu sa zrazu našlo 154 miliónov
Príbeh dostal vzápätí ďalšiu, takmer grotesknú zápletku. Andrij Jermak, ktorý pred súdom tvrdil, že na mnohomiliónovú kauciu nemá a nevie ani o nikom, kto by ju za neho mohol zložiť, nakoniec väzobnú celu opustil .
Protikorupčný súd ho pôvodne poslal na 60 dní do väzby s možnosťou prepustenia po zaplatení 140 miliónov hrivien. Jermak podľa denníka The Washington Post súdu oznámil, že čiastkou vo výške 3,2 milióna dolárov nedisponuje a netuší, kto by ju mohol uhradiť. Tvrdil tiež, že si na súd nepriniesol ďalšie oblečenie ani osobné veci, pretože počítal s tým, že zostane za mrežami.
Lenže peniaze sa nakoniec našli, a dokonca s rezervou. Ako upozornila Ukrajinská pravda, na Jermakovu kauciu dorazilo takmer dvesto samostatných platieb. Medzi nimi boli aj symbolické príspevky vo výške jedinej kopejky. Celkom sa podarilo vybrať viac ako 154 miliónov hrivien.
Jermak bol následne prepustený s elektronickým monitorovacím náramkom. Musel odovzdať cestovný pas, informovať úrady o svojom pohybe a dostaviť sa ku každému ďalšiemu súdnemu pojednávaniu.
Vyšetrovatelia medzitým rozkrývali skupinu, ktorá mala v rokoch 2021 až 2025 prostredníctvom transakcií spojených s výstavbou luxusných rezidencií vyprať približne 10,4 milióna dolárov. Časť peňazí mala podľa ich verzie pochádzať z korupčných schém v ukrajinskej energetike a okolo štátneho prevádzkovateľa jadrových elektrární Energoatom. Jermak všetky obvinenia odmieta a označuje ich za nepodložené.
Päťdesiatjedenročná Iryna Mudrová , ktorá dlhé roky pôsobila ako právnička v bankovom sektore, začínala v službách štátu za prezidenta Zelenského ako námestníčka ministra spravodlivosti, kde pracovala na príprave sankcií pre Rusko a podkladoch pre stíhanie vojnových zločinov. Riešiť mala aj zriadenie osobitného fondu na kompenzáciu vojnových škôd.
V marci 2024 prešla do prezidentskej kancelárie k Volodymyrovi Zelenskému. Už predtým mala jazdiť po západných krajinách spoločne s jeho manželkou Olenou. Ako zástupkyňa riaditeľa kancelárie mala byť jednou z hlavných architektiek medzinárodného kompenzačného mechanizmu pre Ukrajinu.