Návšteva šéfa CIA v Moskve vyvolala značný rozruch. Zahraničné médiá sa predbiehajú v špekuláciách o tom, o čom John Ratcliffe v ruskej metropole rokoval. Objavujú sa pritom aj pomerne bizarné verzie. Medzitým je Paríž nespokojný s Kyjevom – predmetom sporu sa stali nákupy zbraní. A Donald Trump opäť provokuje Kanadu. Zdá sa, že americký prezident nemá náladu na konštruktívny dialóg a svojich susedov dráždi posmešným návrhom premenovať jazero Ontario na „Lake America“.
Nevyriešená záhada
Zdá sa, že návšteva riaditeľa CIA v Rusku mala zostať utajená. Lietadlo však pozornosti neuniklo. Vojenský transportný Boeing C-17A Globemaster III rýchlo zachytili monitorovacie kanály a začali sa špekulácie, koho významného môže prepravovať. Navyše smeroval priamo na moskovské letisko Vnukovo.
Trasu lietadla sa podarilo rýchlo zrekonštruovať: z americkej vojenskej základne Andrews neďaleko Washingtonu zamierilo najskôr do Rigy a odtiaľ do Moskvy. Na palube mal byť šéf CIA John Ratcliffe. Išlo by o jeho prvú návštevu ruskej metropoly od nástupu do funkcie.
Udalosť takéhoto významu prirodzene pritiahla pozornosť svetových médií. Zároveň ju však obklopuje hrubý závoj tajomstva. Nie je známe, s kým Ratcliffe rokoval ani čo bolo predmetom rozhovorov. K návšteve zatiaľ neboli zverejnené žiadne oficiálne podrobnosti.
Reuters upozorňuje, že Kremeľ odmietol poskytnúť vysvetlenie Ratcliffovej návštevy.
Podľa agentúry sa posledný priamy let amerického lietadla z Európy do Ruska uskutočnil v januári tohto roka. Na palube boli osobitní vyslanci Steven Witkoff a Jared Kushner, ktorí cestovali na rokovania s Vladimirom Putinom o Ukrajine.
Reuters zároveň tvrdí, že pred Ratcliffovou návštevou Spojené štáty vyzvali Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruské územie, ktoré by mohli predstavovať riziko pre vysokopostavených amerických predstaviteľov.
Denník The Independent pripomenul, že priame lety amerických lietadiel z Európy do Ruska sú mimoriadne zriedkavé. Posledný významnejší let sa podľa neho uskutočnil v januári v súvislosti s diplomatickými rokovaniami.
Záhada teda pretrváva.
Keďže C-17 Globemaster je určený na prepravu veľkého množstva nákladu na veľké vzdialenosti vrátane vojakov a vojenskej techniky, jeho nečakaný prílet vyvolal množstvo teórií, poznamenáva NDTV.
A verzií je skutočne veľa. The i Paper napríklad uviedol, že šéf CIA mohol rokovať o diplomatickej výmene alebo výmene väzňov. Viaceré zahraničné médiá zase špekulujú o existencii „tajného diplomatického kanála“, ktorý má medzi Washingtonom a Moskvou naďalej fungovať.
The New York Times pripomína, že Ratcliffe bol už skôr administratívou prezidenta Trumpa zaradený do vyjednávacieho tímu, ktorý sa venuje možnostiam ukončenia konfliktu na Ukrajine.
Novinári britskej BBC sa s odvolaním na vojenských analytikov domnievajú, že návšteva môže súvisieť aj s „riadením eskalácie“ na pozadí nedávnej „podozrivej aktivity“ dronov v Nemecku.
CNN naopak uvádza, že Ratcliffova návšteva by mohla súvisieť so stratégiou amerického ministerstva financií označovanou ako „Operation Economic Outcast“, ktorej cieľom má byť ďalšia ekonomická izolácia Iránu. Podľa tejto verzie sa Biely dom snaží zabrániť pokračovaniu rusko-iránskej vojensko-technickej spolupráce v čase, keď Washington zavádza voči Teheránu ďalšie tvrdé sankcie.
Objavili sa však aj oveľa menej pravdepodobné vysvetlenia. Niektoré západné médiá špekulovali, že Ratcliffe údajne cestoval do Moskvy v súvislosti s možnou novou vlnou mobilizácie v Rusku. Podobné fámy sa pritom objavujú opakovane, hoci ruské úrady ich v minulosti odmietali.
Premenuje Trump jazero Ontario?
Donald Trump naďalej prilieva olej do ohňa v čoraz napätejších vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Kanadou. Nedávno ostro kritizoval kanadskú vládu a niektorých jej predstaviteľov označil za klaunov. Amerického prezidenta nahnevalo, že kanadskí vyjednávači odmietli pristúpiť na podmienky Washingtonu, čo viedlo k ďalšiemu kolu obchodného sporu medzi oboma krajinami.
Tentoraz Trump obrátil pozornosť na jazero Ontario, jedno z Veľkých jazier, ktoré zároveň tvorí časť prirodzenej hranice medzi USA a Kanadou.
Ako 25. augusta informovala agentúra Reuters, Trump nečakane vyhlásil, že jazero Ontario by sa mohlo premenovať. Podľa jeho návrhu by sa z neho stalo „Lake America“.
„Keďže už neočakávame, že budeme mať významný obchodný vzťah s Ontáriom,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti.
Zaujímavé je, že Kanaďania na podobné provokácie reagovali už vopred. Ešte pred Trumpovým príspevkom kanadský minister zodpovedný za obchod so Spojenými štátmi Dominic LeBlanc v rozhovore pre CNBC povedal, že Ottawa nemá v úmysle reagovať na každé kontroverzné vyjadrenie americkej administratívy na sociálnych sieťach.
„Už niekoľko mesiacov sa naša federálna vláda rozhodla nereagovať na každodenné príspevky na sociálnych sieťach, či už pochádzajú od prezidenta alebo ministrov,“ uviedol LeBlanc.
V Kanade si tak zrejme osvojili známu internetovú zásadu: „Nekŕmte trolla.“
Priateľstvo je priateľstvo, ale peniaze sú peniaze
Euronews tvrdí, že medzi Ukrajinou a Francúzskom vznikol výrazný spor. Spojenci sa nevedia zhodnúť na nákupoch zbraní, konkrétne na tom, kde môže Kyjev míňať peniaze z európskej finančnej pomoci.
Paríž údajne presadzuje obmedzenie výdavkov z európskeho úveru na nákupy mimo Európskej únie. Francúzska logika je zrejmá: miliardy eur poskytnuté Ukrajine by podľa Paríža mali čo najviac podporovať aj európsky obranný priemysel.
Niektorí ďalší členovia aliancie však s takýmto prístupom nesúhlasia a tvrdia, že Kyjev by mal mať väčšiu slobodu pri výbere dodávateľov zbraní.
V apríli tohto roka EÚ schválila úver vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027. Z tejto sumy má byť 60 miliárd eur určených na vojenské potreby.
Súčasné pravidlá pritom umožňujú použiť najviac 35 percent obranného rozpočtu na vojenské produkty z tretích krajín. Výnimky sú možné napríklad vtedy, ak v EÚ neexistuje porovnateľný výrobok, jeho dodacia lehota je príliš dlhá alebo je európske riešenie výrazne drahšie.
Francúzsko teraz podľa Euronews požaduje, aby sa takéto výnimky prehodnocovali pri každej novej transakcii. Jednoducho povedané: ak sa v Európe objaví vhodná alternatíva, Kyjev by mal prednostne nakupovať od európskych výrobcov.