Boľševník obrovský rastie aj v lete 2026. Stačí kontakt so šťavou a slnko. Profesor opísal týždne bolesti a pľuzgiere.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Nepretržitá bolesť, obrovské pľuzgiere a týždne utrpenia. Takto môže dopadnúť stretnutie s boľševníkom obrovským, jednou z najnebezpečnejších inváznych rastlín na Slovensku. Profesor Alexander Fehér z Nitry si jeho účinky vyskúšal na vlastnej koži. A rastlina sa zo Slovenska stále nestratila. Aj v lete 2026 ju ochranári likvidujú na viacerých miestach.
Boľševník obrovský je mohutná rastlina vysoká dva až päť metrov. Má hrubú, dutú a pozdĺžne ryhovanú stonku, často s červenými škvrnami. Jeho spodné listy môžu mať až 1,5 metra. V lete vytvára veľké biele súkvetia, ktoré môžu mať v priemere okolo pol metra. Na pohľad môže pripomínať neškodné rastliny z čeľade zelerovitých. Práve podobnosť môže byť zradná.
Nebezpečenstvo sa ukrýva v miazge. Obsahuje fototoxické furanokumaríny, ktoré reagujú s UV žiarením. Po kontakte so šťavou preto nemusí človek cítiť nič mimoriadne. Stačí však následné vystavenie slnku a na koži sa môže rozvinúť bolestivá reakcia podobná popálenine.
Profesor Alexander Fehér zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa s boľševníkom stretol ešte počas doktorandského štúdia. V rámci výskumu nepôvodných rastlín prechádzal terén a v povodí Nitry zaznamenal osem lokalít, kde sa rastlina vyskytovala mimo samotného povodia. Jednou z nich bolo Veľké Zálužie.
Prvé kontakty prebehli bez zranenia. Chránilo ho oblečenie. Pri ďalšom pohybe v poraste už také šťastie nemal. Rastliny sa dotkol a následne vystavil koleno slnku. „Cítil som, že som sa dostal do kontaktu s rastlinou, ale nepripisoval som tomu vážnosť,“ opísal. Potom sa objavili pľuzgiere.
Dermatovenerologička Michaela Blaško vysvetľuje, že rozhodujúce je UVA žiarenie. Bez neho je reakcia minimálna. Po vystavení slnku však môže byť poškodenie kože výrazné. Reakcia navyše neprichádza okamžite. Začervenanie a pálenie sa môžu objaviť až po 12 až 24 hodinách a pľuzgiere vrcholia po dvoch až troch dňoch.
Fehér mal na kolene približne osem pľuzgierov. Boli veľké, vodnaté a bolestivé. Bolesť prirovnal k skutočným popáleninám. „Tá bolesť je súvislá, 24-hodinová. Trvala niekoľko týždňov a bola veľmi nepríjemná,“ opísal.
V jeho prípade sa utrpenie natiahlo približne na mesiac. K lekárovi vtedy nešiel. Dnes by podľa vlastných slov postupoval inak. „Nikomu to neodporúčam, aby sa dotkol tejto rastliny,“ povedal.
Následky nemusia skončiť zahojením pľuzgierov. Tmavé pigmentové škvrny môžu na koži zostať mesiace až roky a pri hlbšom poškodení môžu vzniknúť aj jazvy. Fehérovi však poškodenie kože napokon úplne zmizlo.
Ak sa človek šťavou potrie, postihnuté miesto treba čo najskôr umyť vodou a mydlom a následne ho chrániť pred slnkom. Pľuzgiere netreba svojvoľne prepichovať. Pri rozsiahlejšom poškodení kože alebo zasiahnutí citlivých miest je namieste lekárske ošetrenie.
Riziko sa nekončí pri pokožke. Pri mechanickom poškodení rastliny sa uvoľňuje miazga. Pri kosení sa môžu do vzduchu dostať jej drobné kvapôčky. Preto nie je bezpečné likvidovať boľševník bez ochranných pomôcok. Štátna ochrana prírody odporúča pri manipulácii ochranu pokožky, očí aj dýchacích ciest.
Nebezpečné je aj zasiahnutie očí. Môže dôjsť k zápalu spojiviek a poškodeniu rohovky. V najhorších prípadoch hrozí aj vážne poškodenie zraku. Mimoriadne rizikové je vdýchnutie rozptýlenej šťavy.
Odborníci upozorňujú najmä na deti. Duté stonky môžu vnímať ako hračku a používať ich ako píšťalky či ďalekohľady. Takýto kontakt môže viesť k poraneniu tváre alebo dýchacích ciest.
Fehér pozná aj prípady, keď si ľudia rastlinu pomýlili s liečivou archangelikou. Urobili z nej čaj a viacerí ho vypili. Skončili v nemocnici. Podľa Fehéra im pomohlo aj to, že v tomto prípade nedošlo k fotoreakcii.
Zdroj: FB/Biosphere Reserve Polana
Boľševník nie je nebezpečný iba pre ľudí. Jeho problémom je aj mimoriadna schopnosť šíriť sa. Jedna rastlina môže vytvoriť približne 20- až 30-tisíc semien. Tie sa môžu šíriť vetrom, no na väčšie vzdialenosti ich prenáša najmä voda. V pôde si pritom môžu zachovať klíčivosť aj niekoľko rokov.
Rastlina navyše skoro na jar vytvára veľké listy, ktoré zatienia pôvodnú vegetáciu. Postupne tak vytláča domáce druhy a mení charakter celého stanovišťa. Pri väčšom rozšírení môže vytvárať rozsiahle porasty s nízkou druhovou rozmanitosťou.
Aj preto je jeho likvidácia beh na dlhú trať. Nestačí odstrániť jednu rastlinu a považovať problém za vyriešený. Zásahy treba opakovať a kontrolovať, či sa na lokalite neobjavili nové jedince. Štátna ochrana prírody ho eviduje ako invázny druh vzbudzujúci obavy Európskej únie.
Likvidácia boľševníka pokračuje roky. Vo Veľkom Záluží sa obec snaží rastlinu odstraňovať opakovane. Úplne sa jej zbaviť nedokáže. Chemický postrek tam nepoužívajú pre riziko spojené s podzemnými vodami a rastlinu likvidujú strojovým kosením.
Aktuálne prípady ukazujú, že nejde o starý problém. V júli 2026 pracovníci Správy TANAP-u odstránili pri trati Tatranských elektrických železníc vo Vyšných Hágoch 13 kvitnúcich jedincov. Odstránili aj súkvetia, aby zabránili dozretiu semien a ďalšiemu šíreniu.
Začiatkom augusta upozornila na výskyt boľševníka CHKO Horná Orava. Ochranári uviedli, že rastlina sa nachádza na viacerých lokalitách Oravy. Problémom nie je iba zdravotné riziko. Invázny druh vytláča pôvodné rastliny a mení biotopy.
Na Kysuciach je situácia priaznivejšia. Dlhoročný opakovaný manažment tam dokázal počet rastlín výrazne znížiť. Príklad z Harvelky ukazuje, že systematická likvidácia môže porast dostať na zlomok pôvodného rozsahu. Problém však zostáva v tom, že zásahy treba vykonávať opakovane.
Boľševník obrovský rastie najmä na vlhkých a živinami bohatých pôdach, často pri vodných tokoch, na lúkach, okrajoch lesov a na menej využívaných miestach. Ak sa objaví na pozemku, nestačí ho jednoducho nechať tak.
Podľa pravidiel pre invázne nepôvodné druhy má vlastník, správca alebo užívateľ pozemku povinnosť zabrániť ich šíreniu a pri ich výskyte ich odstraňovať. Spôsob zásahu však treba prispôsobiť lokalite a druhu rastliny.
Pri boľševníku je dôležitá predovšetkým bezpečnosť. Neberte ho holými rukami a nesnažte sa ho kosiť bez ochrany. Pri manipulácii môže dôjsť k zasiahnutiu kože, očí alebo dýchacích ciest. Pri väčšom poraste je rozumnejšie obrátiť sa na odborníkov. ŠOP SR zároveň uvádza, že pri odstraňovaní inváznych druhov sa používajú osobitné postupy a pri boľševníku sa preferujú mechanické metódy.
Boľševník obrovský nie je jediným nebezpečným zástupcom rodu Heracleum. Na Slovensku sa eviduje aj boľševník Sosnovského, ktorý má podobné zdravotné účinky a rovnako patrí medzi invázne druhy vzbudzujúce obavy EÚ.
Pri neistej identifikácii preto nie je dobrý nápad rastlinu chytať, lámať alebo kosiť „na skúšku“. Fotografia a konzultácia s odborníkmi sú bezpečnejšie než vlastný experiment.
Boľševník teda nie je iba problém ochranárov. Aj v lete 2026 rastie na Slovensku a môže vážne poškodiť zdravie. Pri tejto obrovskej rastline platí jednoduché pravidlo: z diaľky obdivovať, rukami neskúšať.
Aktivista a kandidát na primátora Bratislavy upozorňujú na vlajku cudzieho štátu na Radničnej veži
Ruskí hokejisti sa vracajú na veľký turnaj. IIHF ich stále nechce, FISU ich však pustila. V Číne môžu naraziť aj na Slovensko.
Ivan Štubňa komentuje kauzu dopravných radarov s ruskými komponentmi, tvrdenia PS o telefónnych číslach a širšiu diskusiu o kybernetickej bezpečnosti.
Zelenskyj odmieta vypísať voľby, lebo by vraj rozdelili krajinu. Toto isté kedysi tvrdil aj Hitler a Mussolini. Progresívci na Slovensku na čele so Šimečkom a Korčokom glorifikujú Zelenského preto, lebo sú takí istí fašisti ako on.
Neschopnosť ukázali na vlastnej téme...
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Neverím, že ako politický komentátor zaraďujem bulvárnu tému do komentára!
Boľševník obrovský rastie aj v lete 2026. Stačí kontakt so šťavou a slnko. Profesor opísal týždne bolesti a pľuzgiere.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
