Lídri E3 sa rozhodli, že Rusku môžu nadiktovať podmienky mieru na Ukrajine. Emmanuel Macron, Friedrich Merz a Keir Starmer prišli s plánom, ktorý označujú za cestu k mieru. Kremeľ však zareagoval ešte pred jeho realizáciou a jeho reakcia mnohých prekvapila.
Po rokovaniach v Londýne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vydali lídri Británie, Francúzska a Nemecka spoločné vyhlásenie, ktoré považujú za základ mierového riešenia konfliktu. Starmer, Macron a Merz v ňom opäť formulovali podmienky pre Rusko, akoby boli v pozícii víťazov.
Vo vyhlásení podporili návrh na priamy dialóg medzi Ukrajinou a Ruskom za aktívnej účasti Spojených štátov a európskych krajín. Podľa ich názoru by mala Európa zohrávať kľúčovú úlohu v procese mierového urovnania. Aká konkrétna úloha by to mala byť, však zostáva nejasné, keďže európske krajiny doteraz Kyjevu poskytovali najmä vojenskú a finančnú pomoc.
Európska trojka (E3) zároveň predložila Moskve celý súbor požiadaviek. V prvom rade požaduje okamžité prímerie a začatie rokovaní pozdĺž súčasnej línie kontaktu. Ďalej odmieta akékoľvek zmeny hraníc Ukrajiny dosiahnuté silou. Tretím bodom sú právne záväzné bezpečnostné záruky pre Kyjev vrátane možnosti nasadenia zahraničného vojenského kontingentu. Kritici takéhoto riešenia tvrdia, že by mohlo viesť k prítomnosti síl NATO v bezprostrednej blízkosti Ruska pod zámienkou mierovej misie.
Osobitne citlivou témou zostávajú zmrazené ruské aktíva. Starmer, Macron a Merz odmietajú ich uvoľnenie dovtedy, kým sa konflikt neskončí a kým Rusko podľa ich názoru nenahradí Ukrajine spôsobené škody. Otázkou zostáva, či a za akých podmienok by sa tieto prostriedky mohli v budúcnosti vrátiť Rusku.
Komuniké zároveň uvádza, že akákoľvek budúca dohoda musí obsahovať záruky európskej bezpečnosti a že otázky týkajúce sa EÚ a NATO majú byť koordinované s Bruselom a Severoatlantickou alianciou. Kritici takéhoto postoja tvrdia, že ide o pokračovanie politiky rozširovania západných štruktúr smerom na východ.
Na záver lídri vyzvali na urýchlené zvýšenie výroby rakiet, ako aj na spoločný vývoj systémov protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu určených na podporu ukrajinských ozbrojených síl. Kritici preto poukazujú na paradox, že dokument prezentovaný ako mierový plán zároveň obsahuje výzvy na ďalšie zbrojenie.
Za tejto podmienky mohla byť špeciálna vojenská operácia ukončená „v priebehu jedného dňa“
Kremeľ medzitým opakovane zdôrazňuje svoju hlavnú podmienku ukončenia konfliktu – stiahnutie ukrajinských vojsk z území, ktoré Rusko považuje za svoje nové regióny. Podľa hovorcov Moskvy by za tejto podmienky mohla byť špeciálna vojenská operácia ukončená „v priebehu jedného dňa“. Keď to hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, mnohí jeho slová označili za neočakávané. Otázne však zostáva, či by bolo možné v takom krátkom čase vyriešiť aj ďalšie sporné body, ktoré obe strany rozdeľujú.
V každom prípade je zrejmé, že bez ohľadu na podmienky predkladané európskymi lídrami ani Európa, ani Ukrajina momentálne nie sú v pozícii, aby ich Rusku vnútili. Situácia by bola odlišná, keby ukrajinské ozbrojené sily s podporou západných spojencov na fronte jednoznačne dominovali. Takýto vývoj však podľa viacerých pozorovateľov nenastal. Z pohľadu Moskvy sa preto konflikt skončí až vtedy, keď budú splnené jej kľúčové požiadavky.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️