V pondelok večer, presne v deň 170. výročia úmrtia, sa v bratislavskom nákupnom centre konala slávnostná premiéra očakávaného historického filmu režisérky Mariany Čengel Solčanskej - Štúr. Po sklamaní z nedávnych filmov Duchoň i Nepela sa napätie stupňovalo, obavy boli obrovské, úniky šokujúce. Politológ Eduard Chmelár sa neváhal zahorúca podeliť o svoje postrehy na sociálnej sieti.
Režisérka sa už preslávila svojimi predošlými nezabudnuteľne angažovanými filmami:
- Slúžka (2022): Historická dráma o vzťahu dvoch dievčat v období prvej svetovej vojny a rozpadu Rakúsko-Uhorska,
- Únos (2017): Dráma o únose syna prezidenta Michala Kováča a mečiarizme,
- Sviňa (2020): Politický thriller inšpirovaný udalosťami na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka, ktorého premiéra sa stala súčasťou parlamentných volieb vo februári 2020.
Po "míľnikovej" vražde snúbencov ich šokujúco vyhral a premiérom sa stal Igor Matovič (OĽANO). Aj vzhľadom na odsúdenie šéfredaktora, ktorý len citoval Štúrove "antisemitské" výroky, sa mnohé redakcie netajili obavami, čo z neho vo veľkofilme liberáli vyrobia. Zdá sa, že obavy sa naplnili.
Režisér Bebjak sa aspoň priznal, že slnečného Duchoňa chcel odpudzujúcim fimom vyrvať mládeži, lebo spevák - podľa neho - dostačne nebojoval proti komunizmu. Režisérka však síce hovorí, že jej cieľom bolo priblížiť Štúra novým spôsobom: „Vo filme chceme vnímať Štúra cez optiku mladej ženy, skrz detaily, ktoré ho poľudšťujú a zatraktívňujú." Zároveň má byť filmový národovec Štúr "zrozumiteľný aj pre diváka, ktorý sa o dejiny 19. storočia, Štúrovcov a proces kodifikácie jazyka doposiaľ bližšie nezaujímal.“
Hoaxová Adela vyhrala
Aj DenníkN už priznal, že práve romantický vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou tvorí ústrednú dejovú líniu tohto výpravného filmu, pragmaticky navrhujú dokonca premenovať film na pravdivejšie: "ADELA." Režisérka upozorňuje na tajomnosť Adelinej postavy: „Po Adele Ostrolúckej nám totiž nezostal žiadny denník, žiadne osobné predmety, ktoré by verne odhaľovali jej osobnosť a povahu citov, aké prechovávala k Štúrovi.“ Historik Chmelár ďalej vysvetlí, že ľúbostná romanca šokujúco vznikla len v nemeckej dizertačnej práci v roku 1913 a infiltrovala aj učebné osnovy.
Film nad zlato!
S ostrým hodnotením vystúpil politický komentátor, bývalý poradca Roberta Fica (AMER-SD) a mediálny expert Eduard Chmelár. Uznal, že "slovenských historických filmov nikdy nie je dosť. Zvlášť tých o kľúčových osobnostiach našich dejín. Opätovne sa však presviedčam o tom, že ich nevieme robiť. Hlavnou príčinou sú nesmierne slabé scenáre. Je to dôsledok neduhu, keď režisér(ka) uverí, že dokáže byť režisérom, scenáristom a niekedy aj producentom zároveň. Veľmi podobné to bolo s úrovňou filmov Juraja Jakubiska: Odkedy si scenáre písal sám, išlo to s ním dolu vodou,“ napísal v úvode. Na premiéru Štúra, "ktorý STVR označila za ,najočakávanejší film roka', som šiel s miernou skepsou. Jej predchádzajúce politické agitpropy a dokonca ani rozprávky ma príliš neoslovili, takže toto dielko ma mohlo iba príjemne prekvapiť. Nestalo sa tak,“ pričom dodal, že pokus zobraziť Štúrovu dobu očami ženy podľa neho „zhorel hneď pri štarte“.
Hľadá sa Štúr!
Ocenil veľkolepú výpravu a novátorský prístup, ktorý si táto téma už dlhodobo pýta. "Prvú polovicu filmu som mal dojem, že pozerám pokračovanie Slúžky (predošlý film režisérky z rovnakého obdobia- pozn. vr). Rovnaké scény, rovnaké banálne príbehy uprostred chladných múrov nevykúreného kaštieľa, problémy s menštruáciou," analyzuje Chmelár. "Pozerali sme sa na svet očami Adely Ostrolúckej, no Štúr sa v tom príbehu úplne stratil a bol skôr okrajovou postavou. Keby autorka nazvala film „Adela a Ľudovít“, nemali by sme od neho iné očakávania ako od milostnej romance (napokon, knižná predloha sa volá "Milenec Adely Ostrolúckej"). Ale ona sľubovala film primárne o Ľudovítovi Štúrovi a jeho epochálnom jazykovom diele. A tento výsledok sme nedostali," reklamuje aj mediálny expert.
Hoax o milencoch z 1913!
"Ešteže režisérka priznala, že ľúbostný vzťah medzi Štúrom a Ostrolúckou je len legenda, ktorú nepotvrdzuje nijaký dôveryhodný zdroj. Presnejšie, celé si to vymyslela prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne, Helena Turcerová-Devečková. V roku 1913 obhájila dizertačnú prácu o Ľudovítovi Štúrovi, v ktorej si vyfantazírovala jeho ľúbostný pomer s Adelou Ostrolúckou: zrejme sa spoliehala na to, že vo Francúzsku o Štúrovi nikto nič nevie. Táto práca sa dostala do rúk spisovateľa Ľuda Zúbka, ktorého inšpirovala k napísaniu knihy Jar Adely Ostrolúckej. Ľudia netušia, že všetky informácie, ktoré majú o tejto dvojici, pochádzajú z tejto legendy, ktorej uverili ako skutočnej udalosti," šokuje mnohých sčítaný politológ.
Slnko pre Igondu
Ešte väčšou slabinou ako nekvalitný scenár je podľa neho herecký výkon hlavnej postavy: Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr pri historických prejavoch pôsobil, akoby ani neboli jeho. Naopak "Jozef Miloslav Hurban v podaní výborného Richarda Autnera bol charizmatickejší a Štúr pri ňom vyzeral len ako člen jeho družiny. Nehovoriac o Markovi Igondovi, ktorý v úlohe Adelinho otca Mikuláša Ostrolúckeho exceloval a podľa mňa si týmto hereckým výkonom vypýtal najbližšiu filmovú cenu Slnko v sieti," hodnotí Chmelár.
Hrôza pre historika
"Z niektorých vymyslených scén ma však chytala hrôza. Štúrovci vystúpili na Kriváň v horúcom lete, no v tomto filme sa na neho štverajú bohvieprečo v snehovej fujavici - a že je to v skutočnosti Lomnický štít, im hádam kvôli technickým podmienkam odpusťme," vymenúva nielen miestne nezrovnalosti zanietený historik. Rokovanie o Žiadostiach slovenského národa sa uskutočnilo v Liptovskom Mikuláši priamo na Hodžovej fare, kde je dnes táto miestnosť historicky verne zrekonštruovaná a pre filmárov ako stvorená, preto nerozumiem, prečo nevuyžili ju, ale nepravdivo inú obec," pokračuje dlhý faktografický výpočet.
"No a vrcholom všetkého bola scéna, kedy sa štúrovci (v roku 1851!) zhovárali, že katolíci s nimi do projektu spisovného jazyka nepôjdu. Pritom s nimi rokovali minimálne od roku 1847 v Čachticiach, keďže kodifikácia slovenčiny bol PROCES, nie udalosť. Záverečná hádka medzi štúrovcami a bernolákovcami o jednotlivé hlásky je fraška, karikatúra pravej historickej udalosti, ktorá sa v skutočnosti neodohrala v nejakej tmavej chalúpke, ale v paláci na Primaciálnom námestí v Bratislave, kde dnes sídli teologická fakulta. A hádali sa viac Štúr s Hodžom ako evanjelici s katolíkmi," blíži sa už doslova vyvrcholenie kritiky.
Sex s virtuálnym Štúrom!
"Najviac ma však pobúrila mystifikácia ako z tureckej telenovely, keď slúžka poslala do tmavej stodoly za Adelou svojho frajera, aby mala slečna Ostrolúcka pocit, že ju pomiloval Ľudovít Štúr... Táto divoká fantázia režisérky je zbytočnou dehonestáciou samotného Štúra a v takom filme je vyslovene rušivá a neviem sa rozhodnúť, či skôr smiešna alebo trápna," hromží historik Chmelár, ale pripúšťa: "Naopak, vizuálne sa mi páčila záverečná scéna, keď režisérka zobrazila umierajúceho Štúra ako Krista sňatého z kríža. Následné silné slová z jeho prejavu na Uhorskom sneme umocnili jeho odkaz. Ibaže dve vydarené scény dobrý film nerobia," znie ortieľ.
NIE do škôl!
"Jeden z tvorcov mi ešte pred premietaním nadšene povedal, že takýto film by mal ísť do škôl. Rozhodne by som to neodporúčal. Ak si mládež utvorí mienku o Štúrovi na základe takéhoto pokriveného obrazu, nepochopí z jeho odkazu vôbec nič," varuje. Tipujem, že jeho výrok naopak inšpiruje ministra školstva Druckera (Hlas-SD)." Z tohto výsledku som prekvapený o to viac, že Mariana Čengel Solčanská pri propagácii svojho diela viackrát zdôraznila, že chcela urobiť film o mužovi, ktorý cez jazyk definoval národ, že slovenčina je jediný jazyk, v ktorom píše, premýšľa a sníva a že má pocit, že mu to dlhuje... Posúďte sami, či sa podaril. Lebo táto dejová línia je vo filme okrajová, nevýrazná, nepresvedčivá. Solčanská však tento zámer na inom mieste popiera a tvrdí, že „nakrúca romantiku, krásnu, až bolí srdce“. Výsledkom je, že sa nedostavila ani romantika, ani silný príbeh o zrode národa, ale rozpačitá nuda," odhalil dvotvárnosť tvorcov. "Myslieť si, že štúrovská tematika sa dá pochopiť cez príbeh rozvášnenej ženy. ktorý sa navyše nikdy nestal, je azda predsa len trochu naivné. Z tohto hľadiska to hodnotím ako premárnenú šancu, ktorú nezachránila ani štandardne dobrá hudba skupiny Hrdza. Téma Štúr na svoje plnohodnotné spracovanie stále čaká," uzavrel Eduard Chmelár. My ostatní sa tak pýtame CUI BONO? A musíme sa rozhodnúť, či sa neopakuje biznisplán Bebjakovho filmu:
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
️