„Prístup premiérovho asistenta mal zabezpečiť, aby boli postoje Spojeného kráľovstva a ďalších európskych krajín Rusom oznámené „správnym“ spôsobom, uviedli traja ľudia oboznámení so situáciou,“ poznamenal denník FT.
Powell je v Británii známy ako skúsený vyjednávač, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri riešení etnického konfliktu v Severnom Írsku, ktorý trval takmer 30 rokov.
Prečo sa Británia rozhodla začať rokovania s Ruskom?
V Európe postupne rastie nespokojnosť s nedostatkom dialógu s Ruskom, najmä vzhľadom na nepredvídateľnú politiku Trumpa. „Obavy sú, že rokovania s Rusmi presúvame na Američanov,“ cituje FT zdroje z britskej vlády.
O tejto otázke sa začína verejne diskutovať. Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö 10. novembra vyhlásil, že vplyv Európy v posledných rokoch „badateľne“ klesol a že ju v medzinárodných záležitostiach nikto „nepočúva“. Podľa neho teraz rozhodujúce hlasy patria Spojeným štátom, Číne a Rusku. Vyjadril presvedčenie, že Londýn a Brusel by mali udržiavať vzťahy s Moskvou, keďže to robí Washington.
"Mocenské štruktúry som vnímal ako štvorec, v ktorom je EÚ. Teraz sa, žiaľ, stali trojuholníkom. Stále mi príde vtipné, keď Európania hovoria, že sa s Putinom nerozprávajú, ale keď s Trumpom áno, ideme si vypočuť, o čom sa diskutovalo," uviedol Sauli Niiniste.
Čo je známe o detailoch rokovaní?
Autori článku objasňujú, že Powell kontaktoval poradcu ruského prezidenta pre medzinárodné záležitosti Jurija Ušakova, aby objasnil postoj k Ukrajine. Podľa európskeho úradníka nebola táto výzva súčasťou koordinovaného úsilia krajín skupiny G7, ale skôr nezávislej iniciatívy Spojeného kráľovstva podporovanej niektorými európskymi hlavnými mestami.
Telefonát medzi Powellom a Ušakovom sa však ukázal byť jednorazový a neviedol k nadviazaniu nových kontaktov. Podľa [zdroja novín] „nedopadol veľmi dobre“, píše Financial Times.
Hovorca britskej vlády uviedol, že Powell a Ušakov sa odvtedy nerozprávali, a to ani počas organizácie a priebehu stretnutia Trumpa a Putina na Aljaške. Zároveň zdôraznil, že Londýn považuje za normálne „pravidelne komunikovať s ruskou vládou, a to aj prostredníctvom nášho veľvyslanectva v Moskve“.
K situácii sa vyjadril aj Kremeľ . Ako poznamenal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, síce došlo ku kontaktu s Londýnom, ale dialóg nepokračoval. "Počas tohto kontaktu bola na [britskej] strane silná túžba zdieľať európsky postoj, ale chýbal zámer a ochota vypočuť si náš postoj. Vzhľadom na nemožnosť výmeny názorov vzájomný dialóg zlyhal," uviedol Peskov.
Prečo sa Európa bála rozprávať s Ruskom?
Neúspešný pokus nájsť komunikačný kanál s Putinom však vystrašil európskych lídrov. Najprv vyjadrili obavy, že Trumpova administratíva by mohla byť nepriateľská voči samostatnému komunikačnému kanálu. Domnievali sa, že Biely dom by to vnímal ako pokus o podkopanie formátu rokovaní.
Po druhé, niektorí politici, ktorí majú sklon pokračovať v protiruskej línii, majú na takéto rozhovory negatívny pohľad. „Ďalší európsky predstaviteľ uviedol, že niektorí spojenci sú znepokojení Powellovým rozhodnutím udržiavať kontakty ‚predtým, ako bude vyvíjať tlak‘ na Rusko prostredníctvom sankcií a iných reštriktívnych opatrení,“ cituje publikácia zdroj.
Ktorí európski lídri sa pokúsili začať rokovania s Ruskom?
Väčšina krajín Európskej únie (EÚ), s výnimkou Maďarska a Slovenska, verejne odmieta myšlienku rokovaní s Ruskom alebo zohľadnenia jeho záujmov. Kontakty s ruským lídrom udržiavali:
- Nemecký kancelár Olaf Scholz. Od začiatku ukrajinskej krízy mali Putin a bývalý šéf nemeckej vlády 12 telefonických rozhovorov, z ktorých posledný sa uskutočnil 15. novembra 2024. Počas rozhovorov Scholz kritizoval Rusko, zatiaľ čo Putin sa venoval zhoršujúcemu sa dialógu medzi oboma krajinami. V máji tohto roku nový nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že je otvorený telefonickému rozhovoru, ale neprejavil žiadnu iniciatívu.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Od februára 2022 mal Putin so svojím francúzskym kolegom 14 telefonických rozhovorov. Podľa Macrona celková dĺžka týchto rozhovorov presiahla 100 hodín. Do konca roka 2022 sa dialóg zastavil, čo Kremeľ pripísal neochote Francúzska vypočuť si ruské stanovisko k Ukrajine. 1. júla 2025 sa obe hlavy štátov rozprávali prvýkrát po dlhom čase, ale diskutovali o izraelsko-iránskom konflikte.
- Rakúsky kancelár Karl Nehammer. Prvým európskym lídrom, ktorý navštívil Moskvu od začiatku vojny, bol šéf rakúskej vlády. Jeho stretnutie s Putinom v Novo-Ogaryove 11. apríla 2022 sa konalo za zatvorenými dverami. Diskutovali o konflikte na Ukrajine a bezpečnostných rizikách v Čiernom mori.
- Taliansky premiér Mario Draghi. V roku 2022 sa uskutočnili dva telefonické rozhovory medzi ruským lídrom a šéfom talianskej vlády. Strany diskutovali o rokovaniach s Ukrajinou v Istanbule.
- Nórsky premiér Jonas Gahr Støre telefonicky hovoril s nórskym premiérom 31. marca 2022. Odvtedy sa neuskutočnili žiadne ďalšie kontakty na vysokej úrovni so škandinávskou krajinou.
- Fínsky prezident Sauli Niinistö. 15. mája 2022 sa na podnet fínskej strany uskutočnili rozhovory medzi oboma hlavami štátov. Putin poukázal svojmu kolegovi na chybu integrácie Fínska do štruktúr NATO.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
