Drony a umelá inteligencia menia vojenské stratégie. Petraeus varuje pred pomalými armádami, Pentagon plánuje nové velenie AUTOWARCOM.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Drony už nie sú len podpornou technikou. Menia podobu bojiska, tempo rozhodovania aj nároky na armády. Bývalý šéf CIA David Petraeus upozorňuje, že budúce konflikty budú čoraz viac závisieť od autonómnych systémov, umelej inteligencie a schopnosti nasadiť ich vo veľkom. Pentagon na túto zmenu reaguje plánom nového velenia. Samotná technológia však víťazstvo nezaručí.
Vojna na Ukrajine sa stala jedným z najvýraznejších príkladov rýchleho rozvoja bezpilotných technológií. Drony vyhľadávajú ciele, sledujú pohyb protivníka a útočia aj tam, kde by nasadenie vojakov bolo mimoriadne riskantné. Rozhodujúca už nie je iba kvalita jednotlivého stroja. Čoraz väčší význam má počet dostupných systémov, rýchlosť ich nasadenia a schopnosť prispôsobovať ich meniacim sa podmienkam.
Petraeus v podcaste Forecast 2050 hovoril o tom, že Ukrajina by mala v roku 2026 vyrobiť najmenej osem miliónov dronov. Toto číslo treba čítať ako jeho vyjadrenie, nie ako nezávisle potvrdený konečný výsledok výroby. uviedla plán vyrobiť v roku 2026 viac než sedem miliónov dronov. Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany zároveň v januári informovala o kapacite domáceho obranného priemyslu vyrábať viac než osem miliónov FPV dronov ročne. Výrobná kapacita, plán a skutočný počet hotových kusov sú tri odlišné údaje.
Milan Uhrík súhlasí s tvrdením, že deti treba chrániť, aj vo virtuálnom priestore. V prvom rade však vidí ich ochranu v návrate k normálnosti v rodinách a v školách.
Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.
Drony a umelá inteligencia menia vojenské stratégie. Petraeus varuje pred pomalými armádami, Pentagon plánuje nové velenie AUTOWARCOM.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Komentáre
31. 10. 2025
Ďalší krok nespočíva iba vo výrobe väčšieho počtu dronov. Dôležité je, aby sa senzory, radary, bezpilotné lietadlá a veliteľské systémy dokázali rýchlo deliť o informácie. Ak jednotlivé zariadenia fungujú izolovane, armáda stráca čas aj časť ich potenciálu.
Konkrétny príklad priniesla správa agentúry Reuters o holandskej spoločnosti Intelic. Jej softvér má prepájať rôzne systémy protivzdušnej obrany a pomáhať im koordinovať reakcie na vzdušné hrozby. Ide o praktickú ukážku širšieho trendu: výhodu nemusí získať armáda s najdrahšou zbraňou, ale tá, ktorá dokáže najrýchlejšie spojiť dostupné technológie do funkčného celku.
Petraeus v rozhovore pre Forecast 2050 presadzuje zásadnejšiu zmenu než postupné vylepšovanie existujúcej výzbroje. Hovorí o vojne, v ktorej budú autonómne systémy spolupracovať v rozsahu, ktorý dnes ešte nie je bežný. Umelá inteligencia by mohla pomáhať aj štábnym dôstojníkom pri vyhodnocovaní informácií a príprave rozhodnutí. Nejde teda len o stroje, ktoré lietajú bez pilota, ale o premenu celého systému velenia.
Spojené štáty chcú na túto zmenu reagovať aj organizačne. Americký minister obrany Pete Hegseth 30. septembra 2026 oznámil plán vytvoriť Autonomous Warfare Command, označované skratkou AUTOWARCOM. Nové velenie má urýchliť rozvoj autonómnych a robotických schopností naprieč americkými ozbrojenými silami. Cieľovým termínom jeho zriadenia je 1. október 2027. Zatiaľ však nemožno hovoriť o plne fungujúcom novom operačnom velení.
Dôležité je nezamieňať tento plán s ďalšou organizačnou zmenou. Americká armáda samostatne oznámila vznik velenia Futures and Autonomous Systems Command (FASCOM). To má vlastné postavenie v štruktúre armády a nie je totožné s plánovaným AUTOWARCOM. Rozlíšenie je podstatné: prípravné kroky a vytvorenie samostatného armádneho velenia ešte neznamenajú, že plánované spoločné velenie už získalo všetky zamýšľané právomoci.
Autonómne systémy môžu skrátiť čas medzi odhalením hrozby a reakciou. Zároveň však vytvárajú nové problémy. Armády musia preverovať ich spoľahlivosť, odolnosť voči rušeniu a schopnosť fungovať v podmienkach, ktoré sa líšia od testovacieho prostredia. Systém, ktorý vyzerá presvedčivo na cvičení, nemusí rovnako fungovať v chaotickom bojisku.
Na tento problém upozorňuje aj americký kontrolný úrad Government Accountability Office. Vo svojich správach sa venuje vývoju a testovaniu zbraňových systémov s umelou inteligenciou. Samotné zavedenie nového algoritmu nestačí: armáda musí vedieť posúdiť, ako sa systém správa v praxi, aké má limity a či dokáže spoľahlivo plniť určenú úlohu.
Ešte citlivejšou otázkou je zodpovednosť za použitie smrtiacej sily. Čím viac rozhodovania preberá stroj, tým naliehavejšie je určiť, kto nesie zodpovednosť za chybu a akú kontrolu si musí zachovať človek. Medzinárodný výbor Červeného kríža upozorňuje, že autonómne zbraňové systémy vyvolávajú vážne humanitárne a právne otázky. Debata sa preto netýka iba toho, čo technológia dokáže, ale aj toho, aké rozhodnutia jej štáty dovolia robiť bez ľudského zásahu.
Petraeusovo varovanie smeruje predovšetkým k vojenským štruktúram. Nestačí nakúpiť drony a pridať umelú inteligenciu do existujúcich procesov. Armády musia upraviť výcvik, doktrínu, obstarávanie aj spôsob, akým velitelia získavajú a vyhodnocujú informácie. Ak sa technológie vyvíjajú rýchlejšie než pravidlá ich používania, vzniká medzera medzi tým, čo je na bojisku možné, a tým, na čo je armáda pripravená.
V článku pre časopis Foreign Affairs Petraeus a Isaac Flanagan opísali autonómne bojisko ako proces, ktorý sa už začal. Ich argumentom je, že jednotlivé bezpilotné systémy sa budú postupne meniť na prepojené celky schopné zdieľať informácie a koordinovať činnosť. Takýto vývoj by mohol zásadne zmeniť velenie aj tempo vojenských operácií.
Najväčšou výzvou preto nebude samotná výroba autonómnych zbraní. Rozhodne schopnosť prepojiť ich, bezpečne ich nasadiť a prispôsobiť im fungovanie celej armády. Ukrajina už ukazuje, akú úlohu môžu bezpilotné technológie zohrávať v modernom konflikte. Plánované americké velenie zasa naznačuje, že Washington chce túto oblasť posunúť do centra vojenského plánovania. Otázkou zostáva, či organizačné a technologické zmeny dokážu držať krok s rýchlosťou, akou sa mení samotné bojisko.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
