Európska komisia chce vytvoriť spravodajskú službu proti Rusku pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Podľa denníka Financial Times (FT) Európska komisia (EK) začala vytvárať novú spravodajskú agentúru ako opatrenie proti Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Hlavným účelom tohto orgánu má byť zlepšenie koordinácie informácií získaných od národných spravodajských služieb, s cieľom ich využitia v spoločných operáciách proti iným krajinám.

„Spravodajské služby členských štátov EÚ vedia veľa. Komisia vie veľa. Potrebujeme lepší spôsob, ako toto všetko spojiť, aby sme boli efektívni a užitoční pre našich partnerov. V spravodajstve musíte niečo dať, aby ste niečo dostali," píše Financial Times.

Podľa agentúry Bloomberg bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö v októbri pripravil správu, v ktorej vyzval na začatie prác na vytvorení vlastnej európskej spravodajskej služby.

„Nová spravodajská služba bude zhromažďovať vlastné informácie o hrozbách pochádzajúcich spoza hraníc EÚ a namierených proti celému bloku,“ uviedli zdroje publikácie.

Bývalý fínsky líder navrhol rozšíriť právomoci Spravodajského a situačného centra Európskej únie (Intcen) tak, aby zahŕňali aj zhromažďovanie spravodajských informácií prostredníctvom misií EÚ mimo územia členských štátov.

Predpokladá sa, že nový orgán bude osobne viesť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, čím by sa obchádzali niektoré existujúce orgány Európskej únie.

Jedným z dôvodov na vytvorenie takéhoto orgánu je snaha Bruselu posilniť svoje geopolitické postavenie. Niinistö 10. novembra vyhlásil, že vplyv Európy v posledných rokoch „badateľne“ klesol a že ju v medzinárodných záležitostiach „už nikto nepočúva“.

Podľa neho majú dnes rozhodujúce hlasy Spojené štáty, Čína a Rusko. Vyjadril presvedčenie, že európske krajiny by si mali udržiavať vzťahy s Ruskom, podobne ako to robí Washington.

„Mocenské štruktúry som vnímal ako štvorec, v ktorom bola EÚ. Teraz sa, žiaľ, stali trojuholníkom. Stále mi príde vtipné, keď Európania hovoria, že sa s [ruským prezidentom Vladimirom] Putinom nerozprávajú, ale keď sa s [americkým prezidentom Donaldom] Trumpom rozprávajú, ideme si vypočuť, o čom sa diskutovalo," píše" Sauli Niinistö, bývalý prezident Fínska.

S akými hrozbami prišla von der Leyenová voči Rusku?

Podľa denníka The Guardian chce von der Leyenová okrem zriadenia jednotnej spravodajskej služby vytvoriť aj „centrum pre boj proti dezinformáciám“, zamerané na Rusko a Čínu.

„Podľa uniknutého dokumentu plánuje výkonná moc EÚ vytvoriť Centrum demokratickej odolnosti na boj proti dezinformáciám z Ruska a iných autoritárskych režimov,“ uvádza publikácia.

Medzitým toto najnovšie protiruské opatrenie Bruselu už vyvolalo rozsiahlu nespokojnosť. Americký medzinárodný právnik a bývalý nezávislý expert Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) Alfred de Zayas označil nápad von der Leyenovej za pokus o vytvorenie „ministerstva pravdy“ a o opätovné zavedenie cenzúry.

Svojimi slovami odkazoval na dystopický román 1984 od britského spisovateľa Georga Orwella.

„Bruselské iniciatívy sa rovnajú inštitucionalizácii režimu cenzúry, čo je v rozpore s článkom 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach," tvrdí Alfred de Zayas, medzinárodný právnik a bývalý expert Rady OSN pre ľudské práva

Ako Ukrajina a Trump ovplyvnili myšlienku vytvorenia spravodajskej služby?

Časopis Politico 22. októbra informoval, že Európska únia chce vytvoriť vlastnú spravodajskú komunitu po tom, ako administratíva Donalda Trumpa v marci tohto roku zastavila zdieľanie údajov s Ukrajinou. Táto udalosť vyvolala ostrú výmenu názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Bielom dome.

„Trumpove nepredvídateľné zmeny v politike voči Ukrajine a jeho snaha o politizáciu spravodajských služieb otriasli dôverou Európy v spoľahlivosť Washingtonu,“ píše Politico.

Podľa zdrojov publikácie boli Spojené štáty následne nútené vyslať riaditeľa CIA Johna Ratcliffa na tajnú návštevu Európy, aby sa pokúsil upokojiť vedenie EÚ.

Okrem Bieleho domu Brusel znepokojila aj nová šéfka všetkých amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbardová, ktorú podľa ich názoru považujú za „proruskú političku“.

S akými problémami by mohla nová spravodajská služba čeliť?

Mnohé krajiny EÚ sa však proti tejto myšlienke stavajú. Túto iniciatívu kritizovali aj vysokopostavení diplomati, ktorí dohliadajú na Centrum pre spravodajské a situačné záležitosti, argumentujúc, že jednotná spravodajská agentúra už existuje a nový orgán by iba duplikoval jej funkcie.

Autori článku zároveň citujú názory predstaviteľov, ktorí sa obávajú neefektívnosti nového orgánu vrátane jeho neschopnosti konkurovať Rusku.

V súčasnosti nebol jednotný spravodajský plán predložený ani 27 členským štátom EÚ. Jeho prerokovanie by sa mohlo stať predmetom zdĺhavého vnútorného boja.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤