Na Slovensku to začalo tým, že o pravde sa nediskutuje. Pokračovalo to nálepkovaním „dezolátov“, ktoré dokonca preniklo aj do hlavného spravodajstva jednej z televízií a pokusom o atentát na premiéra Roberta Fica v máji minulého roku. Aktuálna vražda konzervatívneho aktivistu v USA, či útok barlou vo verejnom priestore na kandidáta v nadchádzajúcich voľbách v Česku sú výstrahou, že spoločnosť nejde správnym smerom. Toto je názor splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simony Zacharovej, s ktorou sa vo svojej relácii Teraz takto rozprávala aj Anka Žitná.

Čo sa týka vraždy aktivistu v USA, je potrebné ju nie len ostro odsúdiť, no treba aj veľmi presne vysvetliť, ako sa takéto niečo vôbec mohlo udiať. V tejto súvislosti aj jej úrad vyzýva na upokojenie emotívneho a agresívneho slovníka, ktorý predvádzajú nie len médiá, niektoré verejne činné osobnosti, ale aj politici. Takými sú aj Jaro Naď, či Ľubomír Galko (Demokrati), ktorí by podľa nej mali pôsobiť skôr upokojujúco, nie rozdúchavaním vášní hlbokými orbami, či dávaním dole premiéra. Tu vidí šancu v dobrovoľníctve, ktoré výrazne spája ľudí. Hovorila tiež o tom, že SR potrebuje urýchlene prijať legislatívu na vysporiadanie sa s vplyvom cudzích mocností na politiku iných štátov, v našom prípade Slovenska, keďže toto zatiaľ nemáme legislatívne spracované, ale aj o zákone o mimovládkach.

Studená občianska vojna

Na Slovensku už viacerí politickí komentátori dlhodobo hovoria o studenej občianskej vojne, od ktorej je len malý krok k tomu, aby sa aj u nás udiala podobná vec, akou je nedávna vražda konzervatívneho aktivistu Charlesa Kirka v USA. „V prvom rade treba túto politicky motivovanú vraždu ostro odmietnuť,“  hovorí v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou S. Zacharová s tým, že prvé, čo si treba uvedomiť je, že šlo o otca rodiny, no a tiež je nezanedbateľným faktom, že ide o aktivistu, ktorý v r. 2012 založil organizáciu na ochranu konzervatívnych hodnôt. Kirk ale reflektoval na vraždu ženy z Ukrajiny, ktorú nedávno zabili v autobuse. „Tento čin musí byť vyšetrený – kto bol strelcom, za akým účelom strieľal a ako vôbec môže dôjsť k tomu, že človek, ktorý vystupuje na politicky motivovanej konferencii nie je chránený,“  myslí si splnomocnenkyňa.

Upokojme sa!

Ako splnomocnenkyňa pre občiansku spoločnosť sa cíti byť povinná tie vášne, ktoré sa rozhárajú aj na Slovensku, v rámci možnosti trochu tlmiť. „Aj ako žene, obyčajnému človeku, mi prekážajú niektoré tie vyjadrenia typu „dáme dole premiéra“, rôzne orby a tak ďalej. Toto nehraničí už len so slušnosťou. Mali by sme s tým niečo robiť,“  apeluje S. Zacharová ako na médiá, tak na politikov a verejne činné osoby s vplyvom, aby sa zamerali skôr na stíšenie a upokojovanie vášní.

„Krásny“ príklad

Popri Jaroslavovi Naďovi svoju agresívnu rétoriku „vyšperkoval“ aj nezaradený poslanec NR SR Ľubomír Galko (Demokrati), ktorý „už pije na medveďa, ktorý behá po lese“ – sľubuje väzenie pre všetkých názorových oponentov, aj keď vôbec nie je isté, že sa jeho pomstychtivým J. Naďom vedená strana dostane do NR SR. Splnomocnenkyňa nemôže zasiahnuť právne, na to sú OČTK. Jej úrad ide skôr po línií akéhosi konania dobra, dobrovoľníctva. Tam, kde sa konajú dobročinné aktivity, ľudia podľa nej natoľko nerobia rozdiely. „Stretnú sa tam ľudia s rôznym sociálnym statusom, s rôznou farbou pleti, s rôznymi politickými názormi, ale dokážu sa spojiť pre jeden prospešný cieľ,“   radí Zacharová, kde by sa dalo začať so spájaním spoločnosti.

Pod vplyvom agentúry Zinc

Aj splnomocnenkyňa Zacharová sa v rámci svojho úradu zaoberá vplyvom zahraničia na slovenské spoločensko-politické dianie. Preto konštatuje, že bude nutné hľadať nové legislatívne riešenia týchto situácií. „Politické vplyvové činnosti sú niečo, čo SR ešte nevie uchopiť. Nevieme na to reagovať a ja očakávam, že tá legislatíva bude prijatá čo najskôr,“  zdôraznila Simona Zacharová. Podľa nej na to musia naše orgány upozorniť aj medzinárodné organizácie. Popri tom vníma zložitosť toho, čo nás v tejto oblasti čaká, no to, že legislatíva takúto činnosť neupravuje, je podľa nej neúnosné.

„Ruský zákon“

Jej úrad pripomienkoval aj búrlivo medializovaný zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý bol prijatý v apríli a do platnosti vstúpil 1. júna 2025. Zacharová hovorí o veľmi nedobrej atmosfére, v ktorej bol prijímaný, navyše veľká časť opozície a jej spriaznených médií o ňom hovorí, ako o „ruskom zákone“, čo naň vrhá aj tieň konfliktu na susednej Ukrajine a s ním súvisiacej „antiruskej“ kampani. „Ja to označenie „ruský zákon“ považujem za veľmi manipulatívne a za veľmi dobre marketingovo premyslené,“  vysvetľuje Zacharová. To, že ruská legislatíva je vnímaná ako príliš perzekutívna, aj tomuto zákonu dáva silnejší emotívny náboj.

Nie je mimovládka, ako mimovládka

Podľa Zacharovej tento zákon nie je namierený proti všetkým mimovládnym organizáciám – je obrovské množstvo takých, ktoré sa zaoberajú napríklad pomocou ľuďom v núdzi, miestnemu rozvoju turistiky, prípadne inej dobročinnej aktivite. Tie by nemali so svojim financovaním mať najmenší problém s týmto zákonom. „Pokiaľ majú v poriadku účtovníctvo, majú transparentné financovanie a aktivity, nie je dôvod, aby boli terčom nejakej zbytočnej tvrdej legislatívy. My ich potrebujeme. Je to partner štátu a štát by sa mal, ako správny manažér k nim tak aj pristupovať. Sú to ľudia, ktorí pracujú pre našich občanov,“  pripomína Simona Zacharová s tým, že nie je problém ani to, ak takáto organizácia dostáva peniaze zo zahraničia aj na účel, ktorý má vo svojich stanovách. To môže byť obnova pamiatok, či rôzne iné aktivity.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤