Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
V oboch kolách nedávnej voľby prezidenta SR som bol členom volebnej komisie v Nižnom Kručove, v susedstve východoslovenského okresného mesta Vranov nad Topľou, píše vo svojom príspevku Karol Dučák. V prvom kole volieb dňa 23. marca 2024 boli pri volebnej účasti 60,38 % nasledovné výsledky:
Najviac hlasov získal Peter Pellegrini (83), po ňom nasledovali Ivan Korčok (61), Štefan Harabin (34), Igor Matovič (5), Ján Kubiš (2) a Patrik Dubovský (1). Ostatní kandidáti nezískali ani jeden hlas.
Keď som sa po skončení volieb dozvedel, že nám voľby pokazili veľké mestá, predovšetkým Bratislava a Košice, bol som otrávený a znechutený, ale tajne som dúfal, že druhé kolo prezidentských volieb dopadne pre Slovensko úspešnejšie. Vďaka Bohu sa moje nádeje splnili.
Aj v druhom kole prezidentských volieb v Nižnom Kručove dňa 6. apríla 2024 zvíťazil Peter Pellegrini. Tentoraz suverénnym spôsobom. Získal takmer dvojnásobný počet hlasov v porovnaní s Ivanom Korčokom. Kým Petra Pellegriniho volilo 136 voličov (volebný zisk 65,06 %), Ivan Korčok získal len 73 hlasov (34,92 %). Volebná účasť bola pomerne vysoká a dosiahla 69,76 %.
Po skončení volieb som sa vracal domov pomerne dobre naladený, ale prenasledovala ma obava, či nám to aj tentoraz nepokazia veľké mestá, predovšetkým Bratislava. No keď som si doma zapol televízor a naživo sledoval postupné sčítavanie volebných hlasov, bol som čoraz viac nadšený. Situácia z prvého kola sa nezopakovala a tentoraz nám to veľké mestá nezbabrali, takže Slovensko vo voľbách zvíťazilo.
Volil som Petra Pellegriniho, ale nie preto, že by to snáď bol ideálny, bezchybný človek. To nebol žiaden z kandidátov a napokon ani ja nie som ideálny, bezchybný človek. Lenže z tých dvoch kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb, bol Peter Pellegrini neporovnateľne lepšou alternatívou pre SR. Ak by som mal vyjadriť, čím všetkým bol Ivan Korčok pre mňa ako praktizujúceho katolíka a slovenského vlastenca neprijateľný, musel by som napísať veľmi rozsiahlu analýzu, ale tou naozaj nechcem obťažovať čitateľov. O chybách a nedostatkoch Ivana Korčoka sa toho popísalo pred prvým aj druhým kolom prezidentských volieb toľko, že je veľmi ťažké objaviť niečo, čo ešte nebolo povedané alebo napísané.
Ak by som to mal vyjadriť čo najstručnejšie, uviedol by som, že v prípade zvolenia Ivana Korčoka by sme mali v osobe prezidenta SR servilného lokaja Washingtonu, Bruselu a Tel Avivu, pre ktorého by boli záujmy obyvateľov SR druhoradé, kým v osobe prezidenta Petra Pellegriniho máme služobníka obyvateľov Slovenskej republiky. A tých prezidentov, pre ktorých boli záujmy obyvateľov SR druhoradé, sme už mali v poslednej dobe naozaj plné zuby.
Keďže všetky odborné argumenty o Ivanovi Korčokovi boli už asi napísané, uvediem skôr také osobné dojmy z počínania tohto podlízavého karieristu bez emócií, ktorý dlhé roky horlivo slúžil všetkým premiérom od čias Mečiara až po Matoviča. Jedna moja priateľka ešte zo študentských čias, ktorá je hlboko veriaca katolíčka, sa mi nedávno zdôverila, že Ivan Korčok na ňu pôsobil ako stroj v ľudskej koži. Musím priznať, že ten istý dojem z Korčoka som mával aj ja. Je to typ človeka, ktorý vskutku neraz pripomína stroj, naprogramovaný „odborníkmi“ z Washingtonu, Bruselu a Tel Avivu. Spoľahlivý a presný stroj bez empatie, plniaci vždy a za každých okolností pokyny z tých „správnych“ miest vo svete.
Napríklad v roku 2020 sa Ivan Korčok, vtedajší čerstvý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, vehementne postavil proti režimu bieloruského prezidenta Lukašenka. Dokonca vykonal ťažkú nadprácu, z ktorej mal zaiste na rukách boľavé mozole, a zabezpečil vytvorenie fondu na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. (porov. https://dennikn.sk/minuta/2023700/).
Dňa 1. februára 2022 vydala Amnesty International (AI) komplexnú správu s názvom Izraelský apartheid proti palestínskej populácii: Krutý režim nadvlády je zločinom proti ľudskosti.
Okrem iného sa v nej uvádza, že zločinné praktiky židovského štátu ako „rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysídľovanie, drakonické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo a národnosť spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid. Izrael tento režim udržiava porušovaním ľudských práv, ktoré podľa zistení Amnesty International zodpovedá apartheidu ako zločinu proti ľudskosti definovanému v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu… a Medzinárodnom dohovore o potláčaní a trestaní zločinu apartheidu…
Amnesty International zároveň vyzýva všetky štáty, aby využili univerzálnu jurisdikciu a pomohli priviesť páchateľov zločinov tejto politiky pred súd.“ (https://www.amnesty.sk/izraelsky-apartheid-proti-palestinskej-populacii-tlacova-sprava-amnesty-international/)
Pritom k spáchaným zločinom apartheidu pripája AI aj vraždy detí. V dobe vydania tejto správy AI bol Ivan Korčok ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a mohol pre Palestínčanov aspoň stratiť pár slov podpory. A čo myslíte, čo urobil Korčok pre Palestínčanov? Nič! Ani mäkké f! Myslíte, že žiadal vytvoriť pre úbohých Palestínčanov nejaký fond vo výške státisícov eur? To ani omylom!
Dočasné rozhodnutie z januára 2024 nariadilo Tel Avivu, aby zabezpečil, že jeho sily nebudú páchať genocídu a zaručia poskytovanie humanitárnej pomoci civilným obyvateľom Gazy. (porov. https://spravy.rtvs.sk/2024/01/medzinarodny-sudny-dvor-nariadil-izraelu-aby-zabranil-genocide-v-gaze/)
Metódy sionistického režimu Izraela pri realizácii holokaustu Palestínčanov sú rovnako beštiálne ako boli metódy nemeckých nacistov počas druhej svetovej vojny. V posledných mesiacoch bolo v Gaze zabitých približne 14 000 nevinných detí a ďalších vyše 12 tisíc detí bolo zranených. (porov. https://www.savethechildren.net/news/over-2-gaza-s-child-population-killed-or-injured-six-months-war)
A pritom v Gaze umierajú nielen deti, ale umreli už aj stovky lekárov a zdravotníkov, mnoho novinárov, pracovníkov OSN, atď. A čo Korčok? Myslíte, že tak, ako pred niekoľkými rokmi odsúdil režim bieloruského prezidenta Lukašenka, v súčasnej dobe rovnako rezolútne odsudzuje režim apartheidu zločinného izraelského premiéra Netanjahua? Ani náhodou! Je nad slnko jasné, že Korčok nepoužíva na režim apartheidu v Izraeli rovnaký meter ako na Lukašenkov režim v Bielorusku.
To ako vážne, pán Korčok?! To má Ivan Korčok podivných spojencov! Izrael nie je členom EÚ ani NATO, tak aký spojenec Slovenskej republiky?! Vzťahuje sa naňho síce Európska susedská politika, ale tá sa vzťahuje aj na Palestínu a ďalších 8 krajín regiónu. Lenže aký partner môže byť štát Izrael?
V Bielorusku Lukašenkov režim nezaviedol hladomor detí, aby sa zbavil najmladšej generácie „nežiaduceho“ národa! Izrael to robí! Systematicky a cielene zabíja predovšetkým palestínske deti, pretože Izrael má nízku mieru pôrodnosti a Židia vymierajú, takže im hrozí, že by ich raz Palestínčania v Izraeli mohli prečísliť. Bielorusko nezabilo stovky lekárov a zdravotníckych pracovníkov tak, ako sionistický štát Izrael! Bielorusko nezabilo vyše stovky novinárov tak, ako zločinný režim apartheidu izraelského premiéra Netanjahua! A tak by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho.
Tak prečo Korčok neodsúdi režim apartheidu zločinného izraelského premiéra Netanjahua
rovnako, ako odsúdil režim bieloruského prezidenta Lukašenka? Nuž preto, lebo nedostal takéto zadanie od „odborníkov“ z Washingtonu, Bruselu a Tel Avivu. A stroj Korčok sám nič neurobí z vlastnej vôle.
Až keď ho v predvolebnej kampani novinári zahnali do kúta a svojimi otázkami ho prinútili vyjadriť sa k problematike genocídy Palestínčanov, pochopil, že už nemá kam uhnúť a musí sa k tomu vyjadriť. Ale namiesto toho, aby odsúdil zločinný režim apartheidu izraelského premiéra Netanjahua rovnako rezolútne a jednoznačne ako pred niekoľkými rokmi Lukašenkov režim v Bielorusku, použil Korčok iba niekoľko všeobecných fráz bez empatie v tom zmysle, že obetí v Gaze je mu údajne ľúto a že spôsob vedenia vojenských operácií Izraelom „je neudržateľný, ale jeho zločiny neodsúdi. Ani ich nenazve zločinmi. Ani neprezradí, pri ako vysokom počte Izraelom zabitých detí to urobí.“ (https://kandalaft.blog.pravda.sk/2024/03/06/korcok-izrael-je-nas-partner-za-civilne-obete-v-gaze-moze-hamas/)
Ivan Korčok sa ako farizej uráža pre označenie „kandidát vojny“, ktoré mu prischlo od jeho oponentov, ale veď on podporoval všetky vojny, ktoré vyprovokovali Spojené štáty za posledné štvťstoročie!!! On schvaľoval bombardovanie civilného obyvateľstva Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) v roku 1999! Pritom bombardovanie tejto zvrchovanej krajiny bez mandátu OSN trvalo 78 dní. Pápež Ján Pavol II. a iné významné osobnosti na celom svete tieto nálety odsudzovali. Lenže americkí jastrabi „nedokázali odolať. Mali šancu zabiť jednou ranou hneď niekoľko múch – zbaviť sa nenávideného Miloševića, oslabiť vplyv Rusov na Balkáne, rozoštvať slovanské národy, demonštrovať pred svetom svoju vojenskú silu, zbaviť sa nadbytočných zásob zbraní a munície, precvičiť vojenských pilotov priamo v boji, vytvoriť si nástupište na prípadné vojnové operácie priamo uprostred Európy vybudovaním veľkej vojenskej základne, získať tučné zákazky pre americké zbrojárske koncerny – toto všetko pre nich boli priveľmi lákavé vyhliadky. Navyše, vojnový konflikt pomohol Billovi Clintonovi vylepšiť si pošramotenú povesť po jeho afére s Monikou Lewinskou. Aby však reputácia USA pred svetom priveľmi neutrpela, Američanom sa podarilo zastrešiť vojnový konflikt ako spoločnú akciu vojenského paktu NATO. Zodpovednosť za vojnové zločiny sa takto roztrieštila na viacero zúčastnených štátov.“ (http://www.priestornet.com/2017/11/politika-eu-vedie-narody-europy-do.html#more)
V dôsledku tohto zločinného vojenského dobrodružstva NATO „zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12.500 ľudí. Najviac vojakov Aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Nemecka, Francúzska, Talianska a USA.“ (https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-dvadsiatimi-rokmi-sa-zacali-nalet/385518-clanok.html).
Barbari z paktu NATO bombardovali školy, obecné úrady, nemocnice, husto obývané mestské štvrte, kultúrne inštitúcie, kostoly, stredoveké kláštory, TV vysielače, ba aj diplomatické budovy. Lietadlá NATO absolvovali vyše 38 tisíc bojových misií. O výške škôd si môžeme urobiť predstavu na základe informácie, že „podľa odhadov budúcich srbských úradov priniesla vojna v Juhoslávii ekonomickú stratu vo výške 20 miliárd amerických dolárov.“ (https://ik-ptz.ru/sk/physics/kto-bombil-yugoslaviyu-operaciya-soyuznicheskaya-sila-poteri.html)
Západní agresori „sa dopúšťali evidentných vojnových zločinov. Používali aj kazetové bomby, ktoré medzinárodné dohody zakazujú. Jednou z obetí sa stala trojročná Milica Rakićová. Dievčatko práve sedelo na nočníku v kúpeľni bytu svojich rodičov, keď jej 17. apríla 1999 večer kazetová bomba vyhasila život. Barbarstvo civilizovaných barbarov zo Západu nepoznalo hraníc. Horeli domy, kostoly, nemocnice… Horeli aj ľudia. Na cestujúcich z medzinárodného rýchliku Skopje–Belehrad po nálete jedného amerického pilota vzbĺkli šaty a oni sa doslova upiekli vo vlaku. Celkovo zahynulo 55 ľudí. Po nálete boli zhadzované spálené nahé mŕtvoly obetí zo zničených vagónov. Ešte rozsiahlejší masaker spôsobili letci NATO útokom na kolónu albánskych utečencov, pri ktorom umrelo 75 ľudí a viac ako 23 utečencov sa zranilo.“ (http://www.priestornet.com/2017/11/politika-eu-vedie-narody-europy-do.html#more)
Každému slušnému človeku sa z toho musí zdvihnúť žalúdok. Lenže Ivan Korčok schvaľoval aj zabíjanie civilného obyvateľstva Iraku v roku 2003. Dokonca ako snaživý karierista vykonal aj patričnú nadprácu a vo funkcii vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí SR vyhlásil, že „Slovensko zrejme podporí vojenský zásah Spojených štátov proti Iraku aj bez novej rezolúcie OSN.“ (https://www.sme.sk/c/839507/korcok-usa-podporime-aj-bez-rezolucie.html)
Vo Washingtone Korčoka už neraz pohladkali po jeho rozkošnej hlavičke za verné služby Spojeným štátom, ale potom sa nikto nemôže diviť, že v očiach mnohých obyvateľov SR je Ivan Korčok „kandidát vojny“. On sám to neraz dokázal svojimi skutkami. Môže sa urážať koľko chce, na faktoch to nič nemení.
Keď začali vojenské operácie v susednej Ukrajine, napísal som Ivanovi Korčokovi niekoľko mailov. V jednom z nich som ho upozornil na to, že táto vojna nezačala v roku 2022, ale už v roku 2014 terorom na Donbase. Dokonca som Korčokovi navrhol zriadenie komisie, ktorá by detailne preskúmala všetky udalosti na Donbase od roku 2014, pretože len tak možno pochopiť aj súčasné dianie u našich východných susedov. Musím však priznať, že som ani nepredpokladal, že mi Korčok odpovie, a v tom som sa nemýlil. Neodpovedal. Vlastne, ani sa nedivím. Veď kto som ja, aby sa mnou Korčok zaoberal? Keby som bol nejaký svetoznámy americký, bruselský či izraelský politik, Korčok by od samého záujmu o moju osobu rozkvitol ako orgován, ale s nejakým bezvýznamným Karolom Dučákom predsa nebude strácať svoj drahocenný čas, no nie?
Najhoršie na celej veci však je, že Korčok dodnes nepochopil jednu základnú vec. Vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Už to pochopili aj tí najlepší vojenskí odborníci v USA či inde vo svete. Špičkový americký vojenský expert Scott Ritter, bývalý spravodajský dôstojník námornej pechoty USA a bývalý zbrojný inšpektor OSN, sa nedávno vyjadril, že Ukrajina je v procese úplného zániku ako štátneho celku. (porov. https://skspravy.sk/svet/ukrajinsky-konflikt/scott-ritter-predpovedy-vyvoj-ukrajina-coskoro-uplne-zmizne-ako-stat/
Jedným z mnohých skeptikov je aj nemecký brigádny generál vo výslužbe Erich Vad. Tento najdôležitejší vojenský poradca bývalej kancelárky Angely Merkelovej „neverí, že Ukrajina môže vyhrať vojnu proti Rusku na bojisku.“ (https://www.br.de/nachrichten/bayern/ex-brigadegeneral-keine-militaerische-loesung-im-ukraine-krieg,U7ICql6)
Lenže Korčok nikdy nepožadoval zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine, hoci každému čo len trochu súdnemu človeku musí byť jasné, že akékoľvek predlžovanie zbytočných útrap Ukrajincov povedie len k postupnému vymieraniu ukrajinského ľudu a totálnej devastácii Ukrajiny ako štátneho celku. Lenže toto Korčoka trápiť nemusí. On tam umierať nepôjde a nepošle tam ani svoje deti. Vyhynie len preňho „cudzia“ ukrajinská populácia.
Mohol by som tu uvádzať mnohé ďalšie hriechy Korčoka, ktoré mu pripravili zaslúženú porážku v prezidentských voľbách. Mimoriadne stupídny bol napríklad Korčokov pokus osloviť kresťanov v SR tým, že sa počas Veľkonočnej nedele stretol s ultraliberálnou farárkou Annou Polckovou, pôsobiacou v Evanjelickom cirkevnom zbore Bratislava – Staré mesto. Korčok evidentne rátal s tým, že v progresívnej Bratislave takto získa cenné body, ale toto už evidentne prehnal. Aj vedenie vlastnej cirkvi odmieta zvrhlé spôsoby farárky, ktorá sa nezmestí do kože. V pastorálnom stanovisku generálny biskup ECAV Ivan Eľko s biskupmi Jánom Hroboňom a Petrom Mihočom „Polckovej odkázali, že jej názor odporuje vierouke cirkvi a ak má problém sa do nej vtesnať, mala by zvážiť odchod. Naznačili, že ju môžu aj disciplinárne trestať.“ (https://domov.sme.sk/c/22449341/evanjelici-spustili-peticiu-na-podporu-fararky-ktora-obhajuje-prava-lgbt.html)
Ak by hlúposť kvitla, Korčok by vyzeral ako gigantická botanická záhrada. Urobil všetko preto, aby si sám podpílil konár pod vlastným zadkom. To bol naozaj taký naivný, že sa chcel na katolíckom Slovensku presadiť protikatolíckym programom? Neuveriteľné!
Od Ivana Korčoka však takéto aktivity neprekvapujú, pretože jeho liberálne postoje sú vo verejnosti všeobecne známe. K prípadnému schváleniu registrovaných partnerstiev sa vyslovil jednoznačne pozitívne. Naproti tomu Peter Pellegrini sa pred druhým kolom jednoznačne vyjadril, že „v súčasnosti nepodporuje zavedenie registrovaných partnerstiev.“ (https://www.aktuality.sk/clanok/XOCfpgV/peter-pellegrini-sa-vyslovil-proti-registrovanym-partnerstvam-v-minulosti-vsak-podporil-institut-tychto-zvazkov/)
Každopádne som presvedčený, že nezvolenie Ivana Korčoka za prezidenta SR je veľkým víťazstvom obyvateľstva SR. Je to veľmi dôležité víťazstvo, pretože suverenita SR je v súčasnej dobe vážne ohrozená a my potrebujeme politických predstaviteľov, pre ktorých bude suverenita našej domoviny alfou a omegou ich politických záujmov.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
ZDROJ: cz24.news
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
.jpg)