Parlamentní listy cez názory odborníkov z viacerých oblastí hodnotia snahy o kreovanie delegácie, ktorá by mala za EÚ rokovať s Ruskom.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovnaft pripravuje spaľovňu CEZO. S Brantnerom chce recyklovať popol, získavať sklo a kovy a dodávať teplo Bratislave.
To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
MÁME UČIŤ NAŠE DETI, ŽE SI MÔŽU ZMENIŤ POHLAVIE? Romana Tabaková očakáva, že TV Markíza stiahne diel seriálu Pán profesor, kde sa podporuje "byť transgender". Aj ona má obavy o zdravý psychický vývoj maloletých divákov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 2 hod
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
12. 11. 2026
Európa sa chce zapojiť do mierových rokovaní o Ukrajine, no problémy sa objavujú už pri zostavovaní spoločnej delegácie. Ekonóm Pavel Šik v tom vidí nedôveru medzi európskymi štátmi, bývalý europoslanec Jan Zahradil zasa pochybuje o ich ochote ku kompromisu. Predseda Európskej rady António Costa napriek tomu ubezpečuje, že Európa bude hovoriť jednotným hlasom, píše český portál Parlamentní listy.
Európa sa po rokoch odmietania rozhovorov s Ruskom teraz snaží získať miesto pri rokovacom stole. Ukazuje sa však, že problém môže nastať už pri samotnom zostavovaní európskej delegácie.
„Po rokoch, keď sme počúvali, že s Ruskom sa nerokuje, s Putinom sa nehovorí a diplomacia je len prejavom slabosti, sme sa zrazu dostali do situácie, keď chcú pri rokovacom stole sedieť úplne všetci,“ najnovšie správy ekonóm Pavel Šik na svojom Facebooku.
Parlamentní listy uvádzajú, že zastúpenie by mali mať Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Veľká Británia, popri nich aj Európska komisia a Európska rada. Výsledkom by tak bola najmenej sedemčlenná delegácia. Bezpečnostné záruky chce navyše Európa koordinovať s NATO. Spojené štáty, ktoré majú v aliancii zásadnú vojenskú váhu, už s Ruskom rokujú.
Šik v tom vidí zbytočne komplikovaný postup. Za jednoduchšie riešenie by považoval spoločný tím odborníkov, ktorý by pripravoval európske stanoviská, zatiaľ čo samotné rokovania by viedli dvaja zástupcovia s jasným mandátom. „Takéto riešenie však predpokladá niečo, čo Európe očividne chýba. Dôveru,“ poznamenal.
Práve vzájomná nedôvera európskych mocností je podľa Šika hlavným vysvetlením početného zastúpenia. Jednotlivé vlády podľa neho nechcú prenechať presadzovanie svojich záujmov iným štátom. Každý vyjednávač pritom bude zodpovedať predovšetkým vlastnej vláde a riadiť sa jej pokynmi, ktoré sa môžu výrazne líšiť od pokynov ostatných.
Šik tak upozorňuje na rozpor medzi častými výzvami na európsku jednotu a skutočným postupom pri dôležitých bezpečnostných rokovaniach. „Keď ide o spoločné vyhlásenia, Európa má hovoriť jedným hlasom. Keď však príde na skutočné rokovania o predstavách o budúcnosti kontinentu, každý chce hovoriť sám za seba.“
Pripomenul aj nedávne špekulácie britského denníka The Telegraph o možných európskych vyjednávačoch. Medzi údajnými kandidátmi sa vtedy objavilo aj meno českého prezidenta Petra Pavla. Šik však pochybuje, že sa vôbec hľadala jediná osobnosť, ktorá by Európu zastupovala. Veľké štáty totiž podľa neho nechcú zveriť svoje záujmy nikomu inému.
Šik pochybuje aj o tom, či sa európske vlády skutočne usilujú o čo najrýchlejšie dosiahnutie mierovej dohody. „Celá situácia vo mne vyvoláva čoraz silnejšie pochybnosti, či je dosiahnutie mieru skutočne spoločnou prioritou vlád európskych veľmocí, alebo ide len o predlžovanie vojny,“ zamýšľa sa.
Za ďalšiu prekážku považuje rozdielne postoje k budúcemu bezpečnostnému usporiadaniu Európy. Zatiaľ čo Spojené štáty chcú o tejto otázke s Ruskom rokovať, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk takúto diskusiu odmietajú.
Otázky rozširovania NATO, bezpečnostných záujmov Ruska a postavenia Ukrajiny patria k dlhodobým sporom medzi Moskvou a Západom. „Neznamená to pritom prijať všetky ruské požiadavky. Znamená to iba to, že bez ochoty rokovať o skutočných príčinách bezpečnostného konfliktu bude ťažké dospieť k dohode,“ doplnil ekonóm.
Najvyššiu cenu za prípadné zlyhanie diplomacie zaplatia samotní Ukrajinci, ktorí budú vo vojne naďalej umierať. „Najvyššiu cenu za prípadné zlyhanie diplomacie, ku ktorému tento plán smeruje, nezaplatia politici v Berlíne, Londýne, Varšave ani Bruseli. Zaplatí ju krajina, ktorej budúcnosť má byť predmetom rokovaní,“ pokračoval Šik. „Obávam sa, že nesledujeme prípravu na mierové rokovania, ale prípravu na vysvetľovanie, prečo sa opäť nepodarili,“ uzatvára svoj komentár.
Plánované zastúpenie Európy na rokovaniach o Ukrajine označil Jan Zahradil, poradca Motoristov pre zahraničnú politiku za kolektívne riešenie, ktoré povedie predovšetkým k rozriedeniu zodpovednosti. „Takže žiadny jediný vyjednávač, nieto ešte prezident menšej krajiny, ale kolektívne riešenie. Teda iba rozriedenie zodpovednosti. Trojica najsilnejších, bývalý člen EÚ – prečo? –, jeden akoby zástupca východného krídla a nejaký eurokrat. Mysleli to dobre, ale dopadlo to ako vždy,“ napísal Zahradil na sieti X.
„Táto zostava už zo svojej podstaty nič nevyrokuje. Kategoricky sa zakopú na pozíciách, ktoré vylučujú ústupky, a teda aj kompromis,“ uviedol v súvislosti s rozdielnymi postojmi jednotlivých krajín, ktoré môžu akúkoľvek dohodu vopred zablokovať. Upozornil aj na domácu politickú situáciu v troch európskych štátoch, ktorá môže ich prístup k rokovaniam ďalej ovplyvniť: „Francúzsko, Taliansko a Poľsko čakajú na budúci rok kľúčové voľby, takže teraz majú o jednu tému viac. Môže to byť naozaj zaujímavé.“
Zatiaľ čo niektorí nedávajú veľkú šancu tomu, že sa európske štáty dokážu pri rokovaniach o Ukrajine dohodnúť, predseda Európskej rady António Costa ubezpečuje o opaku. Po rokovaní európskych lídrov zdôraznil, že bezpečnosť Ukrajiny je neoddeliteľná od bezpečnosti celej Európy. „Na zasadnutí Európskej rady teraz diskutujeme o Ukrajine a o pokračujúcom úsilí dosiahnuť mierovú dohodu,“ uviedol Costa na sieti X.
„Náš postoj je jasný: bezpečnosť Európy a bezpečnosť Ukrajiny sú neoddeliteľné. Náš cieľ zostáva rovnaký: spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu,“ pripomenul, o čo sa chce Európa usilovať. „Európa bude v prebiehajúcom diplomatickom úsilí hovoriť jasným a jednotným hlasom,“ odmietol na záver pochybnosti o jednotnom európskom postupe.
Diplomat Petr Drulák pre Parlamentní listy nedávno hovoril o tom, že Európa sa nedokáže dohodnúť na osobe vyjednávača. „Ukazuje sa na tom však bezradnosť. EÚ z času na čas vytvorí nejakú inštitúciu, ktorá má hovoriť v jej mene. Presne tak pred rokmi vznikla funkcia vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ak sa na to pozrieme z hľadiska rozdelenia práce medzi európskymi inštitúciami, odpoveď na túto otázku je zrejmá. Mal by ním byť vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku. Aj predstavitelia EÚ však vedia, že pri súčasnom obsadení tejto funkcie Kajou Kallasovou to nejde, pretože ju nemôžu poslať do Ruska ani na nijaké iné seriózne rokovanie,“ uviedol.
„Je tu ešte jedna osoba, ktorá by mohla mať právomoc hovoriť za Európu, a tou je predseda Európskej rady António Costa. Je to však rovnaké. Nezdá sa, že by s tým Európania boli spokojní. Ak sa na niekom dohodnú, pôjde nanajvýš o nejakého splnomocnenca, ktorý tam bude počúvať a následne informovať Európu. Skutočného vyjednávača nemožno ani určiť, pretože Európa nie je federáciou,“ dodal Drulák.
Rusko nebude Európanom klásť podmienky týkajúce sa ich rokovacieho tímu, vyhlásil hovorca prezidenta Dmitrij Peskov.
„Nemôžeme a nechceme klásť podmienky ich rokovaciemu tímu. Toto je úplne nesprávny spôsob, ako túto záležitosť formulovať,“ povedal v komentári pre telegramový kanál Yunashev Live, informuje agentúra Ria Novosti.
Peskov poznamenal, že by bolo užitočnejšie komunikovať s Európanmi a pochopiť, do akej miery by ich postoj mohol prispieť k vyriešeniu ukrajinského konfliktu.
Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov vyhlásil, že európske krajiny sa snažia zapojiť do diskusií o Ukrajine, ale musia sa rozhodnúť, čo chcú: vojnu alebo mier. Ušakov poznamenal, že zatiaľ všetky ich praktické kroky naznačujú snahu o predlžovanie konfliktu.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
