Slovnaft pripravuje spaľovňu CEZO. S Brantnerom chce recyklovať popol, získavať sklo a kovy a dodávať teplo Bratislave.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na slovenských skládkach končí takmer 40 percent komunálneho odpadu. Slovnaft chce tento stav zmeniť novou spaľovňou v Bratislave. Odpad má premieňať na teplo a elektrinu. Zaujímavé je aj to, čo zostane po spaľovaní. Rakúska technológia dokáže z popola získavať sklo s čistotou nad 99 percent, kovy aj stavebné materiály. Slovnaft už podpísal memorandum s firmou Brantner. Do projektu zapája aj Heneken a MH Teplárenský holding. Spaľovňa však naďalej vyvoláva odpor samospráv a environmentálnych organizácií.
Slovensko má s odpadmi vážny problém. V roku 2024 vzniklo približne 2,65 milióna ton komunálneho odpadu. Na skládkach skončilo takmer 38 percent. Ide o viac ako milión ton ročne. Európska legislatíva pritom stanovuje, že do roku 2035 môže Slovensko skládkovať najviac desať percent komunálneho odpadu. „To znamená, že viac ako milión ton odpadu ročne končí na skládkach,“ upozornila pre TA3 Barbora Čerňanská, vedúca spracovania odpadov Slovnaftu.
Riešením má byť Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré Slovnaft plánuje vybudovať v areáli bratislavskej rafinérie. Zariadenie má ročne spracovať 220-tisíc ton odpadu. Z toho bude 118-tisíc ton komunálneho, 77-tisíc ton priemyselného a 25-tisíc ton nebezpečného odpadu.
Pôvodný projekt počítal s kapacitou 316 700 ton ročne. Slovnaft ju počas posudzovania vplyvov na životné prostredie znížil približne o 30 percent. Nové zariadenie má nahradiť existujúcu spaľovňu kalov zo 70. rokov minulého storočia. Začiatok prevádzky sa predpokladá v roku 2030.
Pri projekte je dôležitý aj pomer jednotlivých druhov odpadu. Z plánovaných 25-tisíc ton nebezpečného odpadu má približne 21 500 ton tvoriť vlastná rafinérska produkcia Slovnaftu. To predstavuje približne 9,8 percenta celkovej kapacity CEZO. Zvyšok majú tvoriť komunálny a priemyselný odpad.
Tento údaj je podstatný aj pri posudzovaní argumentu, že nová spaľovňa je potrebná predovšetkým na zneškodňovanie kalov z rafinérie. Slovnaft už totiž vlastnú spaľovňu kalov má. Kritici projektu upozorňujú, že CEZO má podstatne väčšiu kapacitu a širší účel, než by si vyžadovalo samotné spracovanie rafinérskych zvyškov.
CEZO nemá fungovať ako jednoduchá spaľovňa, do ktorej sa odpad privezie a následne spáli. Slovnaft plánuje technológiu fluidného lôžka s cirkulujúcou vrstvou. Tá si vyžaduje dôkladnú prípravu vstupného materiálu.
Odpad sa bude najskôr drviť a triediť. Separovať sa majú železné aj neželezné kovy a vybrané plasty. Osobitnú pozornosť si vyžaduje PVC. Následne príde na rad energetické zhodnotenie. Výsledkom bude teplo a elektrina. Slovnaft chce takto znížiť spotrebu zemného plynu a využiť energetický potenciál odpadu, ktorý by inak končil na skládkach.
Samotným spaľovaním sa však cesta odpadu nekončí. Zostáva popol a škvára. Aj v nich sa nachádzajú suroviny, ktoré možno opätovne využiť. „My dokážeme stále vyrobiť produkty, ktoré majú hodnotu, či už je to vo forme štrku alebo stavebného materiálu, alebo je to vo forme skla a kovových a nekovových materiálov,“ vysvetlil Peter Pajerchin, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj spoločnosti Brantner Slovensko.
Najväčšou výzvou bolo oddelenie skla. V popole a škvare sa ho môže nachádzať až 30 percent. Technológia Slagtory ho dokáže vytriediť s čistotou vyššou ako 99 percent. Takýto materiál už možno použiť priamo v sklárňach. Vyrábajú sa z neho najmä biele fľaše, ale aj odrazové prvky pre cestnú dopravu.
Gerhard Stockinger, manažér technológie Slagtory spoločnosti Brantner green solutions, potvrdil, že vytriedené sklo smeruje späť do výroby. Okrem neho sa získavajú železné a neželezné kovy či minerálne materiály využiteľné v stavebníctve.
Dôležitý posun nastal 17. septembra 2026. Slovnaft a Brantner Slovakia podpísali memorandum o porozumení. Spolupráca sa týka dvoch oblastí. Brantner má byť partnerom pri dodávkach vhodného nerecyklovateľného komunálneho a priemyselného odpadu. Zároveň má zabezpečovať spracovanie popola vznikajúceho pri energetickom zhodnocovaní.
Podľa spoločnosti Brantner dokáže jej technológia materiálovo zhodnotiť až 95 percent spracovaného popola a škvary. Ide však o deklarovanú schopnosť technológie, nie o garantovaný výsledok budúcej prevádzky CEZO.
Memorandum vytvára rámec budúcej spolupráce. Nie je definitívnou realizačnou zmluvou. Konkrétne podmienky dodávok a spracovania materiálov sa ešte musia premietnuť do ďalších dohôd. Pre Slovnaft je to napriek tomu významný krok. Získal partnera, ktorý má skúsenosti s materiálovým zhodnocovaním zvyškov po spaľovaní.
Brantner nie je jediným partnerom Slovnaftu. Projekt má tri memorandá, z ktorých každé rieši inú časť spracovania odpadu.
Prvým partnerom je Heneken. Spolupráca sa zameriava na spracovanie popolčeka a získavanie kovových frakcií, predovšetkým hliníka. Ten sa má po separácii vrátiť do výrobného cyklu. Druhým partnerom je MH Teplárenský holding. Memorandum vytvára rámec pre budúce využitie tepla z CEZO v bratislavskej sústave centrálneho zásobovania teplom.
Brantner má zabezpečovať časť vstupného odpadu a následné materiálové zhodnocovanie popola a škvary. Slovnaft tak pripravuje systém od dodávky odpadu cez výrobu energie až po získavanie druhotných surovín.
Význam projektu sa netýka iba rafinérie. Slovnaft a MH Teplárenský holding počítajú s možnosťou dodávok tepla do bratislavskej sústavy centrálneho zásobovania. Podľa zverejnených údajov by CEZO mohlo dodávať približne 85-tisíc až 160-tisíc megawatthodín tepla ročne.
Takéto množstvo predstavuje približne 15 až 30 percent súčasnej spotreby v sústave Bratislava – Východ. Tá zásobuje Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov. Dodávky sa predpokladajú v rokoch 2030 až 2031. Zatiaľ však ide o plánovaný potenciál. Memorandum ešte neurčuje definitívne objemy ani obchodné podmienky.
Pri prezentovaní rakúskej technológie treba rozlišovať jednotlivé druhy zvyškov. Hrubý popol a škvára môžu obsahovať sklo, železné aj neželezné kovy. Ich oddelenie umožňuje ďalšie materiálové využitie.
Iná situácia je pri jemnom popolčeku a zvyškoch z čistenia spalín. Tie môžu obsahovať koncentrované škodliviny a ťažké kovy. Vyžadujú preto osobitné spracovanie. Časť z nich bude potrebné stabilizovať alebo zneškodniť podľa ich klasifikácie a príslušných predpisov.
Ani moderná technológia nedokáže premeniť všetky zvyšky na nové výrobky. Časť materiálu bude naďalej vyžadovať bezpečné zneškodnenie. Práve preto bude dôležité sledovať skutočný pomer recyklovaných a zneškodnených zvyškov.
Projekt CEZO od začiatku sprevádza odpor časti samospráv a environmentálnych organizácií. Proti výstavbe vystúpili Bratislava, Rovinka, Greenpeace Slovensko a ďalšie občianske iniciatívy. Kritici upozorňujú na existujúcu priemyselnú záťaž územia, možné dopady na kvalitu ovzdušia, zvýšenie nákladnej dopravy a ochranu podzemných vôd Žitného ostrova.
Bratislava argumentovala, že ďalšiu spaľovňu nepotrebuje. Komunálny odpad podľa magistrátu dokáže spracovať aj modernizované zariadenie mestskej spoločnosti OLO. Rovinka žiadala dôkladnejšie posúdenie vplyvov na zdravie obyvateľov a životné prostredie.
Odbornú kritiku projektu predstavila aj Monika Medovičová z Priateľov Zeme – SPZ. Vo svojej analýze porovnáva vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu s údajmi v dokumentácii EIA. Namieta najmä argumentáciu o potrebe veľkej spaľovne na zneškodňovanie vlastných kalov Slovnaftu. Upozorňuje aj na rozdiely medzi skutočnými emisiami existujúcej spaľovne a teoretickými maximálnymi hodnotami novej prevádzky. Ide o stanovisko odporcov projektu, nie o nezávislý znalecký posudok. Jeho argumenty však otvárajú otázky, na ktoré by mal investor aj ministerstvo vecne odpovedať.
Ministerstvo životného prostredia vydalo v júli 2026 súhlasné záverečné stanovisko EIA. Stanovilo 56 dodatočných technických opatrení a podmienok. Proti rozhodnutiu podali rozklady viaceré samosprávy, organizácie a ďalší účastníci konania.
Minister Tomáš Taraba následne 25. septembra podpísal druhostupňové rozhodnutie, ktorým potvrdil súhlasné stanovisko. Rozhodnutie o zamietnutí rozkladu dostala Rovinka 29. septembra. EIA sa tým stala právoplatnou.
Právoplatná EIA však nie je stavebným ani prevádzkovým povolením. Slovnaft musí absolvovať ďalšie povoľovacie konania. V nich sa budú riešiť konkrétne technické a prevádzkové podmienky.
Odporcovia projektu právny boj nevzdali. Dňa 8. októbra 2026 organizácie Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme – SPZ, Znepokojené matky a ďalšie občianske združenia avizovali podanie žaloby na ministerstvo. Tvrdia, že rezort sa dostatočne nevysporiadal s odbornými námietkami a neposúdil všetky vplyvy projektu. V čase zverejnenia tejto informácie išlo o oznámenie plánovaného právneho kroku, nie o rozhodnutie súdu.
Osobitné spory vyvoláva pôvod odpadu. Slovnaft deklaruje, že zahraničný odpad dovážať neplánuje. Minister životného prostredia Tomáš Taraba po stretnutí v rafinérii vyhlásil: „Ja som jasne Slovnaftu povedal, že pre nás je neprijateľné, aby sa dovážal akýkoľvek odpad zo zahraničia, z Maďarska a podobne.“
Lenže politické vyhlásenie nie je automaticky právne záväzným zákazom. Záverečné stanovisko EIA pracuje s predpokladanými zvozovými oblasťami na Slovensku. Prípadná cezhraničná preprava odpadu podlieha osobitným európskym pravidlám a súhlasom príslušných orgánov.
Slovnaft tvrdí, že má dostatok domácich zdrojov odpadu. Práve preto bude dôležité sledovať, či sa tento zámer premietne aj do záväzných podmienok ďalších povoľovacích konaní.
Slovnaft chce zmeniť odpad na zdroj energie a druhotných surovín. Rakúsky príklad ukazuje, že aj popol môže mať ďalšiu hodnotu. Projekt CEZO však nebude možné hodnotiť iba podľa sľubov o recyklácii. Rozhodne skutočná prevádzka, množstvo získaných materiálov, emisie aj spôsob nakladania so zvyškami, ktoré sa recyklovať nedajú. A práve tieto otázky budú pre obyvateľov Bratislavy a okolia najdôležitejšie.
Slovnaft pripravuje spaľovňu CEZO. S Brantnerom chce recyklovať popol, získavať sklo a kovy a dodávať teplo Bratislave.
To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
MÁME UČIŤ NAŠE DETI, ŽE SI MÔŽU ZMENIŤ POHLAVIE? Romana Tabaková očakáva, že TV Markíza stiahne diel seriálu Pán profesor, kde sa podporuje "byť transgender". Aj ona má obavy o zdravý psychický vývoj maloletých divákov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
13. 11. 2026
Z domova
12. 11. 2026
Z domova
10. 11. 2026
Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
