Teslá, iPhone a F-35 si bez Číny „neškrtnú“. Čísla sú drvivé
03 | 08 | 2023 I Ivan Mihale

Západné krajiny sa vo svojej snahe prejsť na čistú energiu nechtiac dostali do závislosti na čínskych zdrojoch. Podľa správy Medzinárodnej energetickej agentúry ovláda Čína 87 % svetovej kapacity pre rafináciu 17 vzácnych zemín potrebných na zelenú bezemisnú energiu. Bez čínskych zdrojov tak dnes nefungujú magnetické súčiastky od iPhonu, cez elektromobily Tesla, až po stíhačku F-35. Západné spracovateľské firmy navyše kvôli prísnym emisným limitom len ťažko vyvíjajú spôsob, ako vzácne horniny efektívnejšie spracovať.

Dve najväčšie svetové spoločnosti spracovávajúce vzácne zeminy mimo Číny, americká MP Materials a austrálska Lynas, čelia problémom, ako premeniť horniny zo svojich baní na elektromagnetické súčiastky kľúčové pre fungovanie väčšiny západných výrobkov od iPhonu, po stíhačku F-35. Technické zložitosti a obavy zo znečistenia bránia spoločnostiam v tom, aby zvýšili objem spracovanej horniny na úkor Číny, ktorá podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ovláda 87 % svetovej kapacity pre rafináciu vzácnych zemín.

Ruská reakcia na expanziu NATO prichádza
Podľa britských tajných služieb Rusko po prvý raz buduje nové bojové jednotky v pomerne masívnom meradle pre vojnu proti Ukrajine. Za posledné dva mesiace sa pravdepodobne vytvorilo úplne nanovo niekoľko armádnych formácií, vrátane 25. armády,... Čítať ďalej
02 | 08 | 2023 | Ivan Brožík

Napĺňajú sa celosvetové obavy?

Snaha Západu o vytvorenie nezávislých dodávok kritických nerastných surovín nadobudla na naliehavosť po tom, čo Peking minulý mesiac zaviedol kontroly vývozu strategických kovov gália a germánia, čo vyvolalo celosvetové obavy, že by Čína mohla nabudúce zablokovať vývoz ďalších vzácnych zemín alebo celej spracovateľskej technológie.

Prelomenie čínskej kontroly nad kľúčovou skupinou 17 kovov potrebných na prechod na čistú energiu ale bude nesmierne ťažké, pretože rafinovanie vlastných vzácnych zemín je v západných štátoch zviazané prísnymi emisnými limitmi. Čína urobila pred desaťročiami strategické rozhodnutie rozvíjať svoje kapacity na spracovanie vzácnych zemín, a to napriek ekologickým dôsledkom.

Závislosť na Číne pretrváva

V posledných rokoch skrachovali plány austrálskej spoločnosti Lynas na výstavbu americkej rafinérie vzácnych zemín s partnerom z Texasu. Spoločnosť Lynas uviedla, že sa medzitým snaží dokončiť rafinériu vzácnych zemín v západnej Austrálii, kde zápasí s mnohými prekážkami. Cieľ spoločnosti MP rafinovať vlastné kovy vzácnych zemín v roku 2020 bol zastavený pandémiou COVID-19 a technickými problémami, čo posunulo jeho cieľ na koniec roku 2023. Doteraz je tak americká firma v rafinácii vzácnych kovov závislá na čínskej technológii.

„Proces spracovania vzácnych zemín je zdĺhavý, s mnohými zastávkami a návratmi na začiatok,“  uviedol pre agentúru Reuters generálny riaditeľ a najväčší akcionár spoločnosti MP Jim Litinsky. Nielen, že je americká spracovateľská spoločnosť MP závislá na čínskej technológii, ale čínska spoločnosť Shenghe Resources je tiež jej druhým najväčším akcionárom.

Podľa analytikov podobné problémy trápia desiatku ďalších svetových spoločností, ktoré sa usilujú o nezávislú rafináciu. „V Číne v minulých rokoch múdro investovali veľké prostriedky do spracovateľských kapacít, aby vzácne zeminy efektívne premenili na magnety, vhodné do moderných elektronických zariadení,“ uviedol profesor metalurgie na Birminghamskej univerzite Allan Walton.

Čína vs. svet- 1:0

Skúsenosti v oblasti rafinácie umožnili Číne zraziť ceny vzácnych zemín v rôznych fázach spracovateľského reťazca vo svoj prospech, vrátane nízkych cien hotových výrobkov, ktoré sú pre západné firmy vyvíjajúce vlastné technológie nedosiahnuteľné. Západné spoločnosti tak namiesto toho naďalej radšej posielajú svoj vyťažený materiál na spracovanie do Číny.

Peking už roky povoľuje dovoz ľahko spracovanej horniny známej ako koncentrát vzácnych zemín na rafináciu. Táto stratégia pomáha zaistiť ceny, ktoré motivujú ostatné krajiny k hĺbeniu nových baní, ale nie k výstavbe spracovateľských závodov. MP vlani dodala do Číny na rafináciu asi 43 000 ton koncentrátu.

Spoločnosť Benchmark Mineral Intelligence odhaduje, že Čína aktuálne rafinuje 89 % svetových zásob neodýmu a praseodýmu, kľúčových kovov pre magnety do elektromobilov, pričom sa očakáva, že do roku 2028 táto dominancia príliš neklesne.

Diplomatická vojna medzi Varšavou a Kyjevom
Rozruch medzi Poľskom a Ukrajinou so vzájomným menovaním veľvyslancov pôsobí stále viac konfliktnejšie. "Ukrajina si musí uvedomiť, že pre Poľsko bude oveľa ťažšie pokračovať v podpore, ak dôjde k „takýmto sporom“. Podľa agentúry PAP to v stredu vo... Čítať ďalej
03 | 08 | 2023 | Ivan Brožík

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik