Medvede sa stále viac približujú k ľudským obydliam, preto dochádza aj k stretom človeka s nimi. Prečo je to tak a ako sa v takom prípade správať? Na Slovensku bol v minulosti vytvorený zásahový tím. Ten má nie len zasiahnuť proti najväčšej šelme na Slovensku. Jeho úlohou je aj prevencia.
Členom zásahového tímu je aj zoológ Michal Haring, ktorý vysvetľuje, že prevencia spočíva v ochrane majetku či hospodárskych zvierat. Má za úlohu osvetu o tom, ako sa správať pri kontakte človeka s medveďom, aj monitoring oblastí, kde sa medveď pohybuje.
Oportunista
Medveď sa snaží nájsť čo najlepší zdroj nutrične bohatej potravy s čo najmenšou námahou. Preto sú podľa Haringa kontajnery vysoko kalorickým a zároveň ľahko dostupným, navyše pravidelným zdrojom potravy.
"Niektoré medvede hľadajú potravu v ovečkách, kozách či kravách, jednoducho v hospodárskych zvieratách. Tam je dôležitá ochrana v podobe elektrických ohradníkov a ovčiarskych psov,"upozorňuje Haring.
Medveď nie je vegetarián
A to aj napriek tvrdeniu ministra životného prostredia Jána Budaja, ktoré na istý čas bavilo celé Slovensko. Haring tvrdí, že pri usmrtených, alebo nájdených uhynutých jedincoch sa v žalúdku nachádza aj rastlinná, ale aj živočíšna potrava.
Pripomína, že aj u medveďa sú jedince, ktoré potrebujú viac mäsa, ako iné. No a tie veľakrát hľadajú potravu medzi hospodárskymi zvieratami.
Medvede a med - je to mýtus?
Rozhodne nie, svedčia o tom pokusy medveďov dostať sa k včelínom a mnohí chovatelia to aj vedia, preto si svoje včelie rodiny dobre zabezpečia mrežami a elektrickými ohradníkmi.
"Tí ostatní sa potom tvária, že o tom nevedia, hoci práve na Liptove, kde sa medveď vyskytuje, je mnoho chovateľov včiel,"hovorí Haring.
Averzívna terapia
Tá spočíva v plašení medveďa, keď sa priblíži k ľudským obydliam. Či už svetlom, alebo zvukmi pyrotechniky, alebo paintballovými guľôčkami.
"Spôsobíme mu isté traumy a vytlačíme ho z urbanizovaného územia, je šanca, že sa s ním ešte dá pracovať. Jeho prvotná skúsenosť vtedy vyzerá tak, že sa priblížil k ľuďom, chcel konzumovať ľahko dostupnú potravu, či odpadky a má z toho negatívny zážitok," vysvetľuje Haring a dopĺňa, že keď sa toto u konkrétneho medveďa zopakuje niekoľko krát, od hľadaním potravy v blízkosti človeka ho to odradí. Ak si však medveď zvykne, nedá sa s tým nič robiť,
Prevoz do inej lokality nič nerieši
Haring vysvetľuje, že nakoľko Slovensko je husto osídlené, prevezenie medveďa do inej lokality nič nerieši - ak je naučený na hľadanie potravy pri ľudských obydliach, po prevoze si ich behom pár dní nájde.
"My nie sme v Kanade alebo v Rusku, kde by sme mohli zaviezť medvede tisíce kilometrov, aby sa už nikdy nevrátili k ľuďom. Aj keby sme ich previezli na druhý koniec Slovenska, prevezieme len problém,"upozorňuje Haring, ktorý by privítal čosi ako "medvedince", kde by sa umiestnili odchytené medvede. Niektoré by tam mohli dožiť, iné by sa po čase mohli vrátiť do voľnej prírody.
Nechcem stretnúť medveďa - ako sa správať?
Tu Haring radí možno všeobecne známe tipy - chodiť len po turistických chodníkoch, rozhodne "neliezť" do húštin, kde môže medveď odpočívať. Hoci sa to možno nezdá, medveď je plaché zviera a tak na neho platia napríklad ľudské zvuky - ak idete skupinka, rozprávajte sa, uviažte si rolničku, ktorá však zvlášť pri potokoch či iných zvukoch lesa môže zaniknúť.
"Najlepšie je vyhnúť sa stretom s medveďom práve ohľaduplným správaním. A ak už človek chodí do hôr na územia s výskytom medveďa, staviam sa za medvedie spreje, že skutočne fungujú. Nič lepšie voči odvráteniu blízkeho stretu alebo nebodaj útoku na človeka ako medvedí sprej nemáme. Ľudia, ktorí chodia do hôr by ním mali byť vybavení,"vysvetľuje Haring. Použitie spreja dá človeku šancu odísť z miesta, kde k stretnutiu prišlo.
Pripomína tiež, že ak idete do prírody so psom, treba ho mať na vôdzke - pes medveďa zacíti, vbehne do húštiny, kde vyruší medveďa a stretu sa vyhnúť nedá.
Keď už sa s medveďom stretnete...
"Ľudia by si mali všímať, či je medveď v pokoji, či má uši v normálnej pozícii, či nebehá zo strany na stranu alebo sa len v pokoji pasie. Ak pobehuje, hrabe labou, fučí, slintá, nebodaj cvaká zubami, to všetko sú signály, že mu ľudská prítomnosť prekáža a že je v strese. Takáto situácia môže vyústiť do rôznych koncov, z čoho najnepríjemnejší je scenár, že zaútočí na človeka," hovorí Haring.
"Platí, že najlepšie je ľahnúť si na brucho, chrániť si šiju a krk rukami a prstami skríženými cez seba a mať rozkročené nohy, aby vás medveď neobrátil. Samozrejme, to až v prípade, že na vás medveď zaútočí,"radí člen zásahového tímu.
Útokov nie je viac, ako v minulosti
Podľa Haringa sú len viac medializované - dostupná je technika, ktorou ľudia medveďa natočia, preto sa zdá, že stretov je viac.
"Keď sa ľudia vyberú na výlet do Tatier a na Liptov musia si byť jednoducho vedomí, že vstupujú na územie s výskytom medveďa hnedého a je to jeho domov, takže ho môžu stretnúť. V tomto prípade je dôležitá osveta zo strany štátu v podobe informačných tabúľ, workshopov, či prednášok na školách,"uzatvára Haring.
Biologická zbraň
Lesník Rudolf Huliak už niekoľko rokov tvrdí, že medvede sú biologickou zbraňou a nástrojom Ministerstva životného prostredia (MŽP), ako vyhnať človeka zo slovenského vidieka.
"Medvede nás nezachránia, ani národ nenachovajú. Akurát balia vrecká MŽP a SOP (Slovenskej ochrany prírody),"upozorňuje Huliak dlhodobo. Huliak však dlhodobo kritizuje aj aktivitu zásahového tímu. Nesúhlasí ani s tvrdením o pohybe po turistických chodníkoch - dôkazom je nedávny útok medveďa na človeka vo Valčianskej doline.
"Človek sa v prírode stane ľahkou lovnou korisťou," varuje Huliak.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik