Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Europoslanec je pobúrený tým, že údaje občanov v novom Obchodnom registri nie sú nijako chránené pred zneužitím.
Český futbalista Adam Hložek skóroval v generálke na novú sezónu z penalty, no už v 32. minúte bol vystriedaný. Na vážnejšie zranenie to však nevyzerá. Pred novým ročníkom spolu so spoluhráčmi rozdával fanúšikom Hoffenheimu podpisy, úsmevy či si s nimi vymenil niekoľko slov.
Fejtón píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Fyzioterapeut Adam James tvrdí, že Trump vykazuje príznaky demencie. Upozornil na jeho oči, bdelosť aj spánkový rytmus.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Sociálnodemokratický český politik Jiří Paroubek analyzuje aktuálnu situáciu, v akej sa nachádza Ukrajina.
Predseda vlády SR Robert Fico mi telefonoval a dôrazne ma informoval, že za moje včerajšie vyjadrenia vo vysielaní TA3 proti mne podnikne právne kroky. Popoludní zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom žiadal právne kroky voči mojej osobe od spoločnosti ČEZ, JAVYS a ministerky hospodárstva, píše politický analytik Eduard Chmelár v reakcii na sociálnej sieti, ktorú prinášame v plnom znení.
Bývalý minister školstva podrobil analýze článok Denníka N. Výsledkom sú vymyslené fakty.
Obyčajný vysávač pozná náš dom lepšie ako my sami...
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.
Ako vidno, naparovanie a komunistická minulosť v tvojej rodine je stále živá.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Komentáre
31. 10. 2025
Moje spomienky na novembrové udalosti spred tridsiatich troch rokov majú trpkú príchuť. Naša pokojná zborovňa sa zmenila na revolučné pracovisko. Na čelo sa postavila mladá kolegyňa, kandidátka a čakateľka na členstvo v Komunistickej strane. Nebyť oných udalostí, už by bola dostala červenú knižku. Keď revolučne naladená útočila na komunistov, pripomenula som jej to, lebo pravdu som mala rada. Atmosféra bola búrlivá. Bolo mi ľúto riaditeľa a jeho zástupkyne. Myslím, že svoju prácu robili dobre. Mali len jednu chybu, boli komunisti. Bolo treba zvoliť nových ľudí, lepších, „nežných“.
Keď zvonilo na hodinu, už som bola za katedrou. Tí, čo robili revolúciu, miesto učenia kuli plány na odvolanie vedenia. Pripravovali sa prevziať moc. Až na konci hodiny išli do triedy zapísať. Vzťahy v kolektíve sa pokazili. Kto nešiel s nimi, bol nepriateľom. Bolo treba nejako mu ublížiť, ponížiť ho.
Mňa zamkli na WC. Na krik a búchanie ma otvorili žiaci. A čo nasledovalo neskôr, najradšej by som z pamäti vymazala. Ale nedá sa, nejde to. Za „sametového vedenia“ (nový riaditeľ nosil zamatové sako) som sa stala terčom útokov. Len zato, že rodičia mojich žiakov sa sťažovali na istú kolegyňu. Bola to tá, čo robila revolúciu. Miesto nej som si to odniesla ja.
Začalo sa psychické týranie. Dnes sa tomu hovorí šikana. Do školy som chodila so strachom, čo zas bude. Napokon to došlo až tak ďaleko, že som musela navštíviť lekára. Problémy v škole riešila inšpekcia. Riešením bola výmena riaditeľa. Až potom mi odľahlo.
Nečudujte sa, že ja po týchto príkoriach nehovorím o Nežnej. Pre mňa mali novembrové udalosti drsnú príchuť.
Keď som odchádzala do dôchodku, prosila som kolegov, aby mi odpustili, ak som im ublížila. Vtedy mi už bývalý „sametový“ riaditeľ povedal: „My sme ti ublížili, ty nám odpusť!“ Odpustila som, ale nezabudla.
Napriek týmto skúsenostiam som na učiteľstvo nezanevrela. Mala som ho rada. Vždy som hovorila, že som sa preň narodila. Preto som aj ako dôchodkyňa prijala ponuku učiť. Stretla som veľa šikovných detí, s ktorými mám dodnes pekný vzťah.
Za desať dôchodkových rokov som učila na troch školách. Na poslednej z nich ma zastihli štrajky učiteľov. Ktovie, možno to nemám v krvi a možno som sa len naučila poslúchať, sama neviem, ale ja som ani štrajkovať nešla. Znova som bola čiernou ovcou, znova som musela odrážať útoky štrajkujúcich.
Preto ma neprekvapilo, keď mi žiaci povedali, že si ma niektorí kolegovia namiesto učenia na hodine brali do úst. Asi sme sa ešte stále nenaučili rešpektovať iný názor.
Mladá novinárka, moja bývalá študentka, ktorú si veľmi vážim, mi v jednom rozhovore povedala: „Zdá sa mi, že veľa vecí je najmä o ľuďoch a nie ani tak o režime. Keď sa zmení režim, neznamená to, že všetko je zrazu skvelé.“ Nie vždy sa my dve na všetkom zhodneme, ale tentoraz som s ňou súhlasila.
Ja som sa v týchto slovách o to veľmi snažila. Nechcela som nikoho uraziť, nikoho sa dotknúť. Chcela som len povedať pravdu tak, ako som ju na vlastnej koži prežila. Rozjatrila som svoje staré rany, aby si tí, čo štrnganie kľúčov nezažili, udalosti vtedajších dní príliš neidealizovali. Aby videli aj ich odvrátenú tvár. Lebo o nej sa nepíše.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
