Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Hoci nám v redakcii je jasné, že u progresívcov, či liberálov budeme „plačky za socializmom“, tento názor risknem. Aj napriek tomu, že si socializmus ako taký nemôžem dovoliť hodnotiť so všetkým, čo k nemu skutočne patrilo. Mám 50 a od toho zlého ma chránil vek a zdravá rodina.
Ale áno, aj ja som túžila po hi-fi veži z Tuzexu. Keď takú dostali do Elektra na jednej z ulíc s obchodmi, bola príliš drahá na to, aby sme si ju mohli dovoliť a tak prišlo na vetu, ktorá do veľkej miery formovala aj moje doterajšie myslenie – keď si na ňu zarobíš, budeš ju mať. Lebo pravda je taká, že sme mali všetko, čo sme potrebovali a z ušetreného vreckového sme si mohli kúpiť nejaký „mačkažák“. Zväčša bižutéria ukrytá v papierovej krabici nazvanej „Mačka vo vreci“. Preto ten výraz „mačkažák“.
A tiež som sa chodila postaviť do radu na banány či mandarínky pred Vianocami a v roku, keď vyhoreli Harmanecké papierne sme cestovali za normálnym toaletným papierom hlboko do maďarského vnútrozemia. Takže – plač za socializmom mi akosi nehrozí, navyše naň nemám dôvod ani z hľadiska čisto osobného – ľudia s mojimi diagnózami si pekne potichúčky sedeli v nejakom zariadení, kde ich od bežného sveta delilo niekoľko kilometrov, alebo aspoň vysoký múr – veď rozvinutá socialistická spoločnosť ľudí s postihnutím radšej upratala.
Päť noviniek zo sveta. Týkajú sa Ukrajiny, Izraela, Kuby a Brazílie. A, samozrejme, EÚ a našich pomýlených Progresívcov.
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Z domova
30. 7. 2026
Ale späť k tým banánom. Dnes často počúvam od mileniálov (to sú tí, ktorí sa na rodili v rokoch 1981 až 1996), ako sme tu za socializmu trpeli. Žiadne západné vymoženosti, prázdne obchody (do obchodu som chodila často a prázdne veru neboli) a hlavne tie rady na všetko - tu na banány, tam na toaletný papier, hentam na mäso.
A tak uvažujem. Postáť si v rade síce nebolo nič príjemné, ale oveľa menej príjemné je, čakať pol roka na mnohokrát banálne vyšetrenie u odborného lekára. Zase si pripomeniem len jednu vlastnú skúsenosť. V novembri som čakala na prijatie na onkológiu.
Predoperačné vyšetrenia, stretnutie s anesteziológom, rozhovor s primárom a ešte pár pri hospitalizácii potrebných úkonov. Pomedzi to čakanie v hale, kde mi zhodou okolností držala miesto pri recepcii sestra. Šum hlasov občas prerušilo zvonenie telefónu a keďže sme sedeli blízko, tak sme chtiac (v tejto situácii skôr nechtiac) počuli aj recepčnú. Tá objednávala ľudí na máj-jún nasledujúceho roka.
Nuž vážení – zlatá to hodinka pred zelovocom popri čakaní na vyšetrenie, pri ktorom vám lekár aj tak vytkne, kde ste boli doteraz. Nuž, v rade na banány isto nie.
Mimochodom, milí mileniáli, "komunizmus" sme tu nikdy nemali...
jelenskaerika
18. 8. 2026 07:24
Veľmi dobrý članok,,,až také zle to nebolo,,,mali sme všetko základné čo sme potrebovali,,a to naviac sme si občas postali v rade,,,naše ovocie tu nikdy nechýbalo,,,kašľať banány keď ťa lekár nevysetri vcas a do pol roka umries,,,
