Zalamujeme rukami nad banánmi v socializme? Ale prečo nám nevadí toto?
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.

Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Hoci nám v redakcii je jasné, že u progresívcov, či liberálov budeme „plačky za socializmom“, tento názor risknem. Aj napriek tomu, že si socializmus ako taký nemôžem dovoliť hodnotiť so všetkým, čo k nemu skutočne patrilo. Mám 50 a od toho zlého ma chránil vek a zdravá rodina.
Ale áno, aj ja som túžila po hi-fi veži z Tuzexu. Keď takú dostali do Elektra na jednej z ulíc s obchodmi, bola príliš drahá na to, aby sme si ju mohli dovoliť a tak prišlo na vetu, ktorá do veľkej miery formovala aj moje doterajšie myslenie – keď si na ňu zarobíš, budeš ju mať. Lebo pravda je taká, že sme mali všetko, čo sme potrebovali a z ušetreného vreckového sme si mohli kúpiť nejaký „mačkažák“. Zväčša bižutéria ukrytá v papierovej krabici nazvanej „Mačka vo vreci“. Preto ten výraz „mačkažák“.
A tiež som sa chodila postaviť do radu na banány či mandarínky pred Vianocami a v roku, keď vyhoreli Harmanecké papierne sme cestovali za normálnym toaletným papierom hlboko do maďarského vnútrozemia. Takže – plač za socializmom mi akosi nehrozí, navyše naň nemám dôvod ani z hľadiska čisto osobného – ľudia s mojimi diagnózami si pekne potichúčky sedeli v nejakom zariadení, kde ich od bežného sveta delilo niekoľko kilometrov, alebo aspoň vysoký múr – veď rozvinutá socialistická spoločnosť ľudí s postihnutím radšej upratala.
Ale späť k tým banánom. Dnes často počúvam od mileniálov (to sú tí, ktorí sa na rodili v rokoch 1981 až 1996), ako sme tu za socializmu trpeli. Žiadne západné vymoženosti, prázdne obchody (do obchodu som chodila často a prázdne veru neboli) a hlavne tie rady na všetko - tu na banány, tam na toaletný papier, hentam na mäso.
A tak uvažujem. Postáť si v rade síce nebolo nič príjemné, ale oveľa menej príjemné je, čakať pol roka na mnohokrát banálne vyšetrenie u odborného lekára. Zase si pripomeniem len jednu vlastnú skúsenosť. V novembri som čakala na prijatie na onkológiu.
Predoperačné vyšetrenia, stretnutie s anesteziológom, rozhovor s primárom a ešte pár pri hospitalizácii potrebných úkonov. Pomedzi to čakanie v hale, kde mi zhodou okolností držala miesto pri recepcii sestra. Šum hlasov občas prerušilo zvonenie telefónu a keďže sme sedeli blízko, tak sme chtiac (v tejto situácii skôr nechtiac) počuli aj recepčnú. Tá objednávala ľudí na máj-jún nasledujúceho roka.
Nuž vážení – zlatá to hodinka pred zelovocom popri čakaní na vyšetrenie, pri ktorom vám lekár aj tak vytkne, kde ste boli doteraz. Nuž, v rade na banány isto nie.
Mimochodom, milí mileniáli, "komunizmus" sme tu nikdy nemali...

Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

Hangurbadžo naložil progresívcom: Z politiky ste urobili materskú škôlku!


Európska vysielacia únia (EBU) spolu s Európskou atletikou minulý mesiac predstavili podrobný manuál určený kameramanom a režisérom.
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.

Na svahu nad olivovými hájmi neďaleko tureckého Izmiru leží jaskyňa, ktorú celé generácie miestnych obyvateľov poznajú ako miesto, kde Homér údajne skladal svoje slávne eposy. Dôkaz, že práve tu vznikla Odysea, neexistuje, no úspech filmového spracovania Christophera Nolana opäť oživil stáročnú diskusiu o pôvode jedného z najslávnejších básnikov dejín.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk






Ako vidno, naparovanie a komunistická minulosť v tvojej rodine je stále živá.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Prinášame vám článok trestného sudcu Petra Šamka, ktorý bol pôvodne publikovaný na portáli Právne listy. Jeho text vám prinášame v plnom znení.
Civilizácie padajú, lebo sa tak rozhodli. Európa sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu
Zhnilo Jablko a s ním aj Lucia. Odišla na smetisko dejín. Odišla ta, kam posielala Fica a s ním všetkých, čo o nich písala žlčovité články a posielala im nenávistné listy.
Právo na pravdu mesiace varuje pred výstavbou veterných parkov.


Komentáre
31. 10. 2025