Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Denník N chce rozbehnúť vlastné rádio. Na Donio žobre peniaze od verejnosti a pri 1 000 eurách ponúka odmenu „Zachráňme demokraciu“.
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Zvlášť v domácnostiach, kde sú deti je dôležité dbať o to, aby topánky, v ktorých chodíme po vonku, ostali maximálne v predsieni. Hosťom pokojne ponúknite prezuvky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
Názor Petra Weissa (Pravda)
V súvislosti s argumentáciami pre a proti Dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi bývalý politik a diplomat Peter Weiss ponúka veľavravnú paralelu – niekdajšiu diskusiu o výstavbe amerického radaru v Česku. A ako sa to skončilo?
Vnímajúc argumenty zástancov a odporcov Dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA (DCA) som si spomenul na diskusie o výstavbe amerického radaru v Česku, ktorá prebiehala v rokoch 2007-2008. Skončili sa tak, že dohodu podpísanú ministrom zahraničných vecí ČR Karlom Schwarzenbergom a ministerkou zahraničných vecí USA Condoleezzou Riceovou síce schválil Senát, no vzhľadom na odpor verejnosti Poslanecká snemovňa toto rozhodnutie nepotvrdila, - konštatuje bývalý politik a diplomat Peter Weiss v článku Česi americký radar odmietli, uverejnenom v denníku Pravda.
Aj keď nemožno mechanicky porovnávať naše dnešné politické spory s vtedajšími v ČR, niektoré paralely vo vzťahu k dohodám sa priam núkajú, poznamenáva Peter Weiss. V ČR – ako dnes v SR – bola pri moci pravicová vláda. Obe nepoznali zmýšľanie obyvateľstva, keď začali presadzovať dohodu. Podcenili silu verejnej mienky a precenili silu vládnej propagandy. Keď sa dostali do politickej defenzívy, obe vlády sa začali vyhovárať, že rokovania o dohode začala ešte predchádzajúca garnitúra. Začali ideologicky nálepkovať odporcov a obviňovať ich, že odmietajú našu príslušnosť k Západu.
Obe vlády vyhlasovali, že dohoda posilní strategickú spoluprácu s USA i s NATO a bezpečnosť krajiny. V oboch vládnych koalíciách však vznikli pochybnosti o zmysle a obsahu dohody. Tak v ČR, ako aj v SR vlády odmietali obavy verejnosti, že realizáciou dohody môže dôjsť k eskalácii napätia v strednej Európe, keď Rusko obhajujúc svoje záujmy v reakcii namieri svoje rakety na Česko, respektíve na Slovensko, a dôjde k dramatickému zhoršeniu bezpečnostnej situácie, zdôrazňuje Peter Weiss. Pritom obavy, že v prípade väčšieho konfliktu s Ruskom by sa radar v Brdoch, respektíve letiská v Kuchyni a na Sliači, stali jednými z prvých terčov, boli veľmi silné. Ukázalo sa, že tak českí, ako aj slovenskí občania viac uprednostňujú vnútornú bezpečnosť.
Obe vlády čelili výčitke, že dohoda vznikla v réžii USA, že je bilaterálna, bez prerokovania v NATO a EÚ, pripomína Peter Weiss. Ignorovali názory oponentov, že akceptovanie americkej ponuky môže viesť k výhradám v niektorých členských štátoch EÚ. V ČR i v SR sa dohody nestali predmetom širšieho politického konsenzu, než vo vládnej koalícii. Obe vlády obviňovali opozíciu, že za odmietavým postojom verejnosti je príliš vášnivá a politicky motivovaná debata o dohode a že otázky bezpečnosti sa stali predmetom ideologických sporov, hoci samy spor zideologizovali tým, že nesúhlas s dohodou označili za nesúhlas s dovtedajšou zahraničnopolitickou a bezpečnostnou orientáciou štátu.
Obe vlády podcenili silu verejnej mienky a precenili silu vládnej propagandy. Keď sa dostali do politickej defenzívy, začali sa vyhovárať, že rokovania o dohode začala ešte predchádzajúca garnitúra. Začali ideologicky nálepkovať odporcov a obviňovať ich, že odmietajú našu príslušnosť k Západu.
Ako ďalej pripomína Peter Weiss, aj na stanovisko dnešnej slovenskej opozície možno vztiahnuť názor prezidenta Václava Klausa zo 17. 2. 2008, že na dohodu nie je reálny bezpečnostný dôvod a že „jediným možným dôvodom je potvrdenie našej politickej vernosti euroatlantického vzťahu k nášmu najväčšiemu spojencovi USA“. Tak v ČR, ako aj v SR vznikli občianske iniciatívy proti dohode a konali sa verejné protesty. Tak Topolánkova, ako aj Hegerova vláda odmietli myšlienku referenda o dohode. V parlamente takéto návrhy neprešli.
Nemožno si však nevšimnúť aj rozdiely v prístupoch vlád a hláv štátov. Česká vládna koalícia neblokovala diskusiu o dohode v parlamente. V Senáte prešla živou debatou. V dolnej komore sa ňou zaoberali príslušné výbory. Už na začiatku Topolánkovej vlády v Poslaneckej snemovni prebehol pre členov brannobezpečnostného, zahraničného a ústavnoprávneho výboru pred televíznymi kamerami odborný seminár za účasti premiéra, ministra zahraničných vecí K. Schwarzenberga a ministerky obrany V. Parkanovej, ktorá povedala, že prijatie americkej ponuky je vecou diskusie.
Peter Weiss poukazuje na to, že na Slovensku sa meritórne diskusie o DCA medzi predstaviteľmi vlády a opozície začali až po jej schválení vo vláde. V SR boli výbory NR SR z procesu prípravy a prerokovávania dohody vyradené a parlament postavený pred úlohu schváliť vládou dojednanú dohodu ako hotovú vec.
Kým prezident V. Klaus do diskusie opakovane zasahoval, prezidentka Z. Čaputová sa vyjadrila až po schválení DCA vládou. Kým v Česku sa robili opakované výskumy názorov verejnosti na výstavbu radaru, na Slovensku výskum názorov na DCA stále chýba. Kým česká vláda od zapojenia do projektu očakávala aj ekonomické benefity v podobe zapojenia českých firiem a výskumných inštitúcií do rozvoja a výstavby systému, slovenská strana vyjednala asymetrickú dohodu a nepredložila verejnosti jej ekonomické a ekologické dosahy.
Český bezpečnostný analytik Antonín Rašek hodnotiac nezdar úsilia o inštaláciu radaru konštatoval, že ČR nebola na riešenie podobných bezpečnostných strategických rozhodovacích procesov pripravená. Chýbali predovšetkým erudovaní odborníci tak v zákonodarnom zbore, ako aj v exekutíve, vrátane Bezpečnostnej rady štátu. Nebol ani ujasnený postup, v akom režime sa má takýto rozhodovací proces viesť. Podcenila sa analýza bezpečnostných záujmov ČR, tzn. konkrétnych bezpečnostných hrozieb a z nich vyplývajúcich rizík.
Ukázalo sa, že česká verejnosť nebola pripravená riešiť danú problematiku bilaterálne, len s USA, mimo rámca EÚ a NATO. Rašek tiež pripomenul Klausovo vyjadrenie z roku 2005 pre Süddeutsche Zeitung, že „na základe našej histórie sme veľmi citliví, keď ide o cudzie vojenské jednotky na našom území. Nové rozmiestenie cudzích jednotiek by asi u nás nebolo vítané“, uzatvára svoj komentár Peter Weiss v denníku Pravda.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
