Názor Petra Weissa (Pravda)
V súvislosti s argumentáciami pre a proti Dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi bývalý politik a diplomat Peter Weiss ponúka veľavravnú paralelu – niekdajšiu diskusiu o výstavbe amerického radaru v Česku. A ako sa to skončilo?
Vnímajúc argumenty zástancov a odporcov Dohody o obrannej spolupráci medzi SR a USA (DCA) som si spomenul na diskusie o výstavbe amerického radaru v Česku, ktorá prebiehala v rokoch 2007-2008. Skončili sa tak, že dohodu podpísanú ministrom zahraničných vecí ČR Karlom Schwarzenbergom a ministerkou zahraničných vecí USA Condoleezzou Riceovou síce schválil Senát, no vzhľadom na odpor verejnosti Poslanecká snemovňa toto rozhodnutie nepotvrdila, - konštatuje bývalý politik a diplomat Peter Weiss v článku Česi americký radar odmietli, uverejnenom v denníku Pravda.
Aj keď nemožno mechanicky porovnávať naše dnešné politické spory s vtedajšími v ČR, niektoré paralely vo vzťahu k dohodám sa priam núkajú, poznamenáva Peter Weiss. V ČR – ako dnes v SR – bola pri moci pravicová vláda. Obe nepoznali zmýšľanie obyvateľstva, keď začali presadzovať dohodu. Podcenili silu verejnej mienky a precenili silu vládnej propagandy. Keď sa dostali do politickej defenzívy, obe vlády sa začali vyhovárať, že rokovania o dohode začala ešte predchádzajúca garnitúra. Začali ideologicky nálepkovať odporcov a obviňovať ich, že odmietajú našu príslušnosť k Západu.
Obe vlády vyhlasovali, že dohoda posilní strategickú spoluprácu s USA i s NATO a bezpečnosť krajiny. V oboch vládnych koalíciách však vznikli pochybnosti o zmysle a obsahu dohody. Tak v ČR, ako aj v SR vlády odmietali obavy verejnosti, že realizáciou dohody môže dôjsť k eskalácii napätia v strednej Európe, keď Rusko obhajujúc svoje záujmy v reakcii namieri svoje rakety na Česko, respektíve na Slovensko, a dôjde k dramatickému zhoršeniu bezpečnostnej situácie, zdôrazňuje Peter Weiss. Pritom obavy, že v prípade väčšieho konfliktu s Ruskom by sa radar v Brdoch, respektíve letiská v Kuchyni a na Sliači, stali jednými z prvých terčov, boli veľmi silné. Ukázalo sa, že tak českí, ako aj slovenskí občania viac uprednostňujú vnútornú bezpečnosť.
Obe vlády čelili výčitke, že dohoda vznikla v réžii USA, že je bilaterálna, bez prerokovania v NATO a EÚ, pripomína Peter Weiss. Ignorovali názory oponentov, že akceptovanie americkej ponuky môže viesť k výhradám v niektorých členských štátoch EÚ. V ČR i v SR sa dohody nestali predmetom širšieho politického konsenzu, než vo vládnej koalícii. Obe vlády obviňovali opozíciu, že za odmietavým postojom verejnosti je príliš vášnivá a politicky motivovaná debata o dohode a že otázky bezpečnosti sa stali predmetom ideologických sporov, hoci samy spor zideologizovali tým, že nesúhlas s dohodou označili za nesúhlas s dovtedajšou zahraničnopolitickou a bezpečnostnou orientáciou štátu.
Obe vlády podcenili silu verejnej mienky a precenili silu vládnej propagandy. Keď sa dostali do politickej defenzívy, začali sa vyhovárať, že rokovania o dohode začala ešte predchádzajúca garnitúra. Začali ideologicky nálepkovať odporcov a obviňovať ich, že odmietajú našu príslušnosť k Západu.
Ako ďalej pripomína Peter Weiss, aj na stanovisko dnešnej slovenskej opozície možno vztiahnuť názor prezidenta Václava Klausa zo 17. 2. 2008, že na dohodu nie je reálny bezpečnostný dôvod a že „jediným možným dôvodom je potvrdenie našej politickej vernosti euroatlantického vzťahu k nášmu najväčšiemu spojencovi USA“. Tak v ČR, ako aj v SR vznikli občianske iniciatívy proti dohode a konali sa verejné protesty. Tak Topolánkova, ako aj Hegerova vláda odmietli myšlienku referenda o dohode. V parlamente takéto návrhy neprešli.
Nemožno si však nevšimnúť aj rozdiely v prístupoch vlád a hláv štátov. Česká vládna koalícia neblokovala diskusiu o dohode v parlamente. V Senáte prešla živou debatou. V dolnej komore sa ňou zaoberali príslušné výbory. Už na začiatku Topolánkovej vlády v Poslaneckej snemovni prebehol pre členov brannobezpečnostného, zahraničného a ústavnoprávneho výboru pred televíznymi kamerami odborný seminár za účasti premiéra, ministra zahraničných vecí K. Schwarzenberga a ministerky obrany V. Parkanovej, ktorá povedala, že prijatie americkej ponuky je vecou diskusie.
Peter Weiss poukazuje na to, že na Slovensku sa meritórne diskusie o DCA medzi predstaviteľmi vlády a opozície začali až po jej schválení vo vláde. V SR boli výbory NR SR z procesu prípravy a prerokovávania dohody vyradené a parlament postavený pred úlohu schváliť vládou dojednanú dohodu ako hotovú vec.
Kým prezident V. Klaus do diskusie opakovane zasahoval, prezidentka Z. Čaputová sa vyjadrila až po schválení DCA vládou. Kým v Česku sa robili opakované výskumy názorov verejnosti na výstavbu radaru, na Slovensku výskum názorov na DCA stále chýba. Kým česká vláda od zapojenia do projektu očakávala aj ekonomické benefity v podobe zapojenia českých firiem a výskumných inštitúcií do rozvoja a výstavby systému, slovenská strana vyjednala asymetrickú dohodu a nepredložila verejnosti jej ekonomické a ekologické dosahy.
Český bezpečnostný analytik Antonín Rašek hodnotiac nezdar úsilia o inštaláciu radaru konštatoval, že ČR nebola na riešenie podobných bezpečnostných strategických rozhodovacích procesov pripravená. Chýbali predovšetkým erudovaní odborníci tak v zákonodarnom zbore, ako aj v exekutíve, vrátane Bezpečnostnej rady štátu. Nebol ani ujasnený postup, v akom režime sa má takýto rozhodovací proces viesť. Podcenila sa analýza bezpečnostných záujmov ČR, tzn. konkrétnych bezpečnostných hrozieb a z nich vyplývajúcich rizík.
Ukázalo sa, že česká verejnosť nebola pripravená riešiť danú problematiku bilaterálne, len s USA, mimo rámca EÚ a NATO. Rašek tiež pripomenul Klausovo vyjadrenie z roku 2005 pre Süddeutsche Zeitung, že „na základe našej histórie sme veľmi citliví, keď ide o cudzie vojenské jednotky na našom území. Nové rozmiestenie cudzích jednotiek by asi u nás nebolo vítané“, uzatvára svoj komentár Peter Weiss v denníku Pravda.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.