Politológ poukazuje na praktiky dotácií iba pre "našich"

Nedostali dotáciu z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, lebo nie sú "naši".

Literárny týždenník, Romboid a Dotyky. To sú tri periodiká, ktoré ohlásili svoj koniec. Prečo sa tak stalo, hodnotí na sociálnej sieti politológ a historik Eduard Chmelár.

"Ako dôvod sa uvádzajú výhrady ku grafickej a obsahovej stránke časopisov. Naopak, dotáciu dostali dve kultúrne prílohy denníka Sme – síce to neboli veľké sumy, každá vo výške ceny jedného prasaťa z farmy (dnes už bývalého, pozn. red.) štátneho tajomníka ministra pôdohospodárstva, ale prežijú z toho..." Vysvetľuje E. Chmelár dôvod ukončenia činnosti troch periodík.

Nebude ich škoda

To netvrdí E. Chmelár, to zachytil od poslanca za SaS Petra Osuského: "Lebo veď taký Literárny týždenník bol iba platformou „starých literátov a kritikov z mečiarovských čias, komunity ohrdnutých treťotriednych pisálkov, ktorých nik nemal záujem čítať“..." Cituje E. Chmelár poslanca a ďalej píše: "Literárny týždenník nie je mojou platformou, ale to predsa neznamená, že budem požadovať zákaz všetkého, čo nezodpovedá môjmu pohľadu na svet, a preto sa pýtam, akým právom nazýva niekto Etelu Farkašovú (jednu z najlepších slovenských prozaičiek a nositeľku Krištáľového krídla), skvelého básnika Štefana Moravčíka, špičkovú literárnu vedkyňu profesorku Máriu Bátorovú a ďalších tvorcov „treťotriednymi pisálkami“?"

4. 1. 2022 17:36

Blaha, Uhrík, Mazurek sú najpopulárnejší na Facebooku. Čo myslíte, koho fotky sú slabšie ako fotky krájača na zemiaky?

Denník N si spravil analýzu príspevkov na sociálnych sieťach a ich zistenia sú celkom zaujímavé. Podľa nich je recept na úspech jasný - vyvolať emócie, spochybňovať opatrenia a kritizovať vládu. Tiež tvrdí, že podľa správania Slovákov na sociálnych sieťach nie je potrebné pridržiavať sa faktov. Páni politici, o čom to svedči? Bezkonkurenčne najúspešnejším politikom v "zbieraní lajkov" bol počas minulého roku podľa Denníka N Ľuboš Blaha s takmer 11 miliónmi lajkov, komentárov a zdieľaní. Medzir

Čítať viac

Legendy s tradíciou

Eduard Chmelár pripomenul, že každé z týchto periodík je v kultúrnych dejinách Slovenska pojem.  "Pamätám sa, že Literárny týždenník bolo jediné periodikum, na ktoré sa stáli pred revolúciou každý štvrtok ráno dlhočizné rady, lebo mal štátom limitovaný náklad." Spomína E. Chmelár na časopis, v ktorom začínal aj on sám.

Podpora kultúry

"Ja viem, že dnes nemá svoje najlepšie časy, ale to je po prvé dané aj podporou kultúry v tomto štáte a po druhé, nemôžeme predsa zakaždým, keď to ide s časopisom dolu vodou, ho jednoducho zrušiť alebo zakázať. Takto to robili len fašisti a komunisti. A takýmto štýlom by sa Slovenské pohľady nikdy nestali najstarším literárnym časopisom v Európe, ak by sa zakaždým, keď ich úroveň upadala, ukončilo ich vydávanie." Upozorňuje politológ: "Kultúrne časopisy, to nie sú Sulíkove teplé rožky a Matovičove reďkovky, aby o ich existencii rozhodoval trh."

Dlhodobý trend úpadku kultúry na Slovensku

"Následky už dávno pociťujeme, aj keď si to mnohí ešte nevšimli." Dvíha prst E. Chmelár: "Táto spoločnosť totiž znepokojujúco stráca vkus. Uvediem len jeden príklad z mnohých – nadšenie z premiéry filmu Jozef Mak. Bol to priemerný film s nepresvedčivými hereckými výkonmi, nevýraznou réžiou od najpreceňovanejšieho filmového tvorcu súčasnosti a scenárom, ktorý nedokázal zachytiť Hronského poetiku. Ale diváci majú už zdeformovaný vkus. Tento úpadok zasahuje aj tých, ktorí sú voči týmto trendom zdanlivo imúnni."

5. 1. 2022 05:59

Viete, ako si vaše meno prečíta nevidiaci?

Otázka znie, ako začiatok nejakého veľmi čierneho vtipu, ale odpoveď znie - prstami. Dnes vám predstavíme pána, ktorý to má "na svedomí. Pripomína si ho aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Ak ste zvedaví na to vaše meno v Braillovom písme, čítajte ďalej. História Písmo pre nevidiacich predstavil Louis Braille v roku 1825. Za hranice Francúzska však začalo prenikať až po roku 1850. Významným míľnikom v jeho histórii je rok 1878, keď Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hlu

Čítať viac

Kultúra nie je niečo nadbytočné

Podľa E. Chmelára je to živý, veľmi zložitý organizmus, ktorý potrebuje vzdelaných aristokratov ducha.  "Ale ak stojí na čele rezortu hochštapler, ktorý len pasívne asistuje pri rozhodnutiach, ktoré si vymyslia páni v iných rezortoch, nebojuje za svoje inštitúcie a nemá žiadnu koncepciu, potom dochádza k nepredstaviteľným škodám, ktoré sa budú v nadchádzajúcich rokoch len ťažko naprávať." Najväčšiu vinu za stav rezortu však nekladie ministerke, ale mlčiacim prominentom, ktorí tento rezort najviac spolitizovali. "Richard Stanke, Juraj Kemka, Maroš Kramár, Táňa Pauhofová a podobní by už nemali liezť na žiadnu tribúnu, pretože svojím zbabelým mlčaním už nie sú žiadnymi autoritami, ostali z nich iba tie povestné „zneužívané tváre“, ktoré zneužívajú svoju lepšiu poznateľnosť na manipuláciu davov a z ktorých si súčasná mocenská štruktúra urobila užitočných idiotov."

Skutočnú a trvalú zmenu k lepšiemu môže priniesť jedine kultúra.

"Malý národ nemôže vyniknúť zahraničnými automobilkami, cudzími vojenskými základňami a megalomanskými projektmi, ale hĺbkou svojej kultúry, ktorá nás robí takými jedinečnými často až v svetovom meradle. Nikdy nebudeme riadiť svet, ale vždy ho môžeme inšpirovať svojím unikátnym kultúrnym prínosom." Píše v závere E. Chmelár a pripomína, že sa otvárajú reštaurácie, nos kultúrne stánky ostávajú zatvorené: "Cez okienko vás však v SND neobslúžia. A kultúra, ktorá zostáva na chvoste záujmu verejnosti, je zrkadlom našej úrovne. Urobme z kultúry prioritu tejto chorej otrávenej spoločnosti. Nikdy to nebude zbytočná investícia."

4. 1. 2022 16:00

Pribrali ste cez sviatky? Samotné behanie na chudnutie nestačí!

Motiváciou pre väčšinu bežcov bolo práve chudnutie. A tak ich v začiatkoch mohlo sklamať, že samotný beh na chudnutie stačiť nemusí. Atletický tréner Štefan Mereš v Denníku N vysvetľuje, v čom tkvie hlavný problém. Začiatky sú ťažké Keď podľa Mereša s behom začíname, väčšinou nezvládame dávku kilometrov, aby ovplyvnila energetický výdaj, ktorý by sa prejavil na hmotnosti. „Problémom je, že rekreačný bežec zvládne za týždeň najviac 30 či 40 kilometrov, čo predstavuje možno 1

Čítať viac

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.