Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Denník N chce rozbehnúť vlastné rádio. Na Donio žobre peniaze od verejnosti a pri 1 000 eurách ponúka odmenu „Zachráňme demokraciu“.
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Zvlášť v domácnostiach, kde sú deti je dôležité dbať o to, aby topánky, v ktorých chodíme po vonku, ostali maximálne v predsieni. Hosťom pokojne ponúknite prezuvky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 6 hod
pred 6 hod
pred 6 hod
Milan Lučanský pochádzal zo Štrby. Tu absolvoval aj základnú školu. Spomína na neho jeho spolužiak a najlepší priateľ Michal Pavela.
„Nechodili sme do jednej triedy, keďže Milan bol odo mňa mladší o 4 roky, ale po istom čase nás dal dokopy spoločný koníček - kynológia. On mal vtedy pätnásť, ja devätnásť. Prihlásili sme sa do miestneho klubu a venovali sa výcviku služobných psov. Kamarátstvo sa rokmi utužilo, sadli sme si povahovo i ľudsky. Chodili sme na diskotéky a musím povedať, že páčili sa nám aj rovnaké typy dievčat,“ spomína si Michal.
Hoci ich nespájali štúdiá, ani pracovné povinnosti, stále sa priatelili. „Keď sa Milan zasnúbil s Martinou a ja som chodil so svojou, dnes už manželkou Marikou, sme sa vo štvorici vybrali na prvú naozajstnú dovolenku. Bolo to v roku 1990 a boli sme na Počúvadle,“ hovorí Michal pre Plusku a dodáva: „Určite by nikto z nás nešiel na dvojtýždňovú dovolenku s človekom, s ktorým si nesedí a to ešte vtedy, keď je tam so svojím dievčaťom. V tom istom roku sa Milan oženil a mňa si vybral za svedka. O rok som skočil do manželského chomúta aj ja a Lučanskí tiež boli na našej svadbe.“
Kontakty neprerušili ani po tom, ako sa stali rodičmi. Milan Lučanský navštevoval Štrbu pravidelne a pri svojich návštevách neobišiel ani priateľovu rodinu. „Stále sme si mali čo povedať. On síce pôsobil na fotografiách veľmi prísne, málokedy sa usmieval, ale ja som to vždy vnímal len ako jeho obranný postoj. Nebol z tých, ktorí sa okamžite s každým družia, nepripustil si hocikoho k telu." poodhaľuje Lučanského priateľ: "Určite to nebola pýcha, len opatrnosť."
Práca a rodina síce neumožňovali, aby fungoval vo svojom rodisku, no rád sa vracal aj na rôzne podujatia. Michal Pavela ako predseda MO Matice Slovenskej vždy v júli organizoval vatry zvrchovanosti, na ktoré M. Lučanský rád chodil. "Bol vždy v centre pozornosti, nie kvôli svojej funkcii, ale charizme, ktorou si každého získal. Bol vtipný, veselý a veľmi dobrý rozprávač. Nikdy však nehovoril o svojej práci a ja som túto tému tiež neriešil. On si prišiel do Štrby oddýchnuť a nie sa zaoberať pracovnými povinnosťami,“ tvrdí Pavela.
"O zadržaní Milana som sa dozvedel z médií. Bol to pre mňa vtedy obrovský šok a pomyslel som si, že to nemôže byť pravda. Keď potom relatívne v krátkom slede po sebe prenikli na verejnosť informácie o zranení a neskôr o samovražde, veľmi ma to ranilo. Milana som poznal veľmi dobre a viem, že bol to človek silný nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke, preto som neveril dôvodom obvinenia, ani rečiam o samovražde," vraví pre Plusku rozhodne. "Keď Milan zomrel, volal som Martine aj jeho mame, vyslovil som obidvom úprimnú sústrasť a povedal, že keby čokoľvek potrebovali, som pripravený im pomôcť. O ničom inom sme sa nerozprávali."
"Bolo smutné, že v kostole, na ktorého rekonštrukciu prispel 25-tisíc eurami,sme sa sa s ním rozlúčili naposledy. Škoda, že odišiel taký dobrosrdečný, priateľský človek a veľký lokálpatriot i národovec,“ zdôrazňuje Michal a spomenie slová, ktorými odprevadil svojho kamaráta: „Milan, boli sme a budeme na Teba hrdí!“
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
